Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

petroneta

psychiater sa zaujíma o fyzické príznaky choroby a nie o jej dôvod. Ten dôvod sa má prebrať so psychológom a postupne odstraňovať. Psychiater je prvá pomoc, keď psychika pôsobí aj telesne zle.
Ozvi sa nám, či si mala sedenie u psychológa, ako dopadlo, čo máš s prácou. Máme o Teba obavy a veľmi Ti fandíme, aby si sa dostala von z bludného kruhu. Podľa mňa je dôvodom psychosomatického bludného kruhu Tvoja chorobná upnutosť na priateľa, s ktorým sa k sebe nehodíte. Daj vedieť ako dopadlo vyšetrenie u psychologičky a potom aj ten tryptofán, ktorý písala ahjaj mi pripadá ako niečo, čo by o pokus stálo.... hlavne keď nie je v kontraindikácii s inými liekmi. Drž sa dievča a daj vedieť!

ahjajjaj

skús vysadiť teda lieky, keď sa Ti po nich stav zhoršuje. Vieš, že užívanie nejakých liekov býva potom často aj doživotné? Skús ten tryptofán.
A do životopisu si všetky zamestnania nepíš.
Vysaď lieky, a skús, ako to zvládaš. Ak bude lepšie, pocítiš to, ak nie, aj to pocítiš.
Spýtam sa Ťa takto: keď si pracovala pri pokladni, každému si správne vydala? Koľko ľudí si takto vybavila?
Skús ešte pri tej triaške zhlboka dýchať a psychologičku požiadaj, nech Ťa naučí autogénny tréning.
Tryptofán môžeš skúsiť pri akýchkoľvek iných liekoch, pretože on je aminokyselinou prítomnou aj v strave, nachádza sa napr. v orieškoch a nie sú tam kontraindikácie.

Čo sa týka tej práce, dievčatá, mám dve deti, a nulový príjem. Nedostávam nemocenské, pretože som pracovala v zahraničí a tak mi neprináleží. Tie deti treba živiť. Každý mesiac máme o čosi vyšší výdaj ako príjem. Dobre, máme nejaké úspory, ale aj tie sú limitované.

Lucinda000

Ahoj herb, ty si tak zlata. Ved praveze aj ja si myslim, ze potrebujem nieco take pre mna lahsie co by ma skor nakoplo a nie udupalo. Skor asi fyzicke kde nemusim pouzivat hlavu ani taketo mensie ulohy. Este sa rozhodnem, ale ked tam mam ist, mam z toho triasku. Len vnutri je taky boj, ze nechcem odist, lebo ma zase kazdy vysmeje co som zac a nevydrzim nikde. Aj na jednom pohovore co som bola, tak s ama pytali, preco moje zamestnania trvali vzdy tak kratko, je to hanba.
No ten psychiater, uz tam ani nevkrocim, aspon ten nas je uplne na prd, zacala som hovorit o problemoch, ale tie ho vobec nezaujimali, iba sa pytal co pocitujem, uzkost, depresie, triasku, neda sa mi dychat atd, tak mi dal najskor velmi silne tabletky, po ktorych som len spala a bolo mi zle a potom tie najlahsie, ale tie mi nerobia nic a to ich beriem uz viac ako mesiac. Este som si citala aj neziaduce ucinky a presne tam je pisane aj problemy s menzesom, no musim to dat rychlo prec. Neviem co bude najlepsie, zvazujem aj, ze necham tu robotu a aspon budem moct ist na tie skusky na tu skolu co chcem, lebo vsak jeden den prijimavok nejak zvladnem a aspon neskor budem moct robit to co chcem a co ma bavi. A ty mas aku pracu, ak to nie je tajne? Aspon tak okrajovo, nemozes prezradit?

herb

ahoj Lucinda. :) ja neviem, z coho to mas, to trasenie a tak, ale kedze uz chodis po lekaroch, tak urcite na nieco pridu. ozaj, to psychiatricke vysetrenie, mohla by si povedat, ako to prebiehalo? a ci riesil aj vztah?
s tou robotou, ako sa ja poznam, ja uz by som tam neprisla, ani keby co. neviem, co ti poradit, ale ked ti to skodi, tak nema vyznam sa tam premahat.
ty by si potrebovala nieco na uvolnenie, skus skusat rozne veci, co ta napadnu a prist na to, po com sa citis lepsie. kazdemu pomaha asi nieco ine.
moc ta zdravim, aj ahjaj.

Lucinda000

Ahojte baby, tak sa znovu hlasim. Ani neviem odkial zacat. Ahjaj, dobre sa tak stalo a urcite to takto malo byt, aby si sa mohla dalej regenerovat, podla mna je skoro, aby si pracovala este v takomto stave a ty si velmi rozumna zena, pracu si najdes aj neskor ked sa budes citit uplne fit.
Co sa tyka mna, bola som v praci, ale nezvladam to, absolutne neviem ovladnut svoje telo, svoju psychiku, svoje vsetko. Uz neriesim ani teraz tak vztah ako samu seba. Je mi strasne tazko. V robote som sa snazila vsetkymi moznymi sposobmi zostat v klude, ale ked prisli ludia a kupovali, neskutocne som sa znovu zacala triast, trasiem sa aj teraz ked pisem tuto spravu a este ked pride stres, je to priserne. Rano otvorim oci a busi mi srdce na 120, tie tabletky co beriem, rozmyslam, ze vysadim, lebo mam pocit, ze je to este horsie. Busenie, trasenie a po niekolkych hodinach tohto stavu ked sa dostanem domov, tak sa vyplacem a nemozem spat, rano neviem vstat, neviem sa postavit a takmer dvakrat som naburala auto, co som nevedela ani stupit na pedal. Zajtra mam ist znovu do tej roboty, ale ja to nezvladnem, neviem co spravit. Kontakt s ludmi mi vobec neprospieva, prave naopak. Ja uz som zo seba zufala. Chcem to chytit pod kontrolu, ale ziadne vsugerovanie myslienok mi ani za nic nepomahaju a som v krcoch a napati, este mi zacali aj horsie zenske problemy, problemy s prehltanim potravy, co ma boli cele hrdlo az k zaludku. Dnes rano som stala pri zrkadle a jedna noha sa mi sama triasla ako nejaky tik a nevedela som to ustat. Neviem ako dalej. Velmi by som na tomto svete uz nebola ako toto prezivat, ale milujem svoju rodinu a nemohla by som im sposobit takú bolest. Aj ich velmi trapim, velmi sa mi snazia pomoct a stoja pri mne, ale nevedia si uz so mnou rady. Nakoniec este aj im privediem nejaky zly zdravotny stav. Fakt som v slepej ulici, nechcem zostat znovu doma, ale ani ist do tej roboty.

herb

ahoj ahjaj. nevadi, tak to ma byt, aspon mozes byt na pn a davat sa dokopy. :) vzdy mozes na sebe pracovat, keby ti to chybalo..

ahjajjaj

U nás v regióne je ťažké nájsť si prácu, ktorá je primeraná kvalifikácii, normálne zaplatená a zároveň aj výzvou. Kým som chorá, nič som nehľadala, vyhľadali ma oni, ja som sa tam hlásila v oktobri, vtedy ma po prípadové štúdií chválili, ale že už sľúbili inej, a ta druha odišla, pracuje im ešte z domu, neviem ci je na materskej, alebo ako. Ú nás je výhra nájsť vhodnú prácu co aj na par mesiacov ci rok.
A teraz, som chorá, nič nehľadám, oddychujem, a zrazu ma oslovia, že ak mám záujem....
Brala som to ako priazeň osudu.
Včera som ešte po dni deti bola na dlhej prechádzke s bratom a švagrinou, v teréne, kde sme sa trochu aj broiling vo Váhu. Vyzbrojená dvoma palicam a téren taky, ze vestibulacny tréning na cvičenie rovnováhy je len slabým odvarom. Pohyb a príroda sú dobrými lieciteľmi tela a duše. Ak niekoho niečo trápi, či už vzťahy, práca, čokoľvek, zájdite na prechádzku, pohne kostrou, bude vám lepšie. Boh nám chrbticou, svalstvo a prírodou okolo dal zároveň aj neskutocny psychicky potenciál. Ide len o to, uvedomiť si ho a využiť.
Lucinda, som hrdá na Teba za každú minútu práce, ktorá je pre ľudí tak osobná a potrebná, prácu pri pokladni, keď sedíš, si potom každý deň kompenzuje aj fyzickým pohybom, aby si z napätia a sedenia nemala problémy s chrbticou. Aj psychicky Ti ten pohyb pomôže. Herb, Ty si v inom level. Naplno sociálne vzťahy a koníčky.
Viete, že pri mojej chorobe mám závrat a padám vtedy, keď sa obzerám dozadu? Aké trefné aj v psychickom slová zmysle!

herb

ahjaj a nebolo by ti lepsie este stale na marodke? pracovny stres este nikomu neurobil dobre. :)
tie ochrnute pripady .., chudaci ludia. vcera som v telke videla jedneho herca v relacii u karla sipa, ktory na dovolenke v egypte chytil zapadonilsku horucku, ake ten ma problemy,.
balancnu podlozku nepoznam, pozriem co to je.
tesim sa, ze sa mas lepsie, aj ze dnes mas pekny program na mdd :)
ja som si kupila jahody a hrasok, tiez sa z toho tesim, snad budu dobre.

ahjajjaj

je mi lepšie a o dva týždne sa pokúsim ísť pracovať. Predpoludním fungujem, áno, mám závraty, krúti sa mi hlava, býva mi zle od žalúdka, mám trvalé následky po zápale. Vraj po takomto záchvate zvykol byť človek vypísaný 4-6 mesiacov. Mne uplynú o 2 týždne 4 mesiace. Zápal mi zničil centrum rovnováhy v pravom vnútornom uchu a jeho funkciu má prebrať ľavé vnútorné ucho. Mám nastúpiť do práce, ktorá zodpovedá môjmu vzdelaniu, a teším sa na ňu. Ak mi je zle, je jedno, či mi je zle doma, či v práci, a možno to nejak prekonám, odvediem si pozornosť od fyzického závratu a zdvihnutého žalúdka, keď budem pracovať. A keď to nezvládnem, dám sa vypísať...
Tento týždeň som dobrala ešte nejaké infúzie v nemocnici. Boli tam aj omnoho horšie prípady.... 24 ročný chlapec, ochrnutý tak, že nevie ani jesť, a je kŕmený sondou ani rozprávať, asi 50 ročná žena, ochrnutá, čaká na operáciu, po ktorej možno dokáže byť aj v inej polohe ako ležať.
No v porovnaní s nimi sa mám maximálne dobre. Človek, kým je zdravý berie všetko ako samozrejmosť. Pritom zdravie je dar.
Veľký dar je to, že vďaka istým liekom môžem znova čítať.
A mám kopu plánov na tie dva týždne, kým som ešte doma. Čo dobrého uvarím, neviem či si nezohnať zdravotnú pomôcku pre bezpečnejšiu chôdzu, len ten vozík, trochu sa z toho cítim trápne, predobedom ho nepotrebujem. Fitnesscentrum, na vyskúšanie, čo to so mnou urobí, a termálne kúpalisko, tam som už bola a dalo sa.
Tú prácu mám vzdialenú na 1,8 km, tak sa krásne prejdem ráno. Teším sa na to. Neviem, ako to zvládnem poobede, ale ani sa nedozviem, keď nevyskúšam.
Kúpila som si balančnú podložku, a zvyknem na nej cvičiť, tak že sa držím, veď rovnováhu neudržím. Ale 10 eurová investícia a urobila ma tak šťastnou. Zajtra je deň detí, a ja sa teším, ako sa poobzerám po rôznych atrakciách pre deti, a samozrejme, nebudú so mnou len moje vlastné, ale aj deti známych... Trochu sa bojím, že ma budú ťahať sem a tam a neudržím rovnováhu a spadnem. Doteraz som už dvakrát spadla, ale mala som šťastie, neudrela som sa a vždy sa našiel niekto, kto mi pomohol.