Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Ahojte dievcata, tak sa zase hlasim po dlhsej odmlke, nejak mi tie dni utekaju, ze som mala menej casu, tak som bola aj rada, ale ked zastanem, hotovo. Pracu som mala par dni, odisla som a som doma, ale teraz mi to az tak nevadi, lebo v lete mam viac aktivit, smaozrejme hladam dalej, len stale aj tak pocitujem unavu a nejak sa mi neda spavat ako predtym.
A co sa tyka partnera, snazim sa si ho neptivat v hlave, stale je odporny, stale sa sprava ku mne ako k handre, ale sama pred sebou si ho ospravedlnujem, ze je taka povaha, pretoze sa tak chova aj k mame. Mne sa ale tak velmi nepaci take jednanie, snazim sa zvykat, ale neviem ci sa to da. On je tak tvrdy, napr aj ked si napriklad chcem na nieco spomenut a on to vie, tak ma necha trapit sa, nech si zatazim mozog a nemam to take jednoduche, aby mi to hned povedal, to len taka hlupost na okraj. Ale vzdy nejake ponizenie odvrknutie, napr ze nech si idem odtrhnut maliny a ja ze kde su, pod mi ukazat a on hned nahnevano, ze to nevies jak vyzeraju maliny? Alebo ked sme potichu, tak sa ma opyta, ze no co? A ja ze co co? A uz je zase nahnevany, ze co som odpovedala, to sa neda ani vysvetlit. Normalna konverzacia sa s nim neda viest. Alebo mi umyl auto, co je pekne, ale popri tom som sla pozriet ci mam vyprasit aj rohozky a zas len jeho uhni a nezavadzaj, tak proste on takto so mnou vo vsetkom jedna. Aj sme mali nejaku oslavu s jeho rodinou, ja som vedela, ze som vzduch, tak som len obskakovala, umyvala, chodila a pomahala a ked to skoncilo, isla som domov, akoby som tam bola len sama, prehodila par slov s jeho pribuznymi a hotovo. A najviac ma trapi, ze absolutne mu nechyba spanie so mnou, bolo tolko prilezitosti a on vobec nic, tak neviem ci mam za tym nieco hladat alebo naozaj mi hovoril pravdu, ze je bud unaveny alebo narobeny alebo je nafuknuty, ja neviem. Aj predtym ked sme sa udobrovali, tak som povedala, ze budeme mat za ulohu vzdy ked sa stretneme, minutu sa bozkavat, mozno nas to zblizi, no samozrejme nic, dotyk ziaden a jedine co sa chytime, tak len ked odchadzam, letmu pusu ako s mamou ci otcom, neviem ci je to normalne, existuju aj taketo vztahy bez fyzickeho kontaktu? Zase som doma a ide ma z toho porazit. Naschval do toho nerypem a nevycitam mu to, cakam iniciativu, ale vzdy mi da najavo, ze ideme kazdy domov spat. Zasmiat sa s nim neda, stale je velmi negativny a je nervozny, ze nic za cele mesiace nespravil, je chory z toho ked neporobil co chcel. Ja sa fakt snazim zachovat si chladnu hlavu, ale nejde to, vzdy to skor ci neskor vo mne vypukne do sialenstva a depresii. S kamoskami som sa nevidela niekolko mesiacov, aj som ich odmietla a travim cas radsej sama, akosi mi to tak viac vyhovuje, neviem.

petroneta

skúsenosťami človek zreje, herb. Nabudúce budeš opatrnejšia. Daj si rok na to, kým Ťa to prejde. Bude toho stále menej a menej tých myšlienok.

petroneta

herb, nepochopila som. Rozišli ste sa, a predsa si s ním? Čo znamená, že na ňom visíš? Či myslíš len psychicky, reálne nie?

herb

Ahoj lucinda, len som sa ti chcela postazovat, aby si si nemyslela, ze to hravo zvladam. neviem, ci to suvisi s menstr. cyklom, ale niekedy som tak rozcitlivena, a je mi smutno, ze nech robim hocico, nic nepomaha. okolo mna sa teraz rozchadzaju aj stabilne pary, kazdy to zvlada relativne lahko, cestuju aj na druhy koniec sveta a na dlho a ja tu ako cvok, ani cestovat sa mi nechce. samozrejme, ze som skoncila pri myslienkach na toho cloveka. zaroven viem, ze to je neperspektivne, ze to je manipulator, ze on ma nepotrebuje a napriek tomu.
Vies, ako si myslim, ze on urcite ma aj psychicke problemy, tak normalne si myslim, ze tie psychicke problemy preskocili aj na mna. Neviem, ako je to mozne, ci pri bozkavani, alebo dotykom sa nieco neprenieslo. Doteraz som takato nebola, az teraz. Visim na nom ako idiot. :(
Ty sa mas ako?

herb

ahjaj, skor som reagovala na skusenost lucindy, ze vobec to s nou nepresiel, ktovie kolko sa jej venoval, chcel po nej, aby vyjadrila pocity, ved ona nemusi vediet pomenovat tie pocity a pod. rozhovory som myslela v casopisoch, na nete, rozne videa a pod.
myslim si, ze studenti psychologie na nete by sa jej viac venovali, nez ten jej. podla mna, za tu chvilu ju nemohol zdiagnostikovat. duplom, ked mu nehovorila o trabloch so vztahom.

ahjajjaj

herb, usudzovala som z tohoto:
"ten psychiater no hruza pritom ked su s nimi rozhovory, tak vyznievaju ako znalci, ale v skutocnosti kazdemu za pat minut predpisu lieky."
ale to vlastne asi reaguješ na petronetu, myslela som, že máš takú osobnú skúsenosť.

herb

ahoj ahjaj. aha, rozumiem.
nie nebola, nikdy, ani psychiater ani psycholog, z coho tak usudzujes? :) i ked urcite by mi nieco nasli, ja si nepripadam normalna, ze sa mi paci /pacil/ tak divny typ chlapa. i ked vie zblbnut aj ostatne, ale ja som si vzdy pripadala dost racionalna a napriek tomu. takze nie je to celkom normalne, ktovie co je to za "chorobu" u mna. nejaka cudna zavislost alebo co alebo vtierave myslienky.

ahjajjaj

herb, aj Ty si bola u psychiatra? Muselo to byť?
Samozrejme, že finančné bremeno nespadá iba na mňa, a keď aj budem pracovať, v našom regióne sa veľa nezarobí, takže aj tak hlavná časť celého spadá na manžela. Len si myslím, že keď už pracovať vládzem, mala by som sa na produkcii financií podieľať. Nie je to môj štýl byť dlhodobo PN, či nezamestnaná.

herb

ahojte.
ahjaj, aha. len snad nie je len na tebe financne "bremeno".
lucinda, v malej firme robim "dievca pre vsetko" rozne administrativne a ekonomicke prace, moc ma to nebavi, i ked urcite vyhody to ma, mam klud aj dost volna a pod. tiez by ma bavilo si spravit nejaku inu skolu a robit nieco celkom ine. ty o akej skole, s akym zameranim uvazujes?
ten psychiater no hruza pritom ked su s nimi rozhovory, tak vyznievaju ako znalci, ale v skutocnosti kazdemu za pat minut predpisu lieky. ja by som ani nevedela popisat, co pocitujem, vyjadrila by som sa nepresne, on by sa toho chytil, a uz mam diagnozu a liek. tych dobrych je asi malo a treba ich hladat.