Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

herb

tie body od ahjaj su vyborne, aj ja som ich chcela pochvalit. naozaj to pomaha.
lucinda, zas tam vidim v plno veciach podobnost. ty si si citala nejaku teoriu o narcisistoch, manipulatoroch, psychopatoch?

Lucinda000

Ved preto vsetko je to take diskutabilne a nepochopitelne. Co sa tyka mna, mate pravdu, moc rada sa nemam, mozno mam aj komplexy zo svojho vzhladu atd. Neviem vsak ako sa to da naucit, mat sa rada. Toto je snad najtazsie. Druha vec, chodime na vsetky oslavy, udalosti co sa tyka jeho rodiny a to pravidelne. Aj navstevy, tam vzdy vyzaduje moju pritomnost a na tom mu zalezi najviac. Preto si nemyslim, ze by ma bral len ako milenku. A co sa tyka spolocnych zaujmov, ideme asi raz za rok, aj to len z mojej iniciativy. No ked to navrhnem, najskor mi vynada ci ho nechapem, ze ma robotu a ze pojdeme ked to spravi a az potom. Jeho oblubene slova, potom, inokedy a nabuduce ci niekedy. A tam to aj zostane. Nikdy nenavrhne nieco sam od seba s radostou a este aj s uskutocnenim, ze to mysli vazne. Iba slova. Ideme sem tam do kina, sem tam nakupy, na kavu. Volne ma len nedele, aj to mu do toho niekedy nieco pride. Vsetko si to tak protireci. Na jednej strane mi povie, ze ma miluje, chce so mnou v buducnosti deti, byvanie, ktore pre nas chysta, ale na druhej strane sa sprava ku mne velmi zle, odmerane, arogantne alebo s ignoraciou, nezalezi mu na mojich pocitoch alebo ked placem, dost casto ma podcenuje alebo ma velku paranoju, ze som ironicka alebo prekrucam ocami aj ked to tak vobec nie je, preto citim aj taku averziu voci mne..dalej nevsimavost ked sme v spolocnosti hocijakych inych ludi, akoby som tam ani nebola. Toto su take veci, neviem, nemalo by to takto byt. A on sam si uvedomuje, ze pre mna nic nerobi, ale vraj som mu nedala cas na to prejavit sa a ze sa trapi viac nez ako to vyzera. A ja potom tymto slovam verim a aj tak nad tym rozmyslam a zozieram sa ci to mysli skutocne vazne. Preto aj ked hovori o tom byvani, myslim, ze ma chce najskor skusat v spolocnej domacnosti ako budeme fungovat, ale co som nejaka cvicena opica na skusku? A pekne by to malo byt uz teraz ked este spolu ani nezijeme. A este taka vec, ked sme neboli na tom az takto zle, mala som obdobie, ze som naozaj tuzila po babatku s nim. On v ziadnom pripade, raz som si to vsak skusila dat do seba bez jeho vedomia. No kedze neviem klamat, vycitil to z mojho pohladu a zacal mi nadavat ci som normalna a ci to chcem tymto sposobom atd. Ako chapem, ze takto to tiez nema vyzerat, ale to bol tiez zufaly cin z mojej strany. Ini mi povedia zo srandy, ved si ho pridrz. Ale on nie je ako ostatni, on by ma odhodil na druhu stranu izby keby mu toto spravim. Teraz uz samozrejme by som to nechcela ani ja kedze neviem ci vobec spolu budeme. Keby tak existovalo nieco co by dokazalo cloveka do hlbky zanalyzovat a odhalit myslienky ci charakter cloveka. Tato nevedomost ma raz zabije. Ja chcem citit istotu, byt hrda a pysna, ze ten chlap ma len mna a chce so mnou zostarnut atd...

miza

Každý sa na to pozerá inak, niekto môže dať za pravdu tebe a niekto zase jemu, záleží od toho aký je uhoľ pohľadu, toto si musíte vydiskutovať vy medzi sebou

ahjaj

Lucinda, spokojný človek nepotrebuje rozpitvávať svoje pocity. On je spokojný a basta. Nepotrebuje to extra pretriasať. Ty spokojná nie si, preto pretriasaš. Ale prestaň pretriasať jeho. máš pocit, že Ťa nemá rád? Že to nie je milovanie ale iba sex? A čo Ty sama seba? Máš sa rada? Predtým si spomínala myšlienky na samovraždu. To o sebaláske veľa prezradí. Skús sa mať viac rada, a potom zistíš, že tí ostatní ani nie sú k Tebe tak chladní a že sex je aj milovaním. Chlapa, ktorý sa Ti nepáči, nerieš.
Najprv sa Ty maj rada, nájdi si niečo, čo Ti robí radosť. Zmeň samu seba, lebo: ak by si bola iba milenka, zrejme by Ťa nepredstavil svojím rodičom. Ak je nejaká rodinná udalosť, si tam pozvaná? Ty ho pozývaš? Keby si bola len milenka, nebola by si pozývaná. Aké spoločné programy máte? Kino, divadlo, výlet, návštevy?

Lucinda000

ahjaj dakujem krasne za radu, taketo body som potrebovala hlavne vidiet, ako sa riadit dalej. Vyskusam, stale si hovorim, ze musim.

herb ocividne to k nim citime rovnako. Ktovie preco to tak mame. Ine pary ak si nevyhovuju, ukoncia to raz dva alebo sa dohodnu a idu dalej, nepozeraju na vyzor, na cas, ktory spolu stravili, na ten zvyk ci laska alebo co to je. Ja si neviem predstavit bozkavat ineho, dotykat ineho a uz vobec nie intimne zit s inym. Vzdy som mala problem sa pri niekom uvolnit, odhalit samu seba a tu proste viem, ze ma pozna celu aka som a nemusim sa hrat ani tvarit na nic ine. Preto nechapem ani ludi co podvadzaju ak lubia, ze ich zacne jeden partner nudit. U mna je to pravy opak, cim dlhsie, tym viac ss zahlbim do tej jednej osoby a ina je nepripustna ani ma to v najmensom nelaka.

Dalej pytala som sa ho na detstvo, nikdy ma ani len nenapadlo, ze by si mohol vziat nieco z nej co by z neho spravilo takehoto cloveka. Odpovedal, ze detstvo mal super a nemenil by to, aj napriek skromnosti a bez penazi je spokojny ako zil ked bol maly. No aj tak sa mi to vobec nezda. Jeho rodicia si myslim, ze si nedavali lasku najavo dotykmi ci pohladenim, skor len do roboty, z roboty, aby mali za co zit. Popri tom ich bol plny dom, teda on s rodicmi plus dalsia rodina, ktora sa dost casto hadala, z coho usudzujem, ze ho to taktiez mohlo ovplyvnit. A neskor ked dospel, pridal sa k tomu rozchod, smrt otca. Vsetko dokopy. Nechapem vsak, ze ku kamaratom, kolegom ci rodine je milucky zlatucky, iba na mna je takyto a vraj som to z neho spravila ja.

No a teraz som spoznala par novych ludi, aj mileho sympatickeho chlapa..naozaj mily fajn, ale vobec nie moj typ. Mozno by mal aj o mna zaujem, ale ja sa vlacim stale s mojim. Lenze neviem, myslite, ze niekto kto ma nepritahuje by ma mohol pritahovat neskor? Ze by som sa vedela zalubit na zaklade povahy bez tej pociatocnej iskry? Da sa to nejak u seba vynutit?

herb

momentik, tiez si myslim, ako aj ty, aj leona. mirec, ten prvy tvoj bol pekny, aj som ti chcela k nemu napisat.
lucinda, az mi oci vyliezli, tiez sa mi moj priatel paci len z tych dovodov, co aj tebe. uvedomujem si, ze nema emocie, ublizuje a napriek tomu stale ma to nevie prejst a neviem si rozkazat.

ahjaj

Prečo je ťažké skončiť to?
Lebo si sa naňho upla. Nemáš koníčky, kamarátky, zamestnanie. On je Tvojím všetkým, a si navyše zamilovaná.
Takže to nemusíš hneď skončiť s ním. Problém tam nie je len Tvoj vzťah, ale viac komponentov.
1. hľadaj a nájdi si prácu. Ak nebude lepšia, ber aj fyzickú. Ak sa Ti nebude páčiť, neodíď z nej, ale hľadaj si medzitým lepšiu a odíď až, keď si si lepšiu našla.
2. jazykový kurz, Učila si sa angličtinu, nemčinu? Čo tak oprášiť si ju?
3. kamarátky. Predsavzatie: raz za týždeň sa stretnem s niektorou kamarátkou
4.- sloboda zvierat,. predsavzatie. Raz za týždeň tam pôjdem a vezmem niektorého psa na prechádzku
5, plaváreň, posilka. - šport - prosím pravidelne, Klzisko. Nakriatni milého a choďte tam spolu. Ak nechce ísť, zavolaj tam kamošku.
Keď si si vyriešila 3 z týchto bodov, a úspešne, môžeš začať riešiť jeho.

Lucinda000

Mirec dakujem za rozsiahlu odpoved, no chcela by som poopravit tvoj usudok o mne. Vobec mi nejde o to, aby ma ludia lutovali, ani aby som sa hrala na nejaku obet. A uz vobec si nechcem ublizovat tymto stylom. To jedine co som chcela spravit je zobrat si zivot v case bezmocnosti a beznadeje, ked som dospela k zachvatom, ktore som nevedela ovladnut a vziat pod kontrolu. Mozno tento stav nebol len kvoli partnerovi, mozno je to aj viacerymi faktormi co ma zivotom ovplyvnili a postupne sa to nakopilo az ten vztah to len zaklincoval a najviac zhorsil a uzemnil. Viem co vsetko som napisala, aj rozumovo ako to vnimam a ze to odmietam, ale keby som v pozicii vas, teda posluchacov, citacov a radcov, to iste by som radila, to iste by som pisala a nechapala ako to dotycna osoba nedokaze spravit. Je tazke vcitit sa do druhej koze, do hlavy toho druheho ked citi akusi sklucenost a zviazanost a stale si povie, ze ved nie je to az tak zle a mozno som tie chyby urobila ja a vzdy sa niecim utesim atd. Asi jednoducho neviem pochopit to, ze existuju ludia bez empatie a ze by dokazali zneuzit slabsich.
Ale preco si aspon neviem zodpovedat na otazku preco som s nim. Ked som sa s nim rozisla, velmi mi chybal, myslite, ze mi chybalo len to fyzicke? Vyzor, telo, hlas? Lebo ak sa aj nad tymto zamyslim, tak ked sme sa spoznali, vobec to nebol moj typ, ale ked kazdy o nom pekne hovoril, tak som sa to snazila vidiet aj ja a vtedy preskocila ta iskra u mna. Este som sa aj tesila z toho, ze super, konecne som sa zamilovala do normalneho chlapa. A teraz na konci sa to akoby otocilo, povaha nula bodov a asi ten vyzor sto bodov, ze asi naozaj ma drzi len to, ze je to skratka on a ze som na toto telo, na tento vyzor zvyknuta a neviem si predstavit ineho, jedine asi keby podvedome hladam podobneho co nechcem. A vratim sa este raz k tomu lutovaniu, uz teraz nemam nikoho kto by ma polutoval a som v tom sama.

mirec411

lucinda, počas života a práce vo vzťahoch som mal aj klientov, s ktorými by si si mohla podať ruku. Samozrejme tu nič nebudem opisovať, pretože dôležitý je výsledok, ku ktorému sme dospeli: -
Boli to ľudia, ktorých som nazval "Sebamasochisti".
Je to taký typ človeka, ktorý dokáže sám seba psychicky utýrať až k depresii, pričom (nie že nerozumie radám, ALE...) ODMIETA prijať akékoľvek rozumné, relevantné a logické rady.
Chcela by si s takým človekom spolupracovať? Chcela by si s ním žiť? Nemusíš odpovedať..., stačí ak sa nad tým zamyslíš, keď nebudeš môcť zase spať...
---------------------------
Na záver napíšem niečo z mojich poznatkov...
Všetci sa rodia s určitým karmickým dlhom ...a určite sú tu (všetci sme tu...) preto, aby sa naučili robiť určité rozhodnutia, napravili niečo na sebe, alebo urobili niečo pozitívne v živote.
Možno si prípad, kedy si tvoja duša pred narodením povedala, že prekoná skúšku vlastného charakteru a sily na príklade pokriveného vzťahu bez cítenia lásky. ktovie..., možno si kedysi trpela a nedokázala si to prekonať, ...a možno je práve to tvojou úlohou: - Pochopiť nezmyselnosť pripútavania k rovnako nezmyselnej láske.
Lenže čo ak to nevieš? Čo ak sa to stane tvojim doživotným trápením?
V jednej odbornej knihe som na túto tému čítal veľmi rozumné vyjadrenie svetovo uznávaného lekára: - "Ak duša človeka nesplní úlohu, ktorú na seba zobrala jej duša pri narodení, tak sa nedeje nič viac, ako to, že duša po zomretí tela odíde a čaká na svoju novú inkarnáciu, v ktorej znova dostane tú istú úlohu - ibaže už bude trocha ťažšia. Toto je spôsob, ako sa duše učia silnieť. Niektoré povahovo, iné citovo, ďalšie rozumovo... takže každá duša sa rodí s určitou úlohou. Nikto tu nie je zbytočne, ale dosť je takých, ktorí premrhajú možnosť vyrásť na vyššiu úroveň."
-------------
Len tak sa teraz zamýšľam, či nepatríš k ľuďom, ktorí NECHCÚ prekonať volanie rozumu i srdca. Možno je to dôvod, prečo sa chceš cítiť ako bezmocná, slabá, a ako človek, ktorý sa vyhovára na to, že niečo nedokáže ...a robíš to tak urputne a zanovito, až nakoniec naozaj vyvoláš u okolia dojem, že si sebamasochista, ktorý odmieta pokoj a šťastie.
Lucinda, myslíš že ťa ľudia budú ľutovať a neprestajne sa snažiť pomáhať ti? Never tomu..., to je tak len na začiatku. Potom to všetkých omrzí, rezignujú, staneš sa pre okolie neznesiteľnou... a nakoniec rezignujú aj psychológovia, ktorí ťa doslova (a reálne) povedané - odpálkujú za hranice svojho teritória s vrecom doživotných tabletiek.
Pozri koľko ľudí sa ti snaží pomôcť...
A pozri čo robíš ty...
Odmietaš pomoc, odmietaš rozumné rady, odmietaš prijať aj vlastné volanie rozumu...
Čo myslíš: - Ako to skončí, ak sa budeš zanovito držať nerozumu a večne stonať, že TEBE sa TO nedá? Napísal som ti ako...
A mrzí ma, že ti píšem takto otvorene, ale aj tak si myslím, že reálny pohľad a úprimne myslená pravda je to jediné, čo ti môže pomôcť.