Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

leona79

Drahá obeť,

klamal som Ti. Klamal som Ti takmer vo všetkom. Za toto svoje správanie sa však neospravedlňujem. Nedokážem sa totiž do Tvojich pocitov vcítiť a tak neviem, ako som Ti ublížil. Empatia nie je mojou silnou stránkou.

Pre narcizmus som sa vo svojom živote rozhodol tak skoro, že je pre mňa úplne prirodzeným. To, ako som Ti ublížil dokážem pochopiť racionálne – svojím rozumom. Nedokážem to však pochopiť a precítiť srdcom. Niekedy si želám, aby som to dokázal, ale zbytočne. Jednoducho to nedokážem.

Narcistom som sa stal, pretože v detstve som sa cítil priveľmi zraniteľný. Bol som citlivý. Až priveľmi. Cítil som toho toľko… No väčšinou to bola bolesť. Veľakrát som bol v dôsledku mojej citlivosti zranený, zradený, zneužitý či nepochopený. Presne ako ty v našom vzťahu.

Nedokázal som pochopiť, prečo nie som milovaný a prečo sa so mnou zaobchádza s pohŕdaním. Nikto mi však neukázal, ako sa k tomu mám postaviť. Nebol pri mne nikto, kto by mi ukázal, ako byť dobrým človekom.

Život bol pre mňa tak bolestivý, že som s tým niečo musel spraviť. Niečo radikálne. Musel som sa naučiť byť silným a hlavne som sa musel naučiť, ako nikomu neukázať svoju slabosť, pretože práve ona ma zvnútra pomaly zabíjala.

A tak som dospel do bodu, v ktorom som sa musel rozhodnúť. Ak som chcel prežiť, musel som pochovať všetku svoju ľudskosť. Niekde vo vnútri som cítil, že to tak nechcem spraviť, ale jednoducho som musel. Už som nechcel byť neustále ten, ktorému druhí ubližujú. Musel som zapredať svoju dušu.

Aby som to však mohol spraviť, musel som vo svojim srdci zatvoriť dvere. To znamená, že už nikdy viac nedokážem úprimne a nezištne milovať. Už nikdy nedokážem cítiť vnútornú bolesť. Už nikdy nedokážem precítiť smútok alebo radosť niekoho iného. A čo je možno najhoršie, už nedokážem precítiť vinu za bolesť, ktorú druhým spôsobujem.

pexels.com
Moju tvár pokrýva 24 hodín denne maska, ktorú som si vytvoril. Vieš, z čoho som si ju posplietal? Z klamstiev. Aby som však túto masku mohol milovať, všetkých vás, všetkých ostatných, musím nenávidieť. Správam sa tak, akoby som sám seba nadovšetko miloval, no pravda je taká, že sa z celého srdca nenávidím. Milujem len svoju masku. A vás, všetkých ostatných, zneužívam na jej ochranu.

Nikdy sa mi nedostaneš pod kožu, pretože každé moje klamstvo je nepriestrelné. Klamal som tak veľa a tak často, až som všetkým svojim lžiam uveril dokonca aj ja sám. Som chodiaca lož. Tak to je.

Nikdy sa však ani len nepokús zničiť moje ochranné brnenie, pretože ja zničím Teba. Ak budem musieť ísť do pekla, Teba tam vezmem so sebou.

A áno, viem – na prvý pohľad pôsobím ako veľmi milý, slušný a dôveryhodný človek. Je to súčasť mojej masky. Viem, ako ľudí zmanipulovať tak, aby mi verili. V hraní dobrého človeka som výborný. Neviem si však ani len predstaviť, ako sa taký dobrý človek môže cítiť…

Ak mám byť úprimný, stále som dieťa. Nikdy som nedospel. Môj emocionálny vývoj zamrzol v čase, keď som bol veľmi mladý. Presne vtedy, keď som sa rozhodol, že si nasadím svoju masku. To je dôvod, prečo sa o Teba nedokážem postarať. Ako by sa dieťa mohlo starať o dospelého človeka?

Ak Ti na sebe záleží (pretože mne na Tebe nezáleží určite), odíď. Odíď hneď teraz. Nehraj moje špinavé hry. Ignoruj ma a po zvyšok svojho života predstieraj, že neexistujem. Spočiatku budem veľmi nahnevaný, ale neboj sa, ja si nájdem ďalšiu obeť. Ak však ostaneš, stiahnem Ťa do pekla so sebou.

Hlavne nikdy nečakaj, že sa zmením. Nikdy sa nezmením. Nehraj moje hry. Si silnejšia ako ja. Už viac never mojim klamstvám.

Takže, to najlepšie, čo hneď teraz môžeš spraviť, je odísť. Zachráň sa. Nenúť ma ďalej ti ubližovať. A hlavne nezabúdaj – ak ostaneš, môžeš sa stať presne takým človekom, ako som ja. A to naozaj nechceš…

S pozdravom,

Tvoj tyran a narcista

Lucinda000

Najvacsi problem je jednoducho, ze sa necitim byt milovana, ale vobec. Som uplne prazdna a ktory clovek netuzi po laske? Len si to kazdy neprizna. Ja to chapem tak, ze jemu asi vyhovuje a robi dobre ked mu davam ja tu laska. Predsa len ako sa hovori, ze je krasne milovat, ale krajsie je byt milovany a vtedy to u nas stupa. A ja som vyhasnuta, kdez to on je asi az laskou preplneny. Ze by je to takto?

Lucinda000

Ja naozaj neviem. Ze by ma mal rad ako milenku? Neviem, ved velakrat nema ani na to chut, skor som ja ta naruzivejsia co ma zaujem. A aj ked to je, je to chladne v style odrobit a hotovo. Aspon ja to tak citim urcite. Ale on to vzdy zvali na unavu, nepoviem, raz, dva, tri aj parkrat, ale vzdy. Dalsia vec, preco by sme chodili k jeho rodine? Ti su mili, zlati a maju ma radi. S milenkou by chodil takto po navstevach a to je dost casto. Na rodinu si potrpi. Jednoducho nechapem tomu. Ziadam ho, nech si vyberie, ze ho nedrzim v putach ani v zajati a ma moznost slobodnej volby. Tvrdi stale dokola dokola, ze ma miluje! Toto mi povie aj napise, ze milujem ta. A ked sa ho spytam ake su jeho prejavy lasky, ci som tak slepa, tak mi povie, ze ano prejavy mi nedava ziadne. Toto este aj potvrdi a ked sa spytam preco, vraj som mu nedala ani moznost, aby ich spravil. Pritom den co den nam zivot podhadzuje ako naschval situacie kde by sa mohol prejavit a ukazat, ze nieco pochopil a nic. Vzdy ma len taketo vyhovorky a povie, ze on vie ako to vyzera, ze nic neprejavuje, ale ze to tak len vyzera. A ze nevidim ani male kroky a chcem od neho velke veci. No ak sa ho znovu spytam na tie male kroky, nevie odpovedat a vzdy odboci od temy. Neustaly kolotoc a ked ho prosim, velmi ho prosim nech sa rozhodne a nech to ukonci, nespravi tak. Vysvetlujem mu to hocijak, ze nam to len pomoze a budeme stastni kazdy po svojom a aj on by bol predsa stastnejsi keby sa naozaj zamiluje. Ale toto ja neviem aka je fraska a citim, ze ma averziu na mna. Nie, nerozumiem nicomu. :( a prepacte, ano rada pisem, rada sa vyrozpravam, tak nemajte pripomienky na moje dlhe prispevky. Je to jeden zo sposobov co mi pomaha a trosku povzbudzuje a vidim aj nazory inych ludi, pripadne ci som naozaj ja ten zly clovek.

ahjaj

on Ťa má rád ako milenku. Nejde o perspektívny vzťah.
Bez ohľadu, či ste práve rozídení, alebo spolu, rieš to, aby si si našla nejaké záujmy. Zájdi do posilky, do knižnice, na koncert, zaplávať si, rob hocičo, čo Ti odvedie pozornosť.
Tvoj pocit, že nie si milovaná sa odnesie aj do sexu. Náhodou vykríkneš jeho meno, a budeš sa kvôli tomu cítiť trápne, hlavne že jemu to je jedno. On sa s Tebou ani raz nerozišiel, veď ono je to celkom príjemné mať nezáväznú milenku.

Omen

Lucinda, tvoj problém nevyriešia žiadne tabletky sveta, psychológ, ba ani psychiater! Ani tí najlepší! Je to len na tebe, ty to musíš spraviť! Ty sa musíš rozísť, ak sa ovšem chceš?! Chceš to vôbec alebo si sa chcela len vyrozprávať, posťažovať, či nechať poľutovať? Rieš seba a na toto kašli: "Ked ja neviem pochopit celu tuto dnesnu dobu..." Máš v sebe dostatok sily, len ju musíš vydolovať zo seba! Prestaň sa ľutovať a začni konať! Ak si zaumieniš, dokážeš aj hory prenášať! Takže sa pusť do práce!

Lucinda000

Tak mi prosim len povedzre, preco je tak tazke pre mna skoncit to a navzdy??? Preco trpim s nim ale bez neho este viac? Ja sa nevyznam sama v sebe a svojich pocitoch. Snazim sa teraz stale nebyt doma, nepremyslat, ale napr teraz nemozem zaspat, mam chvilku a je mi zle, normalne zle do placu a aj na zvracanie ako to nezvladam. Nechapem to. Alebo jedina moja pomoc by bola len v tabletkach? Antidepresivach? Vsetky rady su pravdive a toto uz naozaj okolo lasky ani len neslo a zase ma napina, ze preco? Ked ja neviem pochopit celu tuto dnesnu dobu, len tak sa spajat len tak sa rozchadzat, len tak naslubovat niekomu vselico, len tak nahovorit niekomu ze je jedina jediny, len tak ze to je najvacsia laska...a prd, v sekunde vymena partnera akoby nic. Ja citim strasne prazdno, beznadej, velmi negativnej energie v sebe, velmi vela bezcennosti svojej existencie, naozaj velmi ma nebavi zit a neviem to otocit, preto asi ta terapia, lebo sa utesujem, ze mozno to na nakopne. Ja som velmi velmi psychicky na tom zle, nemam sajnu preco, ale je to choroba. A ano, som vyrecna a nech uz aj zaplatim psychologov, nech beru co chcu, ale ja si neviem pomoct. Som s nim, mrtvy bod, rozidem sa, este mrtvejsi bod. Ja vsetky teorie poznam, ale neviem sa nimi riadit a nabrat odvahu silu a energiu a zacat si vazit samu seba a byt sebavedoma zena pane boze!

mirec411

Lucinda, všetko zlé prežívaš veľmi intenzívne a na počudovanie tak dlho, že je to až nepochopiteľné. Tvoj prípad má jednoduché riešenie. Sama si napísala, že ste sa rozišli už asi 100 krát. Takže to bolo sto dôvodov na rozchod, ale podľa opätovného návratu k sebe nebol ani jeden dôvod dostatočný na definitívny rozchod.
Máme si myslieť, že tie rozchody sú pre teba celkom dobrým spôsobom, ako si spestriť vzťah? Alebo patríš k ženám, ktoré rady trpia a ešte radšej o svojom trápení rozprávajú? Nezmysel...
Je pravda, že za istých okolností môže dať každý druhú šancu partnerovi (aj sebe) k náprave. Lenže ty si tú šancu dala vášmu vzťahu už stokrát... A nič! A to chceš ísť ešte do poradne, aby to vyriešili za teba. Teda nie preto, aby ti pomohli, ale aby to vyriešili. Budú mať radosť, pretože pri tvojej výrečnosti a výdrži si akurát tak dobre zarobia a spoločne dospejete k tomu, čo už vieš.
Napíšem ti niečo v skratke o vašom vzťahu: -
- viazne v ňom porozumenie
- ani po 7 rokoch nedokážete spolu správne komunikovať
- partnerská úcta (aj sebaúcta) je na minime
- povaha a charakter partnera je pre vznik SPOLOČNÉHO vzťahu neprijateľná
- vo vzťahu sa objavuje alkohol, ktorého miera už nie je iba "spoločenská"
- intímny život nemá žiadne prvky milovania, ale je iba súcitným sexuálnym prejavom chladného tela bez citu
- ste dve rozdielne osobnosti, pričom jeho pohľad na vzťah je viac ako sebecký - teda bez budúcnosti a bez myšlienky na rodinu
... ------------- ...
Faktov, ktoré sú v absolútnom rozpore s vytvorením harmonického vzťahu je ešte viac, ale tieto spomenuté by stačili na niekoľkonásobný rozchod.
V poradni asi dospejete k rovnakému záveru, ale bude to trvať.
Záver? - Váš vzťah mal skončiť už pri druhom rozchode. To že pokračuje, je len predlžovaním vzťahovej agónie a tvojho trápenia. Nestačí ti to, že už sedem rokov strácaš v neperspektívnom vzťahu? Môžete spolu prečítať aj sto kníh typu "5 jazykov lásky", ale nikdy v nich nenájdete skutočné prejavy lásky. Ono sa totiž nedá nájsť niečo, čo neexistuje.
101.krát to možno vyjde - a tým sa skončí znásilňovanie neexistujúcej lásky.

herb

ahoj lucinda, precitala som, naozaj divne spravanie, neda sa k tomu nic povedat. som zvedava, co ti povie psychologicka, ci z toho nieco vycita.

Lucinda000

herb aj ja, aj ja. Neviem co robit. Urcite robim teraz uz aj ja chyby, robim jak stihacka, nedoverujem mu a neviem co ma v umysloch. Niekedy mam pocit, ze sa so mnou zahrava. Vsetko co sa ho spytam vazne otoci to na srandu a pritom je to pravda. A velmi ma trapi jeho spravanie, aj napriek komunikacii, stale sa chova rovnako a kazda malickost sa ma dotyka. Napriklad mi povie uhni, nech mu nestojim za chrbtom alebo co robim ake xichty, vo vsetkom zle. Hovorim si, ze uz ma asi na mna averziu. Ja neviem, je tak tazke si vybrat? Bud ma chce a lubi ma, tak sa aj chova alebk nie, nechcem ta. Ja neznasam len tu cestu medzi tym, ktora mne nevyhovuje. Ja aj ked sa odosobnim, zacnem ho hladit bozkavat, on nic a vzdy povie, ze je unaveny a nechapem to, lenze on je unaveny nonstop. Viem, ze je vytazeny, ale preco teda si to nezariadi inak a radsej aspon jeden den v tyzdni by bol v pohode a plny energie. No napriek unave si myslim, ze by sa tak chovat nemal. Tento vikend idem ja prec bez neho bavit sa, jemu to nevadi, inokedy byval ziarlivy, teraz pre zmenu vobec. Takze dalsie otazky v mojej hlave a pritom ani sa mi nikam nechce bez neho, lebo aj ked nebude so mnou fyzicky, v mojej hlave bude nonstop. Je to uplne choreeee. Snad to liecenie terapia mi pomoze zistit kto vlastne som a co chcem.