Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Pascala

Ahojte. ahjaj, dakujem za testy. Ty si si ich robila sama, cize ti ich nedaval psycholog?
Lucinda, tak ked uz ex nie je problem, len praca, tak to sa da ovela lahsie vyriesit. Teraz robis nejaku sedavu kancelarsku pracu?
Ja po starom, nic nove, nikoho nestretam, nevidam, ale ani nesportujem, co je horsie. Ale da sa to vydrzat, nie je to nic nezvladatelne. Ahjaj, s tou pracou mas pravdu, ked sa na nu aspon trochu sustredim, lebo musim, tak je to lepsie. V tieto dni to nejako ide, klop klop.

ahjajjaj

ešte niečo k práci. Ak niečo nevieš, a kolegyňa Ti to vysvetlí, zapíš si to. Potom sa nebude stávať, že to opakovane nevieš, lebo sa na to pozrieš v poznámkach. Každú blbosť si napíš, každučký krok.

ahjajjaj

Herb, o Tebe si myslím, že jednou z príčin, prečo tak často myslíš na bývalého je samotné pochmúrne počasie, a to, že nechodievaš behať alebo cvičiť do fitka. Okrem toho aj u Teba práca na polovičný úväzok. Pokiaľ si totiž pracovne zamestnáš myšlienky iným smerom, prestanú sa vracať k tomu, čo Ti ublížilo.
Toho času pred rokmi som prišla o nenarodené bábätko spontánnym potratom. Pre ľudí to bol len zhluk buniek, pre mňa blízky človek. Keď som sa po potrate fyzicky zotavila, išla som pracovať ako učiteľka s obrovským nasadením a nadšením a dobrých pár rokov som to tam ťahala.

ahjajjaj

Lucinda, som veľmi rada, že sa ten technický problém vyriešil a napísala si nám. Taktiež blahoželám k pokrokom, ktoré nastali aj vo vzťahu k exovi. Teraz si dosiahla vlastne tú úroveň snáď, že nie si na ňom závislá a to preto nie, lebo máš prácu, a naraz dve. Tú druhú robíš ešte? Keď Ti šéf hovorí, že si neveríš, ale nevyhodí Ťa, tak Ti zrejme verí viac, ako Ty sama sebe. Na Tvojom mieste by som sa otestovala podľa tohoto: Zungova sebaposudzovacia škála depresie - vygoogli si, nájdeš tam test, a pokiaľ Ti z toho vyjde, že si depresívna, tak choď k psychiatrovi, a nejaké ľahké antidepresívum by si mohla brať. Budeš aj spokojnejšie spať, ani rodičia Ťa nerozčúlia, keď sa budú vypytovať, a aj stres v zamestnaní budeš ľahšie znášať.

Lucinda000

Ahojte, tak problem je vyrieseny, nebola som zablokovana, len nastal nejaky technicky problem,tak uz som tu zas. Ten prispevok predtym co som pisala, som si ulozila, tak to bola reakcia na predosle komentare.

Lucinda000

Ahojte,
herb, u teba uz preslo naozaj dost casu od rozchodu a stale sa citis na nic a myslis na byvaleho? Aj si ho odvtedy stretla alebo pocula si o nom nieco? Ano, ja som aj na pokeci, ale velmi tam nechodim, iba sem tam nakuknem a pozriem ci niekto napisal, vacsinou aj tak vsetko mazem, lebo je to tam des a malokedy nejaka vynimka.
ahjaj, uplne zdielam tvoje pocity co sa tyka tej depresie, mna taktiež nic nebavi, nemam nejak zmysel života, vsetko robim nasilu a rano nemam prečo vstavat z postele. Neviem co s tym robit. Teraz ma najviac nici ta moja robota, nie, ze by to malo byt lepsie, ale je to kazdym dnom len horsie, prezivam strasny stres, nepokoj, cele dni som napata, aj keď niečo zjem, tak mi zostane zle, lebo to len hltam. Uz rano mi je na vracanie, ze tam mam zase ist. Jedine co ma tam drzalo, bola kolegyna, ktora sa javila najskor ako chapava a drzala ma tam, no aj to sa obratilo a asi vidi, ze mi to nejde po tolkych mesiacoch a uz sa sprava dost zle a doslova ako k hlupani. Taktiez aj sef o mne povedal, ze si vobec neverim, co mi povedalo velakrat vela ludi a je to pravda, ale neviem si s tym pomoct, mozem si povedat co chcem ako chcem, ale neda sa to ovplyvniť. Stale sa mylim, zabudam a tato praca je fakt velmi zodpovedna za malo peňazí. Strasne ma nici a neviem co robit dalej. Ked zdviham telefony, busi mi srdce nenormálne a vtedy chytim vzdy okno, ze beviem absolutne nic, trasie sa mi hlas a proste neviem si zvyknut. Nechápem preco som takato bojazliva, ale ani ma ta praca nebavi, no keby aspon neprezivam taky stres. Najradsej by som odisla, ale nemozem, lebo zase ten rezim mi pomaha, ze nie som doma a mam kam ist, lenze to co tam prezivam, to je úplne hrozne. Ten psychológ mi nijak nepomaha, je to tiez len obycajny clovek a asi by mi povedal, nech len vydrzim dalej. Najradsej by som si zase naordinovala nejake lieky, ale to nechcem, tie by mi podla mna este viac otupili mozog a nechcem si na take nieco zvykat. Stale sa to vsetko stupnuje, ze sa obavam kedy dosiahnem strop a zas sa budem chciet asi len zabiť. Nemam ziadnu sebadoveru, sebaistotu, proste nic. To trasenie ruk sa zase vracia a aj celého tela, som prehnane citliva, ale neplacem uz nastastie, lebo som vzdy unavena a chodim skoro spavat, aby som na nic nemyslela. Neviem ako dalej.
Co sa tyka exa, tak som si povedala dost, prestala som pisat a neuverite, napisal mi on a boli sme len na chvilu vonku, neslo mu o sex, len pokecat a znovu sme sa dohodli na dalsom stretnuti. Ja uz som sa citila inak aj sa citim co sa tyka jeho, ze to skor beriem ako výplň casu a ze s nim idem ako s kamaratom. No a on mi tiez povedal sam od seba, ze vidi aka som zmenena a úplne ina, takze asi na tom nieco bude. On bol tiez dost normalnejsi, co mi bolo aj dost divne. A paci sa mi, ze nemam potrebu byt stale s nim, stale ho volat a ziadat, beriem to len tak co pride, nezamyslam sa nad buducnostou. Tak velmi by som si zelala len pracu, ktora by ma ako tak naplnala alebo aspon pri ktorej by som neprezivala to co tu. Lenze nemozem si dovolit odist, kedze moja minulost co sa tyka pracovnej sfery je na bode mrazu, skoro vsetci a vsade ma uz poznaju, lebo som robila uz asi vsade a vzdy som odisla. Lenzr nikdy som neskusila pracu, ku ktorej by som mala blizko, vacsinou to boli roboty z nudze cnost, papierovacky alebo banka, atd.. A ja mam odmalička bližšie k socialnym vedam, opatrovanie, deti, proste takéto nieco, lenze na to nemam vzdelanie ani kvalifikáciu. Kazdym rokom som to odkladala a teraz neviem ako to zosuladit, ak by som sa na to konecne dala. Stale ma prepada zufalstvo, vikend prejde ako nic a ja som myslou uz na pondelku, ze zas pride cely pracovny tyzden.
Naozaj som vecne nedospele dieta, ktore nevie zodpovedne zit a byt nezavislou, velmi by som si to priala, snazim sa bojovať, ale to co prezivam vnutorne, tak sa citim, ze sa zeniem len do zahuby, vobec sa mi to nelepsi. A ked pridem domov, moja rodina sa sice zaujima ako mi je v praci, no vzdy sa pohadame, lebo mne sa nechce hovorit vobec, zavriem sa do izby a som sama so sebou, raz som sa aj vyrozpravala, lenze oni povedia, ze musim vydrzat a ako je mozne, ze som si este nezvykla a preto som stale len v slepej ulicke, ze neviem co robit a najradsej by som tu proste nebola. Som velke dieta, velky rozmaznanec, ale poviem si cokolvek, telo si robi co chce a ako chce. Niekedy mam pocit, ze mam nejaku poruchu, lebo som velmi nevšímava, nemam logiku a to, co chapu ini, ja neviem absorbovať informacie ked mi niekto nieco hovori. Musi mi to zopakovat niekolkokrat alebo vysvetlit to ako pre blbca. Pozeram si aj iné prace, lenze v mojom meste nic nie je a je to ťažké, ak som chcela ist do druheho mesta, tak vzdy je problem so spojmi. Nechapem na co clovek zije ked sa len nahana, nici a preziva.

ahjajjaj

tu je to: Zungova sebaposudzovacia škála depresie - vygoogli si, otestuj sa, potom STAI dotazník, jeho znenie sa mi nepodarilo vygoogliť, potom toto: www.16personalities.com

Pascala

To je divne s tym zablokovanim, snad sa to vysvetli, vsak Lucinda nic neporusila.
ahjaj, ak to teda nie je tajne, mozes mi prosim ta povedat, kolko mal ten psychologicky test otazok? ze keby som si nejaky podobny hladala aj ja, tak ze asi ako rozsiahly by mal byt, predpokladam, ze takych 20 otazok je asi malo na posudenie. A mas sa lepsie?

ahjajjaj

Lucinda mi včera písala, že ju admin zablokoval a nevie sa prihlásiť na účet, lebo že porušila pravidlá. Nevie aké pravidlá porušila aj písala adminovi, zatiaľ nedostala odpoveď.

Pascala

Ahojte, zas som nasla nieco pekne napisane, mozno to pomoze niektorej z nas.
Mnohé problémové veci sa ľuďom dejú aj preto, lebo majú mentálne nastavenie, ktoré to umožňuje. A kým svoje nastavenie k životu nezmenia, tak sa im problémy zvyknú kopiť. Mám však skúsenosť, že ak takým ľuďom navrhnem terapie u psychológa, pomôže im to.