Cely zivot podla druhych

Príspevok v téme: Cely zivot podla druhych
Navzdy_smutna

Ahojte, neviem ci sa mi da nejak poradit alebo len sa vyrozpravam. V kazdom pripade to tu pisem. Cely moj zivot robim len to, co chce druhi a potom to vzdy aj tak skonci zle. Samozrejme najvacsiu chybu som spravila ja a od nej sa to uz vlieklo cely zivot az doteraz.

Po zakladnej skole som nevedela kam chcem co chcem, moji rodicia usudili samozrejme gymnazium, tak som sla. Pritom neskor som zistila, ze lepsia by uz bola obchodna akademia ako gympel, z ktoreho som vlastne nic.

Dalsi krok, teda vyber vysokej skoly a tam bola osudova chyba. Znovu som nevedela co kam, bolo mi to jedno, nevedela som si nic predstavit. Vtedy som mala aj frajera, ten sa prihlasil externe na ekonomicku skolu. A samozrejme ja zblbnuta som chcela ist studovat spolu s nim, aby sme boli spoluziaci, nic ine ma nezaujimalo. Lenze studium bolo externe a nasi mi ho platili. Po prvom pol roku som si uvedomila, ze ma to straasne nebavi, nechapem tomu a nerozumiem nic. Spanielska dedina, nevedela som o com je rec. Chcela som skoncit a od noveho roka zacat to co ma bavi, lebo som uz zistila co to je. No vtedy nasi razne zakrocili a povedali nie! Ked uz som sa raz na to dala dokoncim to. Pritom podla mna este bol cas na zachranu, lepsie ako mat dokazeny zivot ako teraz. Tak som pokracovala dalej plakavala cele dni, stresy a moje ucenie bolo len o biflovani, ziadne porozumenie co citam ani pocitam. Skola mi znicila komplet celu psychiku. Nakoniec som skolu dokoncila, aj ked o rok naviac lebo som nemala vsetky skusky.

Po skonceni vysokej si rodicia mysleli, ze mam asi vsade dvere otvorene, lenze nie. Jazyk neviem, uctovnitvo taktiez. Bojim sa soferovat, trasiem sa. Zo vsetkeho mam strach. Roboty som striedala po mesiacoch, lebo vsetko to bola len ekonomika a ja som nemala a ani nemam o tom sajnu, nici ma to a nemam k tomu absolutne najmensi vztah.

Kvoli skole co som vystudovala mam pokazeny zivot. Vsade trpim a placem. Nemozem robit to, co chcem. Robim vsetko nasilu. Zo vsetkeho mam priserny stres, lebo nicomu nerozumiem. To neni to co som chcela ja aj ked som si to uvedomila neskor.

Dalsia vec, zachranu som videla v partnerovi, myslela som, ze ten ma vytiahne z mojho stavu v akom som. Chcela som mat dieta a popri materskej by som si spravila bakalara, skolu co ma bude bavit a mozem sa v tom potom aj zamestnat, ale nic, len nepochopenie a odkop. Ma svoje nazory, svoje predstavy. Ked mu to vysvetlim, nechape ma.

Jednoducho moj zivot je len podla druhych, robim lebo musim, ucim sa jazdit lebo to chcu druhi, vsade idem nasilu, vstavam nasilu. Cele dni mam len nechut a stres. A keby sa mam dat na ucenie este aj cez vikend nedam to. Som velmi slaba a psychicky labilna. Neviem sa naucit ani soferovat, pretoze sa mi trasu nohy aj ruky, som niekedy strasne nesustredena a mimo, neviem preco. Pritom si poviem ze vsetko viem co a kedy, ale aj tak sa trasiem a cakam kym ma trafi infarkt.

Neviem co dalej, viem, ze ludia sa maju na tom aj horsie, ale som v zacarovanom kruhu. Ked si najdem novu pracu, vzdy ma tak ovplyvni, ze sukromny zivot nezijem, len myslim ako pojdem zase do roboty a nic ine si neviem uzit, myslienkovo som v strese kedy idem kedy pojdem co budem robi atd. Nikto ma nechape. Vsade citam, ze ked mam z niecoho strach mam sa tomu postavit, ale aj ked sa staviam a snazim, vobec to neustupuje. Na konci si len poviem, tak nech ma porazi a ked pride jedna chvila kludu, placem ako male decko a stale takto dokola. Nevladzem a neviem zit.

Cliattsi

takze nepotrebujes vymenny listok, aby si isla k psychologovi. Ti maju rozne ordinacne hodiny- treba si ich obvolat, kto kedy ako robi.
A je tu este jedna moznost-na kazdom urade prace v krajskom (alebo okresnom?) meste je tiez psycholog a u toho just nepotrebujes nic. Len tam treba ist.
Ak si z tt, al. okolia, poznam aj niekoho, kto to na poistovnu nerobi a neberie za to velke peniaze,iba zlomok z tej ceny.

Navzdy_smutna

Neviem preco by som si to vsetko vymyslala. A je mi luto, ze uz ani na forum nesmiem ist, aj odtialto na vyhadzujete, tak potom co v realnom zivote. Mozem cakat pomoc, ked vsade len odkopy a len aka som co som. To co som pisala naposledy bola velmi velmi zla a slaba chvila, velmi mi bolo zle a strasny zachvat placu a bezmocnosti. Uz som kludnejsia dnes. No a nevedela som, ze su aj zadarmo psychologovia, pretoze v meste ktorom zijem vsetko plateni a minimalne od 25e ak mam vymenny listok jednorazovo a potom az do vysky 60e. A neviem kedy tam mam ist, neviem co by som povedala v tej robote, ked nechcem ani aby videli peciatku ze som bola u cvokara.

Cliattsi

smutnucka- ale toto cele je jedna vymyslena tema. Mozno si teraz pri telefone a pekne sa na tom zabavas. A okrem toho psychologovia su zadarmo- aj v Trnave.

Cliattsi

Navzdy_smutna - nechapem takych udi ako ty - len tu vyplakavas, nic ine nerobis. Uz sem radsej ani nechod. Nema to vyznam.

orol1

to si pisala ty?? mne to pripada nejake ine

komu niet rady, tomu niet pomoci, su aj zadarmo psychologovia, ale kludni si zaplat, neschudobnies, ide to na tvoje zdravie a pomoc, ktoru potrebujes

Navzdy_smutna

Prosim pomozte mi. Ja nechcem zit, chcem sa zabit. Nemam tu miesto. Som stara krava nesamostatna nezodpovedna s velkymi depresiami. S nasimi sa hadam coraz viac. Nebavim sa nekomunikujem a ked idem spat, kedze chodim velmi skoro chcem, aby bolo ticho a klud, ale potom sa len zase vadime, vo mne to vrie a zas revem, ze nemozem ani spat, lebo vadi mi televizor a vadi mi proste ked sa vedla rozpravaju, nemozem si pomoct, som vadna. Ja nevladzem nevladzem a psychologovi som nesla nakolko sa za jedno vysetrenie plati dost vela. :((( ja tu nechcem byt na tomto svete! Pomozte prosim vas. Ja by som to spravila vez vahania a aj ked sa s rodicmi hadam, stale ich mam pred ocami, ze im to nemozem spravit, no pre mna by to bolo vyslobodenie, strasne vyslobodenie, lebo mne je velmi zle, ze musim zit.

orol1

a to dokedy chces takto tahat?
niekde zacni, ked neveris sebe, ze v tej robote by si mala dat vypoved, tak snad ti to doporuci aj psycholog a mozno to potrebujes pocut od "autority" a tak si to potvrdit.
roboty je dost a navyse ked sa nebojis manualnej, tak vsade hladaju. mala by si sa zamerat na seba a vyliecenie sa, nie, ci budes mat tuto otrasnu robotu.....

Navzdy_smutna

Ved aj ja, ale neviem ani ako. Ked som chcela ist psychologovi, tak som bola aj rada, ze sa vyspovedam z mojich trapeni a vsetci ma odhovoria, ze na co by som tam isla, ze som normalna a silna, ze to zvladnem aj bez neho. Alebo co sa tyka aj auta, reku super, aspon poviem o mojej fobii, ze sa trasiem a vsetci zase mudri, ze na co by som mu to hovorila...akoze z kazdej strany nepochopenie. A tu vypoved, neviem co by som povedala. Mne samej je to velmi trapne a vsade vidim citam ako tazko sa hlada praca a co by druhi dali za taku pracu atd atd, ale pritom do toho nevidia. Iba niektore normalne mile kolegyne vedia co to miesto obnasa a povedia, ze to by robit tiez nechceli, je tam toho vela a vela zodpovednosti a nemyslim si, ze je to hodne takeho platu aky sa ponuka aj ked mozno po 3 mesiacoch by sa zvysil, ale na co peniaze a zdravie si dokazit. Radsej by som isla do skladu a fyzicky sa zodrat ako robit nieco k comu nemam vztah, mozno sa to da naucit, ale ja nemam ani rozhlad v tej oblasti a co oni tam beru ako samozrejme veci, ze viem, tak neviem a musim sa robit, ze ano chapem. Ja viem, ze uz som odisla z viacerych robot, ale to vsetko kvoli psychike. Tu som si mala dat do poriadku uz davno, lebo tymto sa mi to len zhorsuje, nie ako niekto povie, ze ma to zoceli. Par sekund som mala, ze zabojujem, ale telo povie, ze nie, mas smolu a proste nedokazem si s tym rady. Nechcela som do seba pchat ziadne tabletky, lebo som pevne dufala, ze ss podari to dietatko alebo nech mam cisty organizmus a zdravy, ale teraz som to vsetko zahodila za hlavu a pojedla by som vsetko len aby ma to ukludnilo, lenze zas nemozem, lebo to by mi otupilo mysel este viac. A ako napriklad nerozumiem politike, nemam sajnu o com, to je to iste aj tato robota. A to najhorsie ma ma len cakat a mne je zle uz teraz.

orol1

neboj sa, niekde zacni. a ja by som dala vypoved, oni si zvyknu rychlo, ber ohlad na seba, nie na nich. ked sa zrutis, potom uz bude neskoro, potom ti budu vraviet, ale ved si mala odist ale ved si mala povedat, my sme nevedeli..

Navzdy_smutna

Dakujem pekne. Dnes zas ked som prisla, nasilu som sa isla prejst, nepomohlo. Ked som dosla domov znovu plac. A uz viem, ze ma caka rano a zase auto a to je len moje zatial a potom robota, zas len prezit. A ten moj? Jeho reci, ze ako by mi len rad pomohol a nevie ako..a ze ved si zvyknem a keby to je neunosne, tak odidem, ale viem, ze keby odidem, tak su vsetci nahnevani a zas do mna hucia aka som atd. Teraz ked sa s nikym nebavim, tak je zle, keby som doma je to tiez samozrejme zle. Skusim toho psychologa, ale k tejto robote neviem ci mi pomoze a pritom je tam rovnaky plat ako ked som robila predtym fyzicky, ale aspon som mala cistu hlavu. No depky som mala vzdy aj z toho vztahu aka som nepotrebna a nepodstatna. Ani s tym partnerom nie som, lebo viem, ze to nie je ako by malo byt. A ked na kazdom kroku stretnem kamaratky spoluziacky s dvomi detmi alebo sa tesia zo svadby alebo su vydate, tak je mi uplne zle...nie ze by som bola neprajna, ale stale len myslim na to ako som dopadla ja a vlastne ani vidina buducnosti nie je vobec ruzova alebo ze by som sa mala na co tesit.