Cely zivot podla druhych

Príspevok v téme: Cely zivot podla druhych
Navzdy_smutna

Ahojte, neviem ci sa mi da nejak poradit alebo len sa vyrozpravam. V kazdom pripade to tu pisem. Cely moj zivot robim len to, co chce druhi a potom to vzdy aj tak skonci zle. Samozrejme najvacsiu chybu som spravila ja a od nej sa to uz vlieklo cely zivot az doteraz.

Po zakladnej skole som nevedela kam chcem co chcem, moji rodicia usudili samozrejme gymnazium, tak som sla. Pritom neskor som zistila, ze lepsia by uz bola obchodna akademia ako gympel, z ktoreho som vlastne nic.

Dalsi krok, teda vyber vysokej skoly a tam bola osudova chyba. Znovu som nevedela co kam, bolo mi to jedno, nevedela som si nic predstavit. Vtedy som mala aj frajera, ten sa prihlasil externe na ekonomicku skolu. A samozrejme ja zblbnuta som chcela ist studovat spolu s nim, aby sme boli spoluziaci, nic ine ma nezaujimalo. Lenze studium bolo externe a nasi mi ho platili. Po prvom pol roku som si uvedomila, ze ma to straasne nebavi, nechapem tomu a nerozumiem nic. Spanielska dedina, nevedela som o com je rec. Chcela som skoncit a od noveho roka zacat to co ma bavi, lebo som uz zistila co to je. No vtedy nasi razne zakrocili a povedali nie! Ked uz som sa raz na to dala dokoncim to. Pritom podla mna este bol cas na zachranu, lepsie ako mat dokazeny zivot ako teraz. Tak som pokracovala dalej plakavala cele dni, stresy a moje ucenie bolo len o biflovani, ziadne porozumenie co citam ani pocitam. Skola mi znicila komplet celu psychiku. Nakoniec som skolu dokoncila, aj ked o rok naviac lebo som nemala vsetky skusky.

Po skonceni vysokej si rodicia mysleli, ze mam asi vsade dvere otvorene, lenze nie. Jazyk neviem, uctovnitvo taktiez. Bojim sa soferovat, trasiem sa. Zo vsetkeho mam strach. Roboty som striedala po mesiacoch, lebo vsetko to bola len ekonomika a ja som nemala a ani nemam o tom sajnu, nici ma to a nemam k tomu absolutne najmensi vztah.

Kvoli skole co som vystudovala mam pokazeny zivot. Vsade trpim a placem. Nemozem robit to, co chcem. Robim vsetko nasilu. Zo vsetkeho mam priserny stres, lebo nicomu nerozumiem. To neni to co som chcela ja aj ked som si to uvedomila neskor.

Dalsia vec, zachranu som videla v partnerovi, myslela som, ze ten ma vytiahne z mojho stavu v akom som. Chcela som mat dieta a popri materskej by som si spravila bakalara, skolu co ma bude bavit a mozem sa v tom potom aj zamestnat, ale nic, len nepochopenie a odkop. Ma svoje nazory, svoje predstavy. Ked mu to vysvetlim, nechape ma.

Jednoducho moj zivot je len podla druhych, robim lebo musim, ucim sa jazdit lebo to chcu druhi, vsade idem nasilu, vstavam nasilu. Cele dni mam len nechut a stres. A keby sa mam dat na ucenie este aj cez vikend nedam to. Som velmi slaba a psychicky labilna. Neviem sa naucit ani soferovat, pretoze sa mi trasu nohy aj ruky, som niekedy strasne nesustredena a mimo, neviem preco. Pritom si poviem ze vsetko viem co a kedy, ale aj tak sa trasiem a cakam kym ma trafi infarkt.

Neviem co dalej, viem, ze ludia sa maju na tom aj horsie, ale som v zacarovanom kruhu. Ked si najdem novu pracu, vzdy ma tak ovplyvni, ze sukromny zivot nezijem, len myslim ako pojdem zase do roboty a nic ine si neviem uzit, myslienkovo som v strese kedy idem kedy pojdem co budem robi atd. Nikto ma nechape. Vsade citam, ze ked mam z niecoho strach mam sa tomu postavit, ale aj ked sa staviam a snazim, vobec to neustupuje. Na konci si len poviem, tak nech ma porazi a ked pride jedna chvila kludu, placem ako male decko a stale takto dokola. Nevladzem a neviem zit.

orol1

musi to mat nejake riesenie, takto sa neda zit.
ten tvoj je riadne nevsimavy. nejako sa dokop k tomu psychologovi.
otestovat sa /orientacne/, ci nemas depresiu, uzkost a pod. sa da aj na nete.

Navzdy_smutna

Co su zaklady? Ja neviem tie rozdielby abc uroven. Tie som mozno aj vedela, ale zabudla. Ved pisem aky mam problem, ze si nepamatam, nic neviem atd. Aj ked som bola niekde na dovolenke, vedela som povedat minimum a ked uz hovorili oni na mna, netusila som co hovoria. Ano mam gympel, aj na zakladnej som mala anglictinu, aj neskor som isla na kurz, ktory som skoncila po roku, lebo akurat som mala statnice a nevedela som sa naucit naraz aj aj a teraz uz neviem nic a mimochodom z maturity aj som mala 4, pretoze som si vytiahla otazku, ktoru som sa zabudla naucit, neviem ako je to mozne a nie som ten typ co vie vsetko obkecat, bud som sa nabiflila od a po z alebo ani makke f.

LogikaNepusti

Celkom nechapem ako je mozne ze jazyk nevies ked si mala gympel. Aspon zaklady. Nie kazdy chape jazyk ale zaklady sa vzdy daju. My na gympli sme v poslednom rocniku preberali kusok z C1 urovne

Navzdy_smutna

Neberiem nic, iba cez vikend si dam xanax, lebo z toho sa mi chce spat, inak by som si ho dala kazdy den rano s ze vraj je navykovy. Keby mozem, zluskala by som jedno balenie na posedenie, nech by ma piclo :( a v hlave si hovorim len prezit prezit musim tento den prezit, ked pridem domov na chvilu ulava a potom k veceru to zacina a rano uz som zas v tom. Nepomaha mi nic a kazdy den je horsi, aj robota je horsia, neviem uz ani co sme robili na zaciatku. Ked sa ludia daco pytaju nechapem ani otazke. Vsetko na prd, to este nemam papiere na auto, to bude uz posledny krok do hrobu. Vobec si nezvyknem, vobec sa neotukam. Viem, ze z kazdej roboty utekam, no najhorsie je ze si vzdy vyberiem kde som hned prva na rade ako prvy kontakt s ludmi a potom riesit veci atd atd, pracovna doba vselijak, ostatni ked im padne idu domov. A vztah? Podla mna ma ten moj necha, jemu je jedno ako na tom som a aj ked nie sme spolu, povie mozno par slov aby sa nepovedalo, ale inak nic..povie, ze ved pockaj, otukas sa a bude to dobre. Takze to je skoda slov riesit nieco. A novy vztah? Nemam ani pomyslenie ked by som sa mala s niekym stretnut alebo niekam ist. Chce sa mi len plakat alebo spat alebo len tak pozerat do blba na nic a cakat na dalsi den. Ja by som sa fakt v momente zabila, na co je moj zivot, vobec v nom nevidim vyznam ani zmysel, som tu len navyse s ulohou prezit. Naozaj.

orol1

ja si myslim, ze k psychologovi, aj tu tak vzdy radia, ten sa ti bude viac venovat.
inak, co ti zvykne pomahat? a beres nejake lieky alebo nieco podobne?
je mi luto, ze v takom stave musis do roboty.
a inak, moj partner je s empatiou na tom podobne ako tvoj, uz mu tiez radsej nic nehovorim, nic nechape a vsetko otoci proti mne. nie je zly, ma dobre vlastnosti, ale vobec nevieme spolu komunikovat a pod. ked mu chcem nieco povedat, tak ani nezdvihne hlavu od notebooku alebo od telky, potom sa cuduje, ked vybuchujem. ja byt na tvojom mieste a slobodna..ale chapem, ze teraz asi ani nevladzes aj toto riesit.

orol1

autorka, podla mna mas depresie, neviem, ako si na tom s liekami, ale niektori ludia su kvoli tejto dg na invalidnom. mozno zazivali presne to co ty. podla mna ty potrebujes klud.

Navzdy_smutna

Ach jaj, musim sa sem zase vyspovedat a postazovat :( kazdy den je pre mna utrpenie. Som len ako chodiaca mrtvola doslova. Cele telo sa stale len trasie, normalne rozmyslam ci to nebudem mat uz chronicke a zostane mi to. Bojujem, snazim sa aj rozmyslat v tej novej robote, ale vsetkk dopletiem, neviem sa vyjadrovat, ak mam viac uloh, ktore este neovladam, totalny chaos aj ked ide len o malickosti. Neviem ani podat normalne kavu, iba s roztrasenymi rukami. Nutim sa uz tri tyzdne, kazdy den jazdim na aute a vzdy rano sa trasiem najviac, ked idem z prace o nieco menej, ale rano mi ide srdce vyskocit z hrude a ten tras, to je nieco hrozne. Doma sa s nikym nebavim, lebo len pridem zduta nahnevana, ze ma nikto nechape a nerozumie mi, tak sa radsej nemienim s nikym bavit. Po praci sa mi nikam nechce, aj ked son sa prinutila napr na prechadzku, absolutne mi nepomohla a v hlave len myslim na to kolko je hodin, ze uz musim ist spat a co ma zase dalsi den caka. Nevidim v nicom zmysel, len prezit ten den, len nejak vydrzat a doma ako tak prespat a zas. Vikend ked je, nebavi ma nic. Partnera mam o nicom, nerozumie mi a ked poviem nikam nejdem, tak povie ok a ide sa dalej. Ak na nechs, vobec sa nebudem cudovat a neviem co to so mnou spravi. Bud som zduta alebo placem. Neviem byt optimisticka, lebo mam nervy sama na seba z mojej psychiky aka som spomalena a roztrasena. Absolutne to nie je praca pre mna ako aj cela skola nebola. Hotova som a zas musim tam byt, lebo nemam na vyber a keby odidem, doma nasrati co je samozrejme a partner by ma len vysmial ako aj ostatni, ze z dalsej roboty hned utekam a nikde nevydrzim. Cele zle vsetko. Nedokazem nic. Zufalstvo na plnej ciare.

orol1

cliattsi, aj u mna rychlo klesa motivacia, nevydrzim dlho nic robit. tie cviky kdezeby 25 minut, mozno 5 aj to len raz. mne pomaha hlavne hudba a pohyb, ked sa dokopem.
tema, no ci si si tu nezalozil svoju, ja tu nie som dlho.
vyhrabes sa z toho, uvidis a patris sem, ako kazdy!