Cely zivot podla druhych

Príspevok v téme: Cely zivot podla druhych
Navzdy_smutna

Ahojte, neviem ci sa mi da nejak poradit alebo len sa vyrozpravam. V kazdom pripade to tu pisem. Cely moj zivot robim len to, co chce druhi a potom to vzdy aj tak skonci zle. Samozrejme najvacsiu chybu som spravila ja a od nej sa to uz vlieklo cely zivot az doteraz.

Po zakladnej skole som nevedela kam chcem co chcem, moji rodicia usudili samozrejme gymnazium, tak som sla. Pritom neskor som zistila, ze lepsia by uz bola obchodna akademia ako gympel, z ktoreho som vlastne nic.

Dalsi krok, teda vyber vysokej skoly a tam bola osudova chyba. Znovu som nevedela co kam, bolo mi to jedno, nevedela som si nic predstavit. Vtedy som mala aj frajera, ten sa prihlasil externe na ekonomicku skolu. A samozrejme ja zblbnuta som chcela ist studovat spolu s nim, aby sme boli spoluziaci, nic ine ma nezaujimalo. Lenze studium bolo externe a nasi mi ho platili. Po prvom pol roku som si uvedomila, ze ma to straasne nebavi, nechapem tomu a nerozumiem nic. Spanielska dedina, nevedela som o com je rec. Chcela som skoncit a od noveho roka zacat to co ma bavi, lebo som uz zistila co to je. No vtedy nasi razne zakrocili a povedali nie! Ked uz som sa raz na to dala dokoncim to. Pritom podla mna este bol cas na zachranu, lepsie ako mat dokazeny zivot ako teraz. Tak som pokracovala dalej plakavala cele dni, stresy a moje ucenie bolo len o biflovani, ziadne porozumenie co citam ani pocitam. Skola mi znicila komplet celu psychiku. Nakoniec som skolu dokoncila, aj ked o rok naviac lebo som nemala vsetky skusky.

Po skonceni vysokej si rodicia mysleli, ze mam asi vsade dvere otvorene, lenze nie. Jazyk neviem, uctovnitvo taktiez. Bojim sa soferovat, trasiem sa. Zo vsetkeho mam strach. Roboty som striedala po mesiacoch, lebo vsetko to bola len ekonomika a ja som nemala a ani nemam o tom sajnu, nici ma to a nemam k tomu absolutne najmensi vztah.

Kvoli skole co som vystudovala mam pokazeny zivot. Vsade trpim a placem. Nemozem robit to, co chcem. Robim vsetko nasilu. Zo vsetkeho mam priserny stres, lebo nicomu nerozumiem. To neni to co som chcela ja aj ked som si to uvedomila neskor.

Dalsia vec, zachranu som videla v partnerovi, myslela som, ze ten ma vytiahne z mojho stavu v akom som. Chcela som mat dieta a popri materskej by som si spravila bakalara, skolu co ma bude bavit a mozem sa v tom potom aj zamestnat, ale nic, len nepochopenie a odkop. Ma svoje nazory, svoje predstavy. Ked mu to vysvetlim, nechape ma.

Jednoducho moj zivot je len podla druhych, robim lebo musim, ucim sa jazdit lebo to chcu druhi, vsade idem nasilu, vstavam nasilu. Cele dni mam len nechut a stres. A keby sa mam dat na ucenie este aj cez vikend nedam to. Som velmi slaba a psychicky labilna. Neviem sa naucit ani soferovat, pretoze sa mi trasu nohy aj ruky, som niekedy strasne nesustredena a mimo, neviem preco. Pritom si poviem ze vsetko viem co a kedy, ale aj tak sa trasiem a cakam kym ma trafi infarkt.

Neviem co dalej, viem, ze ludia sa maju na tom aj horsie, ale som v zacarovanom kruhu. Ked si najdem novu pracu, vzdy ma tak ovplyvni, ze sukromny zivot nezijem, len myslim ako pojdem zase do roboty a nic ine si neviem uzit, myslienkovo som v strese kedy idem kedy pojdem co budem robi atd. Nikto ma nechape. Vsade citam, ze ked mam z niecoho strach mam sa tomu postavit, ale aj ked sa staviam a snazim, vobec to neustupuje. Na konci si len poviem, tak nech ma porazi a ked pride jedna chvila kludu, placem ako male decko a stale takto dokola. Nevladzem a neviem zit.

Navzdy_smutna

Dnes len som sa zobudila a placem. Musels som si dat xanax, ten mi trochu zaberie a utisi tras a busenie srdca, ale prejde chvila a placem znovu. Mam samovrazedne myslienky. Ano, takato osoba nema co mat dieta. Som zrutena, mam partnera, ktory ma nechape a ide to uz tak dolu vodou, ze cakam kym ma on necha a vlastne jemu to je sumafuk. To ma boli, lebo aj ked sme spolu je ako kamen a vini zo vsetkeho mna, povie len nech som normalna. Neviem to popisat, nezaujima ho moj nazor na nic, ani len akej farby bude dlazba. Som len vzduch a nikto. 6 rokov takto to je. Ano, sama viem, ze najlepsi je rozchod, ale ja nemam kde koho spoznat a este vacsie depresie mam ked viem kolko mam rokov a nikam nechodim, ak ano, nikto ma predsa neoslovi aby som isla na rande. V tomto veku uz su ti normalnejsi zadani alebo so zavazkami....atd...nechcem zit. Kazde rano je pre mna zataz, som totalny slaboch, tesim sa vzdy len ked idem spat, nic viac. A tabletky si nemozem davat v tyzdni, lebo ma otapia a uspavaju, to by som nemohla robit nic ani premyslat.

Bezcitny

V svojom živote som mal tiez zopárkrát obdobie kedy za mňa rozhodovali iný. Bolo to zle a preto som sa rozhodol, že sa zmenim. Niektorý vravia že som bezcitný ale to niesom, len sa nenechávam ovplyvňovať a robím to čo chcem ja. Teraz keď sa obzriem za seba a pozerám ako som sa nechal osierat a ovplyvňovať, tak je mi ztoho smiešno a tí čo boli silný vtedy momentálne na mňa nemajú. 9 z 10 ľudí ktorých denne stretnem posielam do riti a pritom mám dlhoročných kamarátov a dlhoročnú priateľku. Na tvojom mieste začnem so sebou dačo robiť, lebo keď stretneš takého človeka ako som ja asi tá zničí. Nemám rád slabochov.

uuleuskauu

Zlu vychovu ti dali rodicia, asi ako väcsina slovenskych rodicov... Nikdy ti nenechali moznost vlastneho rozhodnutia. Ale ani nikdy nepochvalia, len ponizuju, podcenuju, opovrhuju a zhadzuju, neprejavuju sucit, ked sa ti nieco zle stane, ale este ti pridaju... Napriklad nastupis do novej roboty a nedostanes vyplatu. Dobry rodic decko v takom pripade trosku polutuje, financne mu pomoze, da aspon par drobnych tomu decku. A vyjadri povzbudive slova, pozitivne ladene, ze vsak snad to uz bude v dalsej robote lepsie. Ale zly rodic nie. Ked decko v robote nedostane vyplatu a zdoveri sa rodicovi a caka len sucit (ani nie financnu pomoc), zly rodic mu vynada so slovami T a k t i t r e b a k r a v a s p r o s t a, n e m a l a s i s a t a m z a m e s t n a t!!! Pritom on to od svojej dcery chcel, aby sa zamestnala prave tam.
Alebo ina situacia. Rodic prinuti dceru, aby upiekla kolac. Ona ale nema cas a brani sa, nechce ten kolac upiect. On zvysi hlas, vresti na nu, ze ale musi a musi. Ona potom ten kolac upecie a rocic na nu navrieska, ze je ten kolac zly, ze vobec nechuti, ze je odporny a kto to ma jest. Ake ponaucenie si dcera z toho vezme? No tak asi nazoaj uz len taketo: KED SI UROBIM PO SVOJOM, BUDE NA MNA NAVRESTANE A BUDE MI VYNADANE. KED SI NEUROBIM PO SVOJOM, ALE RODICOM PO VOLI UROBIM, TIEZ BUDE NA MNA NAVRESTANE A BUDE MI VYNADANE. TEDA AKOKOLVEK SA ZACHOVAM A COKOLVEK UROBIM ALEBO NEUROBIM, BUDE MI VYNADANE. TAK POTOM NIE JE LEPSIE PREDSA LEN SI UROBIT PO SVOJOM A MAT VYNADANE AKO UROBIT , CO ONI CHCU A MAT VYNADANE A JEDINEHO SLOVKA POCHVALY A UZNANIA A VDACNOSTI NEDOSTAT? Odpoved znie: ked mas nevdacneho rodica, ktory s tebou len nacvicuje ako s cvicenou opicou, okolo riti mu skaces a svoje potreby kvoli nemu zanedbavas, vlastných cielov a plánov sa vzdávas, on na teba bude vrestat, bude ta hresit a kritizovat (v 99 % neopravnene) tak, ci tak. Ale pokial si urobis po svojom.....no navrestane na teba sice bude, ale bo by bolo tak, ci tak......aspon sa budes tesit z pocitu, ze si si urobila po svojom.
Nauc sa plnit si vlastnu volu, budes zit stastnejsie. Nenechavaj sa neustale len vyuzivat. Ked sa neustale nechavas len vyuzivat, tak len vnutorne trpis odsuvanim/nedosahovanim/neuskutocnovanim svojich planov, cielov, svojej vlastnej vole.

Cliattsi

No a čo sa týka ekonomiky, pozri si tento dokument a zistíš, o čo tu naizaj ide www.youtube.com.
Netvrdím, že sa so všetkým stotožňujem, ale je tam veľa pravdy.
Dosť ma prekvapilo už na strednej pred 16 rokmi, keď nám profesorka ekonomiky povedala, že skutočných peňazí, ktoré sú v obehu je len 5 %. Ostatné sú vymyslené. Už vtedy som si povedal - Ako takto môžeme existovať?
Ale tak ako aj ty, ja som tiež nevedel, kým by som chcel v živote byť. Doštudoval som, ale ani teraz neviem, čo chcem vlastne robiť. A to už mám po 30ke. Síce dokážem pracovať napr. vo výrobe, ale pripadám si nepoužiteľný.

Cliattsi

Ahoj. Tak po prečítaní príspevku musím priznať, že máš zničený život. Všetko, čo sa ti prihodilo, ťa ovplyvnilo aj po fyzickej stránke. Stali sa mi dosť podobné veci, ibaže na VŠ som neišiel. Tiež mi mama diktovala, čo mám robiť, kam mám ísť do školy. Viem, čo sú to za stresy.... nechcem tu ale rozpisovať, ako to prebiehalo medzi mnou a mamou, ktorá na mňa dosť tlačila a spravila so mňa nesamostatného človeka - ja tomu hovorím OTROK.
Zaujímavé je, ŽE MÁŠ PROBLÉMY S PAMÄŤOU. To mám aj ja. Tiež ľahko zabudnem a bolo to už aj počas str. školy.Ale zhoršuje sa to. Myslím si - a sú na to aj výskumy, že toto súvisí dosť so stresom. Dlhodobý stres zmenšuje štruktúru - hipokampus. Ten je zodpovedný aj za pamäť.

Povedal by som,.že nie si ani sama sebou. Presnejšie- ty sama nevieš (asi) kto vlastne si. Si len "otrok" tých ľudí, ktorí ti diktovali, čo máš a ako máš robiť. Možno si si všimla na sebe, že ty sa už automaticky podriaďuješ tomu, čo ti povedia iní. A ako keby si mala problémy tomu zabrábiť. Si už "nastavená" na to, čo po tebe druhí chcú.  To sa týka aj mňa.

Ty máš aj vodičák, keď som si všimol dobre. A nemáš problémy s koncentráciou? Ako si to spravila?

Ďalšia otázka je dôležitá a dosť  - si hanblivá? Ja som. Má to podľa mňa vplyv na to, ako druhí môžu ovplyvniť mňa- dosť veľmi.

Všimol som si, že si išla na jarmok. Otázka- baví ťa vôbec na takéto akcie chodiť? Ja si myslím, že tam chodia ľudia spoločenskí (neviem, či si). Ja som bol tiež predvčerom na tom jarmoku (tt), ale skoro nič mi to nehovorí. Iba som tadiaľ prechádzal. Je tam.veľa ľudí, je to tam drahé a ďalšia vec ako ty píšeš pripadám si ako vzduch/mŕtvola medzi ľuďmi.
Dá sa povedať, že aj keď medzi ľudí ideš, nebaví ťa to s nimi a skôr by som povedal, že by si mohla byť aj unavenejšia.
A nie si náhodou v strese už keď si medzi ľuďmi?

Neviem, akú prácu si robila predtým.  ekononika- najväčšia blbosť :), ani mne neišla.
Ale- ja som pochodil veľa prác, väčšinou to bola výroba, alebo kontrola kval. vo výrobe. Čo si myslím, že je naozaj najlepšia voľba, aj keď možno s odretými ušami, je pozícia,.kde kontroluješ kvalitu, alebo proste niečo vyrábaš sériovo. Ide proste o to, že síce je tam aj stres, ALE SÚSTREĎUJEŠ SA PRI TOM LEN NA PÁR VECÍ. A potom keď je konečná, ideš proste domov. Aj keď si unavená. To je výhoda. Nevýhoda je udržať pozornosť a možno stáť na nohách, ale dá sa prežiť.

K tomu jarmoku: "Chodiaca troska a mrtvola a ku koncu som musela utekat domov, teda aspon si sadnut co mi zostalo na odpadnutie, ale neviem ci to ma s mojim stavom nejaku suvislost. "...malo by ísť o syndróm vyhorenia, povedal by som, že tento stav nastal po tom, čo tvoj mozog vnímal veľké množstvo podnetov- ľudia, tovar, stánky, ruch a mal toho dosť. JEDNODUCHO TVOJA SCHOPNOSŤ REAGOVAŤ NA NOVÉ STIMULY Z OKOLIA JE DOSŤ ZNÍŽENÁ. A povedal by som, že sa to prejavuje aj v robote (rôzne úlohy, treba to stihnút, a ešte kvalitne urobiť). A chýba ti asi aj MOTIVÁCIA niečo robiť a ako píšeš CHUŤ ŽIŤ. (aj mne).

Čo by si mohla vyskúšať by bol vhodný psychológ ale v takom čase, kedy nepracuješ (je ale otázne, do akej miery ti pomôže). Potom psychiater. Ja ti poviem z seba. Bol som u psychológa (s pod. stavom ako máš ty, ibaže ja už toľko neplačem), ten mi povedal, že som.tak rozbitý, že by bolo vhodné ísť za psychiatrom, ten mi dá lieky, môj stav by sa mal upraviť a potom smer psychológ a on bude robiť psychoterapiu.  Myslím, že cesta by u teva (teoreticky) mohla byť podobná. Ibaže- nemusia tie lieky zabrať a môžu ti spôsobiť vedľ. účinky. A treba si dávať pozor na psychiatrov, lebo často nepoučia pacienta o týchto účinkoch.
Ja som preto nezobral lieky a u psychológa som preto ani nebol. Východisko zo situácie nepoznám (pre seba). Ale stále hľadám. Zaujímam sa o psychológiu. To, a akom si tu stave, sa nazýva NAUČENÁ BEZMOCNOSŤ .

sk.m.wikipedia.org

www.youtube.com

Tie pokusy, ktoré boli robené na zvieratách, sú podobné s tvojím životom. Stále ti niekto niečo diktoval,.ty si ustupovala,lebo nezaujímalo tých ľudí, AKO SA CÍTIŠ a súčasne títo ľudia(rodičia) boli pre teba nebezpeční,lebo ak by si nerobila to, čo oni chceli, mohli by ťa napr. vyhodiť z domu (alebo by tým mohli hroziť). Takže si zažívala POCIT OHROZENIA a bola si STÁLE V STRESE. Postupne ti pri takomto živote vyprchala životná energia a dá sa povedať, že žiaľ "melieš z posledného".

www.youtube.com

Každopádne by som.ti odporučil, aby si sa aj ty sama.začala zaujímať o psychológiu a neopierať sa len o druhých, čo oni povedia. Tí druhí vedia o tebe veľké nič. ty poznáš samu seba najviac.

Matyo

Máš predsa internet, tak si vygoogli psychológov vo svojom okolí, dnes sa dajú nájsť aj verejné hodnotenia lekárov, takže si môžeš vybrať niekoho dobrého. Pokiaľ by mal dlhé čakacie doby, tak zájdi za svojím obvodným lekárom, povedz mu o svojich stavoch a mal by ti aspoň dočasne predpísať niečo na zmiernenie úzkostí a strachu (lexaurin, xanax a pod.). Na to čo si myslí tvoj partner sa vykašli, lebo podľa toho čo píšeš to nebude veľmi empatický človek a ak to chceš utajiť v práci, tak sa objednaj na popoludňajší čas alebo si jednoducho vyber dovolenku keď tam pôjdeš...

lisiacica

dievca ty nevies spravit ziadne rozhodnutie sama. Vzdy pozeras na druhych. Co keby si to raz v zivote skusila a zistila ake je to rozhodnut sa sama za seba? Mas chlapa ktoreho si evidente znechutila, da sa povedat ze uz nemas vztah podla toho co popisujes tak naco ta zaujma jeho nazor??? Ze ta vysmeje??? Na co je partner co ta nepodporuje a nezaujma ho co sa s tebou deje???
Psychologa ti urcite treba, tak k nejakemu zajdi a vobec neries co si kto mysli, ved to ani nikomu nemusis povedat ked ti na nazore druhych tak zalezi. Skus raz v zivote urobit co je pre teba dobre a mozno sa ti to aj zapaci zit vlastny zivot. Daj do kopy najprv seba, svoj zivot, a potom si najdi partnera ked budes konecne jedneho dna vyrovnany clovek schopny viest svoj zivot.

Navzdy_smutna

Ale za kym ist? K akemu odbornikovi? A hlavne kedy. Partner ma tak vysmeje alebo povie, ze to nepotrebujem, ze taki ludia co mozu o mne vediet a to mi poradi a sused. A nasi ma posielali uz davno a nesla som. Je to horsie ako depresia, neviem to popisat. Tieto traslave stavy striedajuce placom a bezmocnosti vo vsetkom, najradsej by som nezila a mala klud a pokoj od vsetkeho, nie denno denne zit, lebo musim a musim s tym bojovat. A teraz zvlast nemam ist ani kedy a keby si zoberiem jedneho lekara, jedno posedenie by mi urcite nestacilo a taktiez nechcem priniest razitko od cvokara aby to videli v novej praci. Tak co robit do slaka. Snazila som sa dnes vyvetrat vonku medzi ludmi kde bol jarmok, dav ludi, vsetci santili jasili sa a ja? Chodiaca troska a mrtvola a ku koncu som musela utekat domov, teda aspon si sadnut co mi zostalo na odpadnutie, ale neviem ci to ma s mojim stavom nejaku suvislost. Partnera mam chladneho, nic, jemu je jedno ci sme spolu alebo nie. Aj ked povie, ze jedno mu to nie je, ale jeho moj stav absolutne nezaujima a necha ma zit si svoj zivot, dolezite je, aby som nestrpcovala ten jeho co asi robim. Vsetko som si predstavovala inak. Aj ten vztah, vidim druhych, vsetci sa lubia sem tam pohladia, navzajom si robia radost, idu aj niekam spolu na vylet dovolenku, ten moj nikdy nic, vzdy mal vyhovorky preco nie. Mohla by som pokracovat do rana, je to na dlho. Co robit :(

Matyo

Navzdy_smutna potrebuješ odbornú pomoc. Tu na fóre si svoje problémy nevyriešiš, pretože presahujú bežnú "depku", na ktorú stačia bežné rady od bežných ľudí a vyplakanie sa. Ty trpíš pravdepodobne skutočnou depresiou a problémy s únavou, sústredením a zabúdaním by mohli poukazovať na nastupujúcu sklerózu multiplex, ale to by muselo potvrdiť vyšetrenie MR. Venuj veľkú pozornosť svojmu zdraviu (psychickému aj fyzickému) a začni to riešiť s odborníkmi, lebo inak sa zničíš...

kvetka3

Mať čistú hlavu je to najťažšie, ale zároveň aj to najdôležitejšie, skús napríklad jogu alebo neičo také to ti pomôže si aj myšlienky usporiadať a pochopiť niektoré veci, súvislosti