Cely zivot podla druhych

Príspevok v téme: Cely zivot podla druhych
Navzdy_smutna

Ahojte, neviem ci sa mi da nejak poradit alebo len sa vyrozpravam. V kazdom pripade to tu pisem. Cely moj zivot robim len to, co chce druhi a potom to vzdy aj tak skonci zle. Samozrejme najvacsiu chybu som spravila ja a od nej sa to uz vlieklo cely zivot az doteraz.

Po zakladnej skole som nevedela kam chcem co chcem, moji rodicia usudili samozrejme gymnazium, tak som sla. Pritom neskor som zistila, ze lepsia by uz bola obchodna akademia ako gympel, z ktoreho som vlastne nic.

Dalsi krok, teda vyber vysokej skoly a tam bola osudova chyba. Znovu som nevedela co kam, bolo mi to jedno, nevedela som si nic predstavit. Vtedy som mala aj frajera, ten sa prihlasil externe na ekonomicku skolu. A samozrejme ja zblbnuta som chcela ist studovat spolu s nim, aby sme boli spoluziaci, nic ine ma nezaujimalo. Lenze studium bolo externe a nasi mi ho platili. Po prvom pol roku som si uvedomila, ze ma to straasne nebavi, nechapem tomu a nerozumiem nic. Spanielska dedina, nevedela som o com je rec. Chcela som skoncit a od noveho roka zacat to co ma bavi, lebo som uz zistila co to je. No vtedy nasi razne zakrocili a povedali nie! Ked uz som sa raz na to dala dokoncim to. Pritom podla mna este bol cas na zachranu, lepsie ako mat dokazeny zivot ako teraz. Tak som pokracovala dalej plakavala cele dni, stresy a moje ucenie bolo len o biflovani, ziadne porozumenie co citam ani pocitam. Skola mi znicila komplet celu psychiku. Nakoniec som skolu dokoncila, aj ked o rok naviac lebo som nemala vsetky skusky.

Po skonceni vysokej si rodicia mysleli, ze mam asi vsade dvere otvorene, lenze nie. Jazyk neviem, uctovnitvo taktiez. Bojim sa soferovat, trasiem sa. Zo vsetkeho mam strach. Roboty som striedala po mesiacoch, lebo vsetko to bola len ekonomika a ja som nemala a ani nemam o tom sajnu, nici ma to a nemam k tomu absolutne najmensi vztah.

Kvoli skole co som vystudovala mam pokazeny zivot. Vsade trpim a placem. Nemozem robit to, co chcem. Robim vsetko nasilu. Zo vsetkeho mam priserny stres, lebo nicomu nerozumiem. To neni to co som chcela ja aj ked som si to uvedomila neskor.

Dalsia vec, zachranu som videla v partnerovi, myslela som, ze ten ma vytiahne z mojho stavu v akom som. Chcela som mat dieta a popri materskej by som si spravila bakalara, skolu co ma bude bavit a mozem sa v tom potom aj zamestnat, ale nic, len nepochopenie a odkop. Ma svoje nazory, svoje predstavy. Ked mu to vysvetlim, nechape ma.

Jednoducho moj zivot je len podla druhych, robim lebo musim, ucim sa jazdit lebo to chcu druhi, vsade idem nasilu, vstavam nasilu. Cele dni mam len nechut a stres. A keby sa mam dat na ucenie este aj cez vikend nedam to. Som velmi slaba a psychicky labilna. Neviem sa naucit ani soferovat, pretoze sa mi trasu nohy aj ruky, som niekedy strasne nesustredena a mimo, neviem preco. Pritom si poviem ze vsetko viem co a kedy, ale aj tak sa trasiem a cakam kym ma trafi infarkt.

Neviem co dalej, viem, ze ludia sa maju na tom aj horsie, ale som v zacarovanom kruhu. Ked si najdem novu pracu, vzdy ma tak ovplyvni, ze sukromny zivot nezijem, len myslim ako pojdem zase do roboty a nic ine si neviem uzit, myslienkovo som v strese kedy idem kedy pojdem co budem robi atd. Nikto ma nechape. Vsade citam, ze ked mam z niecoho strach mam sa tomu postavit, ale aj ked sa staviam a snazim, vobec to neustupuje. Na konci si len poviem, tak nech ma porazi a ked pride jedna chvila kludu, placem ako male decko a stale takto dokola. Nevladzem a neviem zit.

Cliattsi

Ale tie cviky na pamäť čo si sem dal sú dobré. Len motivácia u mňa rýchlo klesá. Takže dlho nevydržím to riešiť.

Cliattsi

orol1 - Akú tému?
Situácia je teraz u mňa dosť zlá. Riešim existenčné veci. Mám zdrav. problém, nemám prácu (kvôli tomu) a za chvíľu som na ulici. A keď sa toto stane, tak pravdep. do mesiaca zomriem (od hladu a zimy). Zachvíľu mi dojde aj kredit, takže už nebudem mať odkiaľ odpisovať. To sú teraz moje problémy.
Vždy si ten svoj život nejako do**bem. Robím stále chyby. Ale táto bola fatálna. Mám pocit, že sem aj tak nepatrím (ako sem už dlhší čas píšem) a teraz sa to začína napĺňať.

Cliattsi

orol1-diky za snahu. Zapisal som si do poznamok.

Kimmy_CA- myšlienka so psikom je dobra. Aj ja som kedysi byval v todine, kde bol pes (aj mačka).. O tonto poznatku som už vtedy vedel, ale nezabralo to moc na mňa. Ale ľudia s rakovinou- dovolím si povedať - čo sa týka pocitov chuti do života, sú na tom lepšie ako ja.

dobreuz

navzdy smutna to je tak, keď každá musí mať akože partnera a akože a vzťah a potom ju ten partner neťahá hore ale skôr dole.
Inak treba mať každého v p*** a bude pokoj, každý by mal robiť to, čo ho baví a neriadiť sa okolím, ale keď to niekomu poviem, tak sa iba smeje zo mňa a tu je výsledok... teraz už pomôže sa iba z toho dostať nejako, iná cesta nie je.

orol1

cliattsi, v tych videach ani tak nejde o anglictinu, jogu si cvicis tak ako vidis a tie mozgove cvicenia tiez. a vraj ich je plny net, tak su urcite aj v SJ alebo CJ.

brainscale.net
tu napriklad kliknes na medzernik a pocitac ta skusa, ci si pamatas cisla, ktore ti on ukaze.

Kimmy_CA

Čítam a píšem len na mobile, tak teraz nemám ako napísať dlhú a obšírne odpoveď, ale začala by som asi s týmto zdanlivo pre niektorých možno zdanlivo zvláštnym názorom. Máš rada zvieratá? Máš nejakého domáceho mazlíčka, alebo vyrastala si s nejakým? Tu v Kanade kde žijem ja (síce je to nepodstatné ale možno na Slovensku sa to nerobí) sa dosť rozmáha taký obor terapeutických zvierat. Napríklad k pacientom v nemocnici čo sú dlhodobo na onkologickom oddelení chodia ľudia s terapeutickými psíkmi, ktorých môžu tí chorí hladiť, pohrať sa s nimi, a to im potom pomôže dočasne sa zbaviť pocitov strachu a stresu, naopak im to môže navodiť dočasný pocit pohody, ktorý im potom ale môže pomáhať v boji s tou chorobou... Snáď tu prítomné obecenstvo chápe čo myslím. Jasne že ten psík nelieči príčinu stavu (rakovinu), ale pomáha človeku vyrovnávať sa so sprievodnými javmi. To potom aj pomáha na psychiku. Možno aj tebe by niečo mohlo pomôcť, aspoň začať vysporiadať sa s pocitmi stavu a úzkosti.

Píšeš tam, že tvoj priateľ sa ti vysmeje, ze nepotrebuješ ísť k lekárovi. A tak ty nejdeš. Prepáč, ale si nesvojprávna? To aj na záchod ideš vtedy, keď ti to on určuje? A pýtaš si jeho povolenie na to? Keď v takejto jednoduchej a každodennej veci rozhoduješ sama za seba podľa biologických potrieb svojho tela, tak prečo nie aj v oveľa vážnejších, kde ti môže ísť i zdravie a možno aj o život? Keď by si bola v lese na prechádzke a stretneš tam medveďa, tak sa od neho budeš snažiť pomaly a bezpečne odísť, alebo budeš počúvať posmešné reči svojho priateľa, ktorý ti z bezpečia svojho zamknutého auta bude vravieť že tam máš zostať stáť, počkať kým ten medveď k tebe príde a pohladkať ho? Toto je samozrejme len obrazné prirovnanie čo má teraz len napadlo ako na ilustráciu, no ale snáď chápeš pointu, ktorú tým chcem povedať... Keď si na dne, vyhorená a v strede, tak niekedy sa človek musí sám za seba postaviť, aby si mohol zabezpečiť čo je pre neho potrebné, keď jeho blízkym na tom nezáleží, ako sa zdá že je to v prípade tvojho priateľa.

orol1

citam vsetko, autorka a kontrolor, velmi pekne ste to napisali, uz len nejako sa z toho dostat, kontrolor a ano, aj ja mam problem s pamatou, filmy a pod. aj knihy, niekedy uz pocas citania ci pozerania sa neviem zorientovat
Cliattsi, pri tebe ma napadla joga, neviem preco, mozno aj autorka a kontrolor by ju mohli cvicit, ked nie v kurze, tak aspon podla videi
napr. www.youtube.com
kontrolor a su aj cviky na pamat, vraj by sme ich mali cvicit 25 minut denne
pozri na sme tech, tam bol clanok a tento odkaz: brainscale.net

Kontrol0rik

Neboj bude dobre, si ešte mladá verim v teba :) :) lieky do seba nedávaj len ťa otupia. Podľa mňa lepšie sama ako s takým partnerom. Nájdeš si iného. :)