Rodičia ma nútia chodiť do kostola a zakazujú mi kamaráta

Nutit pubertiaka do cohokolvek znamena velmi vysoku pravdepodobnost, ze rodic dosiahne opacny efekt. Potom sa cuduju, ked deti do kostola nechcu chodit. To nutenie sa zacina v utlom detstve. Vypne sa Kuko, ide sa do kostola. Tam detom v takom veku este nevadi, ze sa ide do kostola. Ale im v skutocnosti vadi, ze nemozu pozerat toho Kuka a potom pridu v pondelok do skoly, kazdy rozprava o Kukovi a krestan cumi a nechape, o com je rec. Tak tam je lepsie od rodica zvolit taku vychovnu metodu, ze to decko do toho kostola vezme v inom case a nie v case, ked je Kuko a milion omsi za den. Nemusia ist do kostola rano, mozu ist aj vecer, aj ked v dnesnej dobe uz mame digitalnu TV a nejake tie videorekordery a videokazety by sa tiez nasli.... Uz to nie je taky problem ako v minulosti, ked taketo veci este neboli. Nie prist z kostola domov a decko vytrieskat. Lebo sa vraj v kostole zle chovalo. Radsej ho vziat do cukrarne na zakusok. Pre krestanskeho rodica je nesmierne dolezite, aby sa v malom detskom mozgu toho dietata spajalo chodenie do kostola s prijemnymi zazitkami. Tak to ma byt. A nie s neprijemnymi. Napriklad decko reve, ze si nechce obliect suknu, ale nohavice a mama nan krici, ono je vystresovane, ma zlu naladu, jeduje sa, ze si nemohlo obliect, co chcelo. Potom sa mu vypne Kukko, dalsi stres, dalsi neprijemny zazitok, potom po skonceni omse reve, ze chce ist do cukrarne, rodicia ho tam nevezmu a bez dovodu ho okriknu pred cukrarnou, ze je zle a neposlusne, dalsi stres a neprijemny zazitok pre decko. Jednak, ze je nespravodlivo kritizovane a okrikovane, jednak sa musi pozerat, ako vsetky ostatne deti s rodicmi do tej cukrarne idu, iba ono nemoze. Pridu domov, decko dostane bitku, lebo sa vraj pred cukrarnou rozkrikovalo, ze tam chce ist a aj preto, lebo revalo, ze chce pozerat Kuka a aj preto, lebo revalo, ze chce suknu a nie nohavice a teraz sa mu to vsetko spocita - BITKA - najväcsi a najnevhodnejsi trest. V kostole pocuvalo kazen o laske, v reale dostava od rodicov nenavist a nie lasku. Nie trpezlive pocuvanie a mile slovo, iba vypadni, zmizni, daj mi pokoj, neotravuj....reci takeho typu. A potom??? Ked farar hovoril v kostole o laske rodica k dietatu a o laske Panny Marie a svateho Jozefa k Jeziskovi, kde boli tito rodicia??? Takzvani krestanski rodicia??? Sedeli si na usiach, vsakze??? Ano, sedeli. Do kostola chodili, decko tam bravali, o laske reci pocuvali, ale vlastenmu decku lasku nedali. Potom sa necudujem, ze ked sa take deti, co maju takych rodicov, dostanu do puberty, ze do toho kostola chodit nechcu, lebo si spajaju s kostolom a s krestanstvom negativne zazitky z detstva zapricinene nedostatkom lasky zo strany rodicov s kostolnymi a nabozenskymi zalezitostami. Aj s tym, ze kedykolvek ich rodic kritizoval, odvolaval sa na krestanstvo a to casto aj pri neopravnenej kritike. Obzvlast ak je to rodic ponizovacny. Ponizuje dieta a pritom sa odvolava na krestanstvo. Pri ponizovani dietata by rodic nemal o krestanstve ani pipnut, lepsie povedane, KRESTAN BY NEMAL DECKO SVOJE PONIZOVAT!!! Ponizovat decko a odvolavat sa pritom na krestanstvo ROVNA SA sto percentnej istote, ze decko cele krestanstvo a chodenie do kostola nadobro zavrhne. Aspon v obdobi puberty. Mnohokrat ale aj v obdobi dospelosti. Alebo aj dozivotne. Na vine je rodic. Nehovorim, ze nutenie. Viac ako nutenie dietata zo strany rodica chodit do kostola bol nezaujem dietata chodit do kostola ovplyvneny inymi faktormi - inymi chybami, ktore rodic urobil (vypnut Kuka, nutit decko obliect si saty, ktore neznasa a neciti sa v nich dobre, hresit ho pred cukrarnou, nechat ho tam revat a pozerat sa, ako ostatni do tej cukrarne idu, len ono nie, vytrieskat ho doma po navrate zo svätej omse, ponizovat ho kedykolvek doma, odvolavajuc sa pritom na krestanstvo, teda reci typu samochvala smrdi a preco sa chvalis, ze si doniesla jednotku z diktatu, Jeziskovi sa nepacia mali chvastuni, Jezisko takych nema rad, to neni po krestansky, chvastat sa... odhliadnuc od toho, ze decko sa nechvastalo, iba odpovedalo rodicovi na otazku typu ako bolo v skole, ale pravdupovediac lepsie by bolo, keby rodic decko pochvalil za tu jednotku, lebo deti potrebuju byt chvalene, aby sa im vyvinulo zdrave sebavedomie, potrebuju pochvalu ako sol a nie bitku a ponizovanie, ale bez pochvaly, lebo kde bude potom ich sebavedomie? Nebolo by lepsie povedat decku, ze super, dcera moja, ze si doniesla jednotku z diktatu, som na teba velmi pysny a tesim sa z tvojho uspechu, mas u mna jeden dobry bod za tuto jednotku a aj Jeziskovi sa to paci, lebo JEZISKO TA MA RAD A ON MA RAD DOBRE DETICKY; KTORE SA SNAZIA A KTORE SA V SKOLE SUSTREDIA A DAVAJU POZOR A DOBRE SA UCIA; TAK SA TERAZ IDEME PEKNE DO KOSTOLIKA PODAKOVAT JEZISKOVI ZA TU JEDNOTKU A VYPROSIT DALSIU MILOST ZA DALSIE DOBRE ZNAMKY A ZA ODMENU SA ZASTAVIME V CUKRARNI A KUPIME SI ZAKUSOK: BOLO BY TO LEPsIE; LEBO BY SA DIETATU SPOJIL V HLAVE KOSTOL S PRIJEMNYMI A POZITIVNYMI ZALEZITOSTAMI: kostol sam o sebe nie je zly a ani cukraren sama o sebe nie je zla a ani Kuko sam o sebe nie je zly a ani krestanstvo samo o sebe nie je zle. Zle su len vychovne metody rodicov a reci rodicov spojene s tymito miestami, inak povedane, negativne rozpravajuci rodic je horsi ako pozitivne rozpravajuci rodic. A nech si dievca oblecie aj nohavice a aj jeansy do kostola, no a co? Ked sa v tom dobre citi. Nemusi tam ist vycackana ako princezna. Podstatne je, aby tam sla rada. Ked rodic na dcere spozoruje javy typu dcera rada chodi v jeansoch, nerada chodi v sukni, tak ju treba nechat na pokoji, nech si do toho kostola ide v jeansoch a nenutit ju obliekat si suknu. Radsej nech tam ide v jeansoch a rada ako v sukni a nerada. Radsej nech tam ide vecer a rada ako rano a nerada (lebo nevidela Kuka). Radsej nech ju rodicia chvalia - predovsetkym v den svätej omse, aj po omsi, ked pridu domov, nech sa jej pytaju, co sa jej na kazni najviac pacilo, nech komentuju kazen, kostol a farara pozitivne ako by ju mali bit a komentovat negativne este aj farara, jaky je tucny, preco ma taku bradu, preco sa neoholi, preco povedal na kazni to a to, preco mu vypadla oplatka z ruky ked isiel dat starej Blaskovej prijimanie, preco poslal citat toho koktaveho ministranta a preco nie radsej toho druheho, ktory je starsi, bla, bla...samy negativizmus. V reciach. V puberte tak velke deti odmietnu rodicov ako autoritu a s tym aj vsetko, comu ich rodicia v detstve ucili, kostol a krestanstvo nevynimajuc). Decko si potom mysli, ze Jezisko je obluda a ze nas nema rad. A Neveri, ze Jezisko je dobra bytost a ma nas vsetkych rad. Je toho vela. Nie v samotnom nuteni by som hladala dovody, preco deti do kosotola chodit nechcu aj ked ono sa tiez na tom do istej miery podiela, ale viac sa na tom podla mna podielaju ine vyssie spomenute dovody.

snivajme 123456: Tu ide halvne o to, že su medzi nami pošahaní ľudia, čo nevedia pochopiť že viera je každého osbná vec a nemaju nikoho právo k tomu nútiť

Marosko-n: Asi si jeden s pošahaných kresťanov čo? Nikto nemá v mladosti si hľadať spriaznenú dušu ale nechať si lásku až na 50te roky? A každý je povinný chodiť dokostola lebo inač je to špinavá sviňa čo by mala chcípnuť?

Vseobecne vidim dost problem v 9-rocnej zakladnej skolskej dochadzke a aj v tom, ze mnohi rodicia davaju svoje deti do skoly - do prveho rocnika ZS az o rok neskorsie z vlastnej vole, aby napriklad usetrili (skolka je lacnejsia ako vydavky na skolu), predlzia tym dietatu detstvo, ked ho nechaju dlhsie chodit do skolky, hoci je aj dost sikovne a schopne uz, aby mohlo riadne vo veku siestich rokov nastupit do skoly. A potom tu mame problemy typu 19-rocnych, ktori su este len druhakmi, tretiakmi na strednej. Hoci za nasich cias bola zakladna skola 8-rocna, co bolo neporovnatelne lepsie ako dnes. A deti potrebovali za komunizmu riadny doklad od odbornika - od lekara, od psychologa... aby mohli mat vybaveny odklad skolskej dochadzky o rok z akehosi dovodu, na ktory mohli rodica upozornit pracovnici skoly na zapise do skoly. Raz dostal takto odklad o rok chlapec, ktory mal tazku astmu - dnes je z neho uspesny lekar a pracuje v zahranici. Pre zdravotny problem. Inokedy dostalo odklad dievca, ktore sa pomocovalo za bieleho dna a bolo najpomalsie zo vsetkych v skolke, nevedelo jest, obliekat sa a vykonavat cinnosti zaroven s ostatnymi detmi - bolo jednoznacne najpomalsie - dnes je vyucena predavacka a robila uz aj zastupkynu veducej predajne. Inokedy celkom sikovnemu synovi naschval vybavili odklad o rok (pravdepodobne s pomocou korupcie) bohati rodicia. Dovod - augustove dieta :) Dnes je vystudovany ekonom a ovlada viacero svetovych jazykov, absolvoval studijne pobyty vo viacerych krajinach. Takze tu je problem cislo 1 - deti su nasilu drzane v skolach prilis dlho. Problem cislo 2 - do fabriky pracovat nevezmu coveka, ktory nema 18. Preco nevezmu chudobnych romskych chlapcov, ktori v 15tich ukoncili zakladnu skolsku dochadzku? Lahsie by nadobudli pracovne navyky. Neflakali by sa a neoplodnovali by vlastne sestry a sesternice, ale by vynalozili energiu na pracu a prisli by domov unaveni po nocnej, do postele spat a vybavene. Problem cislo 3 - VELKY PROBLEM zvany NEZAUJEM O UCNOVSKE VZDELAVANIE vo vseobecnosti: pokial nebude schvalene, aby ucnovkari vsetkych ucnovskych odborov dostavali za prax minimalne 100 € mesacne, nikto sa na ucnovky hlasit nebude. Ani z tych kosickych gymnazii, ktore nabrali ziakov a teraz nechcu otvorit prve rocniky a najsikovnejsie deti chcu poslat na ucnovky... Naozaj si nasi politici myslia, ze tieto sikovne decka pojdu na ucnovky? Nepojdu. A keby uz, tak potom do Rakuska, kde ako buduci kuchari a casnici budu uz v ucnovskych rokoch na ucnovke za prax dostavat okolo 300 € mesacne, plus ubytko a stravu zdarma od hotela.... po skonceni minimalne 1500 plat, plus tringelty. A ziadne, ze ist na ucnovku na Slovensku a robit kuchara dozivotne za tri stovky. Alebo pojdu rovno na gymnazia do Maddarska a do Rakuska a uz dnes je jasne, ze z väcsiny z nich su buduci Madari a Rakusania. Vsak z Kosic to maju do Madarska iba na krok a jazyk ovladaju, tak kde je problem. Pravdepodobnost, ze skoncia na madarskych gymnaziach alebo na rakuskych gymnaziach alebo ucnovkach je väcsia ako pravdepodobnost, ze pojdu na slovenske ucnovky. Alebo im radsej bohati rodicia cele gymnazialne studium zaplatia, ale nedaju ich na slovenske ucnovky. Ale chudobnych by sa aj na slovenske ucnovky prihlasilo dostatok, keby ucnovkari dostavali za prax peniaze. Jedine zaviest, aby ucnovkari dostavali za prax peniaze, pomoze, aby sa na ucnovky hlasili deti. A nie nabrat obrovsky pocet deti na gymnazia a potom zrusit odbory.
Tolko k problemom dnesnej doby na Slovensku vseobecne.
A co k tvojmu problemu? No je sice pravda, ze podla veku si uz dospela, ale kvoli vyssie uvedenym problemom (najmä kvoli problemu o zakladoskolskej 9-rocnej dochadzke teda) musis byt este stale len v polovici stredoskolskeho studia v tvojom veku, hoci tvojmu veku primerani mladi Madari a Rakusania uz davno studuju na VS, pripadne chodia do roboty a tym padom sa stavaju od rodicov financne nezavisli. A to ty bohuzial este nie si, lebo maturitu potrebujes a verim, ze ju aj chces a neviem, co mas v plane dalej. Sice nie si nadsena z toho, ake maju rodicia na teba poziadavky, ale nezostava ti nic ine, len ich poziadavky akceptovat, kym byvas pod ich strechou. Zmaturuj, najdi si robotu a potom si mozes ist, kam chces a robit si, co chces, ked uz nebudes byvat s nimi. Ale takto musis vydrzat. Tvoj problem si ziada trpezlivost. Bud trpezliva, pln zelania svojich rodicov a vedz, ze skutocny zivot a skutocne zitie si po svojom nastava az vo chvili, ked si financne nezavisla, sebestacna, zarobkovo cinna osoba. A ked byvas vo svojom. Rodicia ta nehodnotia podla veku, ale podla toho, ci si este nezaopatrena a kym si nezaopatrena, maju sklon brat ta ako decko (to asi väcsina rodicov). Tak si hlavne dobre rozmysli, ci pojdes na vysoku hned po skole, ci potom pojdes na druhu a potom na tretiu vysoku a urobis tak zo seba vecneho studenta - v ociach rodicov vecne decko, ktoremu budu vecne rozkazovat. Alebo ci pojdes hned po skole niekam robit a starat sa o seba sama, platit si podnajom, studovat dialkovo popri zamestnani s tou vyhodou, ze si samostatna a rozhodujes o vsetkom sama. Aj o tom, ci pojdes do kostola. A aj o tom, ci pojdes von s kamoskami, s kamaratmi, s frajerom, s kym chces a kedy chces. Ale uvedom si, ze nemozes mat aj jedno, aj druhe. Teda aj zivot vecneho studenta a aj uplnu benevolenciu zo strany rodicov.
Pribeh: Mlady chalanisko (nazvime ho Julo) na strednej skole nabuchal diskotekove dievca (nazvime ju Mat´a). Mata bola pod zakonom. Nastahovala sa k nim a do roka sa narodilo aj druhe decko. Pekne _ 16-rocna s dvoma babätkami Julovym rodicom na krku. Paradoxne Julovi rodicia boli krestania. Trvali na svadbe, ale muselo sa cakat kym bude mat Mata 18. Potom urobili svadbu a kupili pre nich dom, presnejsie povedane - Julova mama vyplatila svojich surodencov z domu po rodicoch. Tam strcili Jula a Matu s detmi. Julova mama z casu na cas niekde pracuje, väcsinou sa ale poflakuje nezamestnana hadajte, kde? V dome, v ktorom vyrastala a mladych ide porazit. Julo pracuje 12 hodin 7 dni v tyzdni a nema cas sa poriadne ani vyspat. Mata doma s detmi pocuva kritiku od svokry. Upecie dobre kolace, svokrina sestra ju za ne pochvali, svokra ju znesie pod ciernu zem. Pocuva iba nadavky, ponizovanie, pekneho slova sa od svokry nedocka, musi pre svokru vyvarat, vypekat, svokra jej s detmi nepomoze, ona musi svokre sluzku robit, je z toho na nervy. Ani sa necudujem. Ale takymto sposobom ich osud akoby potrestal za chybu z minulosti. Ze boli v puberte mladi a hlupi, ked chceli dieta a este ani nepracovali a teraz sa uz pomaly jeden druhemu odcudzuju, do toho Matu terorizuje svokra a mladi musia drzat hubu a krok, obrabat celu zahradu, hydinu, odipanu, ovce a kozy a zajace, opravovat stary dom... Kym odtial nevypadnu, nevezmu hypoteku (nevedno, ci di ju mozu dovolit), a nepojdu do svojho, vzdy sa na dom, v ktorom teraz byvaju, bude cela siroka rodina pozerat ako na babickin dom (Julove sesternice), na rodicovsky dom (Julovej mamy surodenci), neustale budu mat same prekvapenia v podobe neohlasenych navstev od clenov sirsej rodiny, ktorych k tomu domu viazu spomienky na minulost a ziadne sukromie. Az odchod odtial dobre daleko aspon na opacny koniec republiky by ich oslobodil z toho trapenia, ale osud to tak zariadil, ze odchod si nemozu dovolit, len pykat pykat za teenagersku nerozvaznost. Lebo boli hlupi, mali najskor spolu chodit, nastupit do roboty, setrit si peniaze a decko si dovolit az v 35. A nie takto, vsetko naopak, najskor narobit deti a az potom ist maturovat. Prilis sa riadili hormonmi a pudmi, teraz platia krutu dan. A to este mozu byt radi, ze ich ako mladu rodinu vobec niekto prichylil.
Z pribehu vyplyva ponaucenie. Dvakrat meraj a raz rez. Dobre si premysli kazdy svoj zivotny krok.

V živote si ešte toho moc nezažila ! Tak sa ti zdajú doporučenia od rodičov ako staromódne. Potom keď budeš mať 45 rokov povieš svojmu mužovi ,nech sa ide pásť, a že ho už nemiluješ. Pozri sa na rozvodovosť starších párov .

Takže sa moc neponáhľaj a nechaj si trochu lásky aj na 50 roky, aby si neostala sama ! Takže sa nikde neponahľaj všetkého sa ešte naješ. A keď ti bude najhoršie v živote , ostaneš sama a nik ti nepomôže, ostane tebe len Ježiš a Boh. Keď tomu nerozumieš aspoň sa vzdelaj, lebo prídu islamisti a mohamedani a keď budeš malo vzdelaná vysmeju sa z teba, čo si robila 20 rokov v tej cirkvi !!!!!

Tak nútiť do kostola by ťa nemali proti tvojej vôli, kazdopadne ako veriaci krestania by ty mali vysvetlit prečo veria tomu comu veria, a mali by ty poskytnut silne argumenty ktore ich presvedcuju o tom ze to comu veria je pravda a týmto i teba presvedcia že ich viera je správna. Tie náznaky ktore potvrdzuju krestansku vieru skutocne existuju a tvoji rodicia by o nich vedieť mali a rovnako tak aj ty aby si sa potom mohla definitívne rozhodnut co dalej.

daniela2: Problém je ten, že narušení a chorí kresťania nevedia pochopiť, že viera je každého osobná vec a nemajú právo ju niekomu vnucovať.

BTW: Mne nevadí keď niekto verí (napr. mám rád metalovú muziku a medzi moje obľubené kapely patria aj tie, čo sa hlásia ku kresťanstvu a majú kresťanské motívy vtextoch) no niečo take ako nútiť niekoho chodiť do kostola je my neskutočne odporné a považujem to za chorý prístup

ahjaj: Nútiť niekoho do kostola je choré... asi si jedna z tých narušených kresťaniek, čo nechápu vete - chodenie do kostola z teba lepšieho človeka nespraví...

Ale to je spoločný rys väčšiny kresťanov - hlavne tých, čo fungujú podľa filozofie ,,Blahoslavení čo nevideli a uverili"

ahoj, ja som tiež veriaca, ale tak podľa vlastného receptu.....
proste v Boha verím, ale to je asi všetko...
podľa mňa sa nejaký čas ešte stretávaj s tým kamarátom, a ak sa to bude vyvíjať tým smerom, že máte spolu chodiť, bolo by správne ho predstaviť rodičom. Hlavným dôvodom problémov fakt nie je kresťanská viera rodičov, ale asi to, akí sú všeobecne k Tebe.
Ber to ako prechodné obdobie. Oni sa o teba boja, a spomínajú najhoršie scenáre, ako že otehotnieš a podobne. Keby zistili, že sa stretávaš s nejakým chalanom, nasledoval by nepríjemný výsluch a dozvedieť sa to môžu kedykoľvek od kohokoľvek, svet je malý,
Preto je lepšie tomu predísť, a povedať im to sama, možno budeš sama prekvapená, že ich reakcie budú celkom normálne.
A ešte maličkosť. Nech by si aj teraz nepotrebovala k svojmu šťastiu kamarátky a kamošov, udržuj si vzťah aj s nimi. Ak by sa ti vzťah nevyvinul podľa tvojích predstáv, aby si to mala kam poslať von a nedusiť v sebe.

netuším, čo budem a ako robiť, keď budú mať 17. Vidím to, čo robím teraz a neviem, čo prinesie budúcnosť. Isteže nebudem deti zamkýnať do kostola, násilím dosiahnem opačný efekt. Sú vo veku, že mi absolútne všetko veria, dobre sa mi s nimi rozpráva, máme veľmi dobrý vzťah. Neviem si predstaviť, že by sa to malo niekedy pokaziť.
Nemám problém s tým, že by nechceli chodiť do kostola.
Nemám problém s tým, pozrieť si úlohy, čo preberali. Tá hodina raz za týždeň ma neoberá o možnosť robiť tak. Len dcérke som sa ohľadne úloh nikdy nemusela venovať, tam iba príprava na súťaže, chlapcovi áno.
Vyrastala som so svojím bratom a dvoma nevlastnými súrodencami, ktorých mali moji rodičia v pestúnskej starostlivosti, aj s nimi mám perfektný vzťah. Tam som bola dospelá, keď oni mali tých 17, žehlila som to medzi nimi a rodičmi. Bratranec mal 19, skončil školu, nepracoval a ani prácu si nehľadal. Tak som sa s ním porozprávala, ako si život predstavuje. Keď pracoval, porozprávala som sa s ním o tom, že jedlo, energia a všetko stojí peniaze, a patrilo by sa, keby mojím rodičom ponúkol časť svojej výplaty. Vraj na to nemyslel, nenapadlo ho to, ale mám pravdu, tak im ponúkol, oni mu to odkladali a keď sa oženil, dali mu to. Doteraz mám s oboma chlapmi aj s ich manželkami dobrý vzťah. Neviem si predstaviť, že by som mala mať zlý vzťah s mojimi deťmi.
Hneď to, že dcéra by mi určite priateľa ukázala. Kde je dôvera, niet dôvodu k vzdoru. Podľa mňa by si ani ty nemala problém chodiť do kostola, keby medzi tebou a rodičmi bola taká dôvera, aká nie je. Pre teba je to niečo, v čom ukázať to, že ťa nemajú čo dirigovať. A necítila by si to tak, keby ti dopriali predtým v iných veciach samostatnosť a darovali ti viac dôvery. Pre teba kostol znamená pokrytectvo práve kvôli tej nedôvere. Problém nie je to, že ti zakazujú priateľa a nútia ťa chodiť do kostola. To je len vyvrcholenie. Ono tých problémov bolo viac, kým sa to tak vyhrotilo, že to takto cítiš. A do toho nevidím, že kedy a čo.