Dobry den, mam 19 rokov ale som este len tretiacka na gympli. Ide o to ze som z krestanskej rodiny. Rodicia sa tak nespravaju ale hrozne vyzaduju aby sme chodili vsetci do kostola. Vzdy som chodila no ako som rástla a nadobudala svoje hodnoty a nazory, rozhodnutia, uvedomila som si ze ja nie som krestanka. Neverim v boha ani v zivot po smrti a rodicia ma nutiq verit. Nerada tam chodim a uz tam nechcem byt posobi to tam na mna smutno a zufalo, to ako spievaju, reči typu že budeme zatratení ak nebudeme takí a takí. Dnes som tam nebola a rodicia mi za to dost vynadali.
Dalsi problem je ze nemozem mat kamarata a uz vobec nie frajera. Pretoze kamarat a frajer u nich znamena niečo ako: ten co ti urobi dieta, vyuzije ta na sex a odkopne. Pritom ja by som nikdy nespala s kamaratom..takze frajera som este nemala a mam len jedneho kamarata o ktorom nevedia pretoze chodime von tajne no to sa už nedá je to dost tazké. Ak som vonku viac ako dve hodiny, vyvolavaju mi nech idem domov. Ja som bola večný domased. Nikdy som nemala kamaratky vzdy som sa nudila doma a vzdy mi na to nadavali ze preco som stale doma. A teraz ked chodim von tak je tiez zle. Uz len aby som sla na vysoku a internat lenze do toho je este daleko a peniaze si setrim práve na školu. Poradte mi ako to dovtedy zvladnut. Citim sa ako v klietke
