Rodičia ma nútia chodiť do kostola a zakazujú mi kamaráta

PrezivamNezijem - mozes mat kamaratky, ale veriacich. Praveze, tak by to nemalo byt, ze nemas kamaratov, ved Boh aj cirkev je o sudrznosti, ale vlastne aj veriaci by mali byt taky, ze mat blizko k cloveku. Rodicom skor asi vadi, ze kamarat je neveriaci. No a to opravnene. Neveriaci ked sa kamarati s krestankov, tak to zavana tym, ze sa mu paci fyzicky a bude od nej chciet sex. Pretoze, ktory neveriaci kamarat dnes vydrzi do manzelstva? A vlastne, ani tam by sa nemalo sexualne si uzivat. Ziaden. Slovom ziaden, ak existuju take vynimky, je ich velmi malo, ani 1%. Opravnene sa o Teba boja, pretoze, vacsinou to konci tak, ze mlada a sprosta, sa poskrvni, ten neveriaci ju proste casom nejak zvedie.

Život je krasny, treba si užívať kým sa dá, preto sa vyman z pod tej týranie zlej kresťanskej čo najskôr :D neviem vážne ako ti mám poradiť ja som mal krásnu mladosť robili sa hlúposti ale o tom je zivot, človek sa učí na vlastných chybách. Máš 19 máš rozum tak sa tomu vzopri čo najskôr lebo budeš kruto lutovat.

PrezivamNezijem nechcem byť zlá, ale tvoj otec to zrejme nemá v hlave v poriadku.
Ja mám 16, a síce nemám frajera, a tiež som taký domased ako ty si písala o sebe, proste ja som väčšinou iba doma,ale mne toto by rodičia nikdy nerobili, kebyže mám niekoho. Fakt choré.

PrezivamNezijem: No keď toto fakt robí, tak je chorý nič iné.

Najnovšie, včera som bola vonku s priatelom a uz davno neveriw ze chodim akoze s kamaratkami. Teraz mi otec hovoril ze si to vsetko zisti, ze "rozhodi siete". Mam to chapat akoze ma da sledovat ? Najhorsie na tom je ze zijem v obci kde je 5000 obyvatelov a tu skoro kazdy pozna mojho otca pretoze je dost vyrecny a znamy svojou povahou. Proste hrozne ludi ho tu pozna aj z okolitych miest, a preto ked sem priatel pride tak sa maskujem vzdy si dam siltovku okuliare a snazim sa co najrychlejsie nastupit do jeho auta. Ak to rodicia zistia uz nikdy ma nepustia von, zoberu mi kluce a vodicak pripadne kluc od auta.. neviem co mam robit. Asi si myslite ze som riadne hlupa lenze ja im nemizem povedat pravdu. Ved oni ked vidia pár ako sa bozkava tak sy zhrozeni že co to robia za veci že ta mladez len toto a sex a tak. Pritom ja s mojim chcem spat asi az tak o rok a aj on lebo sa na to este necitime kedze obaja to budeme mat prvy raz. Ja uz len chcem aby ubehol rok a internat. Vtedy im poviem pravdu lebo na druhej strane ma mrzí ze im klamem.

PrezivamNezijem: Nič v zlom, ale to je choré čo tvojí rodičia robia. Prajem aby sa ti podarilo čím skôr od nich odstrihnúť

*dokopy 100km

Tak, z kamarata sa stal priatel :) sme spolu len piatky par hodin. Aspon som čo najmenej podozrievaná.
Možno niečo tusia pretoze otec mi pozica auto bars kedy ak ho nepotrebuje (benzin zaplatim) a chodim obcas aj ja za priatelom nech stale len on nechodi a to je tam aj naspet 50km a prezradil ma tachometer. Otec ho kontroluje, nevadi mu to ale vyzveda kde a hlavne s kym som bola. Necakala som ze skontroluje tachometer, tak som ostala ticho. Lebo vyhovorka ze chodim za kanaratkami nepomaha kedze ziadne nemam.

Pripadá mi hrozne vtipné, ako ľudia nevedia akceptovať ostatných rozhodnutia.
Má 19, nie je vyspelá, preto nevie, či je veriaca. Vážne? Ja som mal 13, keď som sú úplne uvedomil, že neverím v Boha. Bol som nútený chodiť do kostola, pričom som to vôbec nechcel. No v tých 12 až 14 som protestoval a vyplatilo sa. Teraz mám 20 a stále neverím vBoha. Nič môj názor nezmenilo.

Mimochodom, nie je v záujme rodičov vychovať z dieťaťa rovnako veriaceho človeka vtĺkaním viery. Či azda sa páčilo Slovákom, keď ich chceli učiť maďarsky na silu?

Tak isto, súčasťou výchovy sú optimálne obmedzenia, dohody, kompromisy a povolenia. Nie úplný zákaz chodiť von len preto, lebo si myslia, že by dala prvému koho vidí, len preto, lebo je vonku dlhšie ako 2 hodiny. Aj keď by mali svoje reči "môj dom, moje pravidlá", ešte neznamená, že je dovolené obmedzovať slobodu človeka vo vychádzkach. Je to choré.

No, zažívala som niečo podobné, takže úplne ťa chápem. Oslobodiť sa od toho chce značnú dávku odvahy a hlavne- nenechaj si nikým vnútiť pocit viny za svoje oprávnené pocity, inak bude moralizátorov iba pribúdať!
Žiaľ, aj mojom prípade sa toto nudné peklo skončilo postupne až odchodom na internát, kde som si konečne užila troška prirodzenej mladistvej radosti zo života a neskôr osamostatnením, presťahovaním atď. Teraz som šťastná a to som trpela jak pes a za čo som rada- s rodičmi vychádzam napodiv omnoho lepšie ako vtedy. Prijali moje rozhodnutie, keď vycítili, že som neoblomná a nenechám si do súkromneho života a môjmu postoju k životu zasahovať niekým iným a tak nejako sa vzájomne rešpektujeme.
Takže no, neviem čo by som ti poradila, chce to čas,takých ľudí ako sú tvoji rodiča, len ťažko budeš presviedčať, ale snáď to ani nie je zapotreby. Buď sama sebou a dopraj aj iným, aby boli sami sebou. Pokiaľ túžiš po pravej slobode a láske, je to úplne v poriadku a nenechaj si to zobrať žiadnymi pokryteckými moralistami. A ešte raz- Bud sama sebou, inak sa budeš len trápiť.