Ľudia, ktorí nikdy nemali partnera/ku

Treba proste byť viac aktívny, už keď tam nie je až taký elán. Ženy hľadajú najprv svätých a potom čertov, nauč sa obidve roly a raz to dáš. Treba to nacvičovať trebárs s hrebeňom pred zrkadlom a budeš pekne spievať. Ja sa zoznamujem tak a nikdy mi to nevyjde, že: I am a marshal Jan and I am an alcoholic a ona na to: I just don´t give
a fuck:-D Keď ma nechce, tak ma nechce:-) Treba sa vyjadrovať jasne!!!

Kontrol- keby vyzeram aspon trochu pekne tak by som ta hned chcela. Ale viď moju temu "ako sa zmierit s tym ze som skareda" .. takže nemozem a coskoro koncim so zivotom ak naberem odvahu

Ja mám 23 a som celý život sám, dôvodom je sociálna fóbia a totálna neschopnosť prejaviť záujem, takže som sa nikdy ani nesnažil. Inak som úplne normálny, mám kopec koníčkov a celkom dosť priateľov. Som často s ľuďmi a často spoznávam nových ľudí aj kopec dievčat ale viac ako kamarát byť nedokážem. Zvládam to dosť zle, kedže to často na mňa doľahne a proste mi chýba dievča. Pre niekoho bežná vec pre mňa niečo nepredstaviteľné, takže si to ani len nedokážem predstaviť ako by som o dievča ktoré sa mi páči prejavil záujem. Vyhliadky nie sú ružové kedže bez akcie nie je reakcia a dievčatá veľmi prvý krok nerobia, takže šanca je malá ani neviem ako by som zareagoval. Ak budem navždy sám tak sa budem snažiť žiť svoj život na maximum ako dokážem ale nikdy sa s tým nezmierim.

Ja budem mat coskoro 20 a nikdy som nezazila pusu, objatie od chalana ani nič také. Dokonca sa na mna este chalan ani neusmial a to z jedineho dovodu- som skareda s dlhym nosiskom, odstavajucim uchom a vychudnutej postavy. Takze nie si sam a netrap sa lebo ty nebudes panic a bez vztahu do konca zivota tak ako ja. Ty mas nadej

Ja som 24-ročná panna, takže podľa tvojho príspevku som veľmi ojedinelý prípad :D

Ak nevyzeráš hrôzostrašne, nemáš 300 kíl, nesmrdíš a pekne sa obliekaš, tak si jednoducho zatiaľ nemal šťastie. A ak máš k tomu aj dobré povahové vlastnosti, tak sa ti šťastie musí sakramentsky vyhýbať.

Príčinou môže byť to, ako ťa vnímajú dievčatá, ako na nich pôsobíš. Z tvojho príspevku cítim veľkú zúfalosť, čo je u teba opodstatnená emócia, ale môžeš, a ani o tom nemusíš vedieť, ju vyžarovať do okolia a dievčatá to vedia vycítiť (rovnako aj chalani u zúfalých dievčat). Nie je to veľmi príťažlivé.

Ako sa s tým vyrovnávam? Ani neviem. Určite ma to štve, ale u mňa je to veľmi zložité. Do 22 rokov som v podstate nemala žiadne sebavedomie. Vždy som bola veľmi utiahnutá, hanblivá a prispôsobovala som sa ostatným ľuďom. Porovnávala som sa so všetkými dievčatami, ale nikdy sa to netýkalo výzoru, závidela som im ich komunikatívnosť a bezprostredné správanie. Už je to lepšie, lebo sa viac akceptujem ako predtým. Nevnímam sa ako menejcenná. Vtedy som si myslela, že si nezaslúžim mať partnera, ako moje kamarátky. Teraz mám aspoň nádej, ale som stále veľmi pasívna. Podľa toho posledného odseku si myslím, že ty máš dostatočné sebavedomie a to je dobré. Najhoršie je upadnúť do depresie a začať si opakovane nahovárať, že zostaneš do smrti sám. Tomu sa snaž vyhnúť, lebo inak by sa to stalo sebanaplňujúcim proroctvom. Musíš sa na to pozrieť viac racionálne - máš len 22 rokov. Ale chápem, že si nešťastný. Snažíš sa a stále nič.

Nerozmýšľal si nad zoznamkou?

Môže to byť aj o tom, že všetko tak dlho a do detailov analyzuješ, že sa vlastne ani nikam nemôžeš pohnúť. Tie dobré a zlé veci si musí človek zaslúžiť nejakou aktivitou. Ty mi prídeš ako vlak, ktorý stojí na jednom mieste bez akejkoľvek aktivity, nehovorím o tvojom vonkajšom prejave, ale o tvojom vnútornom postoji k veciam. Byť formálne aktívny ešte nie je skutočná aktivita. Nadrob si dobrú karmu a potom sa to pohne vpred. Vyber si z toho, čo chceš, keď to budeš považovať za dobré pre teba. Keď nie, I don´t give a f.ck.

hmm a ako sa snazis? kolko rande si davas mesacne? podla mna je 22 este ok neni to tak ze ti usiel vlak.