Bývam v rodičovskom dome

Stretol som pred pár týždňami bývalú kolegyňu, smutno mi povedala - všetci sú už preč, odsťahovaní. A vy stále ste u rodičov?
Kurňa, bo*a! Áno sú preč, ale manželka sa im doma pravidelne nevyhráža že odíde, lebo jej vadí niečo, čo partner nedokáže zmeniť, že majú zdravá vzťahy, nik sa im do života nestarie, nemusia dotovať prácou, finančne iných, večer si môžu posedieť sami na terse, nedáva im "múdre" rady dedo čo sa má jesť, čo všetko zlém majú v chladničke ... a za tie prachy som mohol mať nový dom a ešte som za kuba čo sedí pri mamičke.
Oni sú všetci na začiatku ako med, ako veľmi ich trápi ich zanedbaný dom, ale potom, keď do toho dáte celoživotné úspory, potom sú na koni, potom sa prejavia. Vďačnosť 0. Ani s deťmi nikdy nepomohlo.
Pozerajte pozemky, z času na čas sa niečo perspektívne objaví, väčšinou sú to predražené barabizné, nepredajné ležiaky, alebo je na nich iná veľká vada. A utekajte.
Neni dňa keby som neľutoval, že som do toho ja somár išiel. Nie je to ľahké zmeniť zo dňa na deň, ďalšie výdavky atď. ... riešim to, každú voľnú chvílu som na stavbe, každý voľný cent do toho vrážam, žiaľ som po predošlej rekonštrukcie fin. vyšťavený, ale je to otázka max 1 roka.

Apokryft tvrdí, že bez boja niet víťaza ... ono pri tých rodičoch sa nadrel ako otrok, žiadne dovolenky, nič, všetko do domu a sám, varím, periem, okná, všetko, niekde preč by som sa mal podstatne lepšie, len keby som kúpil pred rokmi byt tak mám zhodnotenie 50%, takto nemám nič.
Ja tvrdím to, že každý jeden pozerá len na svoj záujem a keď sa nedáš, tak ťa oholia, oberú, len aby som sa ja mal dobre, aby sa ten paholok staral o dom, kosil atď.
Ak sa ty nepostaráš, tak každý sa len bude pozerať aké výhody on z teba bude mať.

Na každom vzťahu v živote musíme pracovať a ak chceme mať dobrý vzťah bude nás to niečo stáť!Niekedy sa môže zdať našim blízkym ,že ideme proti nim alebo že ich nemame radi,lebo trváme alebo ich žiadame o niečo kôli čomu musia opustiť zaužívané pohodlie,ale presne o tom je život že bez boja niet víťazstva .

Je veľa ludí ktorý sú v živote nespokojný ešte lepšie nešťastný.Nič nového viem.Teraz to príde.Medzi týmito (nešťastnými trpitelmi) sú však ak taký,ktorý sa vnútorne zmierili z tým že trpia ,lebo sa domnievajú že je to normálne alebo že si to zaslúžia.To že sa z tým zmierili je normálne,lebo niekedy treba zaťať zuby a....,ale že si to zaslúžia a nemajú nárok byť šťastný v poriatku nieje.Vycapia si status lepšie povedané tabuľku som trpiteľ ľutujte ma .Dokonca radi o tom rozprávajú oni nechcú naozaj pomôcť,lebo by museli niečo urobiť vísť zo svojej ulity zložiť cedulku trpiťeľ zriecť sa zaužívaného života na ktorý si už zvikli a ktorý poznajú.Z nepoznaného majú strach !Každý kto vlastní pokoj na duši si ho musel tvrdo vybojovať a zaslúžiť.Veľakrát to presahuje možnosti jedného života..

Obávam sa, že som zistila, že neviem s nimi komunikovať, bud sa cítim trápne, alebo vybuchnem, nehovorím, že neskúšam, ale výsledky žiadne...takže ďalšie zistenie...

No áno, posun nastal v tom, že som si uvedomila, ako tam roky žijem a že mi to nevyhovuje...
NO s tou scénou by mi nenapadlo, vďaka.
Asi ma majú a aj budú mať za malé decko, kt. by ich malo počúvať? choré!

Presne tohoto sa obávam, ďakujem za názor.
Nemyslím si, že nás využívajú, ale pravda je taká, že istota žiadna a vzťahy sa kazia...

Prešiel mesiac od kedy si to začala riešiť ( baviť sa o tom na fore) je čas bilancovať či si sa posunula "niekde" su dve možnosti dohodnuté pravidlá ,alebo zariadiť sa po svojom.Ak ste si ešte nedohodli pravidlá že: nebol čas,vhodná príležitosť,zaseklo sa to niekde medzi tvojim partnerom a nepochopením svokrovcov..Tak nastupuje riešenie č.2 odchod.Ak sa ochúňaš tak potom ti nezostáva nič iné len sa sťažovať ale nič pre to nerobíš.Do riti keď raz niečo poviem tak to platí a nebudem si robiť z huby riť.!!!Sú situácie keď musí človek ukázať ,že to myslí vážne.Moje deti vedia že keď poviem niečo platí to .Nie preto že by som ich bil alebo kričal nie .Lebo vedia ze moje slovo platí.Vedia že ked boli male a povedal som v klude stredným tónom to a to že spravím ak ......tak že to naozaj urobím.Ty keď len blabla hubou jasné,že ťa ludia neberú vážne!To nieje o tom že máš robiť scény alebo kričať nie .Do ritived vy teda ty z manželom by ste tak vedeli zohrať scénu to sa volá dobry a zlý policajt.Fakt nemáte ludia fantáziu? Že čo? No ty sa nasereš začneš sa baliť odchádzaš on sa snaží ta uprosiť.......Že muž nieje s tebou za jedno?Tak potom môžeš zabudnúť....trp ak si to tak želáš.

A? Čo čakáš? Vždy budeš pre nich len jedno hlúpe dieťa, ktoré treba viesť - poradiť, nemyslím tým pomôcť. Čím budú starší tým to bude horšie, mama bude breblať čo stále zametáš, keď v smetári nemáš nič(a pritom smetár plný) Budú ti zakaždým brblať, aby si pri 30 stupňoch dala dieťaťu čiapočku, lebo ho ofúkne atď. Nepočítaj s pomocou napríklad s deťmi, nie všetci rodičia sú takí. Ceny nehnuteľností, zvlášť pozemkov pôjdu iba hore. Len aby si po rokoch nebanovala, že si ostala, že roky ubehli, že ste si zničili vzťahy, s rodičmi, s manželom, že si do toho investovala a nič z toho dokopy nie je, že tam chýba aj elementárna vďačnosť a len vás využívajú a čakajú, že všetko okolo domu poplatíte.

O komunikáciu sa snažím, zatiaľ bezúspešne, nie je to jednoduché, lebo mi dávajú najavo, že jediné pravidlá, ktoré fungujú, sú tie ich, ale ešte som to nevzdala, ak to vzdám, odídem.

Môže byť, ďakujem, keby to išlo tak rýchlo, bola by som rada...