Mám pocit, že už som prípad ozaj pre psychiatra. Poslednú dobu (už taký mesiac) som stále smutná,nič ma nebaví, nevládzem robiť nič, nemám náladu a dokonca aj známky sa mi zhoršili v škole. Stále rozmýšľam a rozmýšľam a nedokážem byť šťastná. Najradšej by som bola sama, niekde vypadla do zahraničia a už sem nikdy neprišla. Chcem mať pokoj a nie žiť v strese. Mne totižto stres robí škola. Nie učenie, ale spolužiaci. V škole sa snažím usmievať sa, no v skutočnosti vo svojom vnútri zomieram.
Nebavia ma ani rozhovory spolužiakov, najradšej by som bola stále ticho. Niektorí mi prídu strašne falošní a preto sa radšej stránim od ľudí. Najradšej som sama.Ale na druhej strane nechcem byť taká tichá v triede...chápete ? S ktorou sa nikto nebude baviť a tak...Ale už teraz patrím medzi najtichšie osoby v triede a neviem prečo ale dosť ma to raní. Keď si po škole zhrňiem to, koľko som toho povedala, a či sa mi nestal nejaký trapas (proste ak nie som spokojná s tým dňom v škole) tak upadnem ešte do väčšej depky. Viete no, ja si to až príliš vážne beriek k srdcu. Neviem sa uvoľniť, vždy si poviem že, šak o nič nejde, ale nepomáha to. Pritom doma som normálna. A nepíšte mi tu prosím niečo typu: Zmier sa s tým, lebo to ma privádza ešte do väčšieho šialenstva. Ľudia, myslíte že mám depresiu a trochu príznaky i sociálnej fóbie ? A ja si vždy pred školou poviem, že uvoľni sa, veď o nič nejde a akonáhle prídem do školy, keď poviem niečo, popletiem to a pôsobim ako taký ťuťko.
A ešte je tu jedna vec. Mám spolužiaka, ktorému sa páčim, on je inak zhovorčivý a taký no ukecaný...a on si o mne musí myslieť, že som fakt divná, že skoro nič nerozprávam pritom ja sa iba bojím. Mám pocit menejcennosti a keď vidím, že sa mu páčim tak to nechápem. Viem, že nie som škaredá. Achjaj, toľko pocitov v jednej osobe... mám pocit, že mi z toho zachvíľu šibne. Ešte som dostala aj pár známok zlých známok v tomto čase :( a vždy sa učím na jednotky/ dvojky.
Povedzte mi čo msom za človeka, že nemám rada ľudí, nedôverujem im. Kaźdý sa po čase ukáže že je falošný.
Nebaví ma škola, nemám rada ľudí
Ah , čo ti na to povedať .. niektorí ľudia sme holt tichší , dám ti radu .. buď sama sebou aj keby nepovieš za deň ani jedno slovo.
Nemusíš sa báť toho že v očiach ostatných budeš iná , nezáleži na ich názore a toto je pravda.
Čo si za človeka ? Si múdra kedže vieš že dôveru si človek musí získať a hlavne to že tí falošní ľudia za to nestoja , radšej budem s jedným normálnym človekom ako s desiatimi falošnými.
Sám teraz študujem na strednej .. v prváku som nebol samým sebou a nosil som ''masku'' aby som zapadol .. v druháku to akosi zo mňa opadlo , zistil som že je mi lepšie keď som taký aký som a teraz v tretiaku som už radšej stále ticho a pracujem si na svojom :) Je to tak lepšie , nech si ostatní myslia čo chcú , ide hlavne o to aby si sa cítila dobre.
Ak ťa ten chalan má naozaj rád tak ťa bude mať rád takú aká si , čiže kludne aj tichú a samotársku.
Máš ľahkú depresiu ale ta opadne keď sa dokážeš prijať .. si holt taká aká si , necíť sa menejcenná ... ide hlavne o to na akých ľudí natrafíš , mne sa viacej páčia takýto tichší a nie falošný ľudia ..
Ak chceš kludne mi môžeš napísať na email .. vypočujem každého a ak viem tak poradím .. depresiou aj šikanou som si prešiel takže z nej isté skúsenosti už mám.
Držím palce a prajem ti hodne šťastia.
Prečítaj si Idiota od Dostojevského :D
