Mám pocit, že už som prípad ozaj pre psychiatra. Poslednú dobu (už taký mesiac) som stále smutná,nič ma nebaví, nevládzem robiť nič, nemám náladu a dokonca aj známky sa mi zhoršili v škole. Stále rozmýšľam a rozmýšľam a nedokážem byť šťastná. Najradšej by som bola sama, niekde vypadla do zahraničia a už sem nikdy neprišla. Chcem mať pokoj a nie žiť v strese. Mne totižto stres robí škola. Nie učenie, ale spolužiaci. V škole sa snažím usmievať sa, no v skutočnosti vo svojom vnútri zomieram.
Nebavia ma ani rozhovory spolužiakov, najradšej by som bola stále ticho. Niektorí mi prídu strašne falošní a preto sa radšej stránim od ľudí. Najradšej som sama.Ale na druhej strane nechcem byť taká tichá v triede...chápete ? S ktorou sa nikto nebude baviť a tak...Ale už teraz patrím medzi najtichšie osoby v triede a neviem prečo ale dosť ma to raní. Keď si po škole zhrňiem to, koľko som toho povedala, a či sa mi nestal nejaký trapas (proste ak nie som spokojná s tým dňom v škole) tak upadnem ešte do väčšej depky. Viete no, ja si to až príliš vážne beriek k srdcu. Neviem sa uvoľniť, vždy si poviem že, šak o nič nejde, ale nepomáha to. Pritom doma som normálna. A nepíšte mi tu prosím niečo typu: Zmier sa s tým, lebo to ma privádza ešte do väčšieho šialenstva. Ľudia, myslíte že mám depresiu a trochu príznaky i sociálnej fóbie ? A ja si vždy pred školou poviem, že uvoľni sa, veď o nič nejde a akonáhle prídem do školy, keď poviem niečo, popletiem to a pôsobim ako taký ťuťko.
A ešte je tu jedna vec. Mám spolužiaka, ktorému sa páčim, on je inak zhovorčivý a taký no ukecaný...a on si o mne musí myslieť, že som fakt divná, že skoro nič nerozprávam pritom ja sa iba bojím. Mám pocit menejcennosti a keď vidím, že sa mu páčim tak to nechápem. Viem, že nie som škaredá. Achjaj, toľko pocitov v jednej osobe... mám pocit, že mi z toho zachvíľu šibne. Ešte som dostala aj pár známok zlých známok v tomto čase :( a vždy sa učím na jednotky/ dvojky.
Povedzte mi čo msom za človeka, že nemám rada ľudí, nedôverujem im. Kaźdý sa po čase ukáže že je falošný.
Nebaví ma škola, nemám rada ľudí
cozeee - Odpustenie je základom spracovania minulosti. Medzi tými ľuďmi som bol avšak aj tak som odpustil .. prečo ? Pretože som pochopil ich život , ich dôvod prečo to robia a následne som pochopil že tým hnevom a nenávisťou si ubližujem jedine ja sám.
Pozor ! Odpúšťam ale nezabúdam , tohto sa držím.
Vďaka odpusteniu už necítim hnev ani nenávisť a práve hnev a nenávisť vie človeku spôsobiť mnoho zlého v živote , od situácii po choroby.
Ja ťa nenútim čitať moje rady , prosím je to tvoj názor , plne ho rešpektujem.
Avšak mám pre teba otázku , čo by si urobila keby tých ľudí stretneš na ulici ? Alebo čo spravíš keď sa ti vráti zlá spomienka z minulosti ?
Minulosť nám dláždi budúcnosť , v dobrom aj v zlom ... či chceš hnev a nenávisť alebo odpustenie a pokoj si už musíš vybrať ty.
Kubo11 - Ako vlastne tá hypnóza pomáha ? To akože ťa zhypnotizujú a budeš sa cítiť fajn ?
Hľadala som to na nete, ale nenašla som to, čo som chcela.
Cliattsi - ahoj. Dík za info. Vidím, že proti tomu riadne bojuješ. S tým M. L. si ma prekvapil. Asi je dosť opatrný (ale chápem ho). Dobre ti poradila terapeutka, že treba doriešiť "tie veci z detstva". Len neprestávaj v tom snažení. Keď nezaberie jedna metóda skús inú.
Všetko veľa stojí - to máš pravdu,ale aj napr. hypnoterapeutický kurz stojí 3.500€. Najskúsenejší hypnotizér v ČR je možno J. Zíka, ktorý chodí na SR každý mesiac robiť kurzy, možno by sa s ním dalo dohodnúť.
Ak by si mal (alebo niekto iný) nejaké otázky kľudne napíš. Prajem veľa šťastia.
BielyTesak4 - Všimla som si, že v každem probléme takéhoto typu spomínaš odpustenie. Vážne ? Ty si myslíš, že to vyrieši odpustenie ? Ak je niekto medzi ľuďmi, ktorí mu robia zle, znova a znova, tak sa tak ľahko odpustiť nedá. A ešte, keď má ten človek, ktorý neodpúšťa. Bez urážky, ale mohol by si dávať aj oveľa cennejšie rady, než odpustenie. Mne to príde, ako chabá rada.
Cliattsi má náhodou dobré rady. Nie takéto drísty, ako je odpustenie. Odpustím im až vtedy, keď z môjho života zmiznú tak, že ich už nikdy neuvidím. No čo dovtedy ? Jasné, budú si dovoľovať a ja im budem odpúšťať. Toto svet nevidel.
Cliattsi - Nie ta podstata sa nezmení avšak chyby na sebe môžeme meniť , otesávať ich ako sochár sochu. A zdokonalovať to dobré.
Neviem čo ti na to povedať , v škole to je iné .. ide proti tebe naraz cez dvadsať ľudí. Snažím sa vidieť iný scenár kedy by mohlo fungovať niečo lepšie ako ignorácia avšak nič také nevidím.
Nie je nič zlé na hanblivosti , ale ako sa jej zbaviť ? Netuším .. sám som bol hodne hanblivý ale po posledných pádoch a ako som začal viacej pracovať na vlastnej psychike to zo mňa akosi opadlo samo.
Tie emócie , hmm , tie je dobre prejavovať .. ako myslíš ako ich nepotláčať ? Myslíš to tak že nedokážeš ovládať svoju myseľ alebo keď sa niečo zlé stane tak potlačíš tie zlé myšlienky len aby si nemusel cítiť bolesť z nich ?
Ahoj Kubo. Je to soc. fobia. Viem o tom už dlho. Vsimol som si, ze si tu o tom pisal (hypnoza) a aj sa tomu venujes.
No s panom Lajprikom som uz aj osobne hovoril a opisal som mu svoj problem. Lebo ma zaujimalo to, ze pomaha ludom so SF.
Opisal som mu teda problem - u mna dost tazka soc. fobia v mladosti,teraz uz mierna (pracoval som s KBT, hypnoza nie). - a povedal mi, ze nie je moc iste, ze by som sa z toho dostal.
Ja viem, hypnoza ma aj velke pozitiva. Tymto smerom zatial moc neplanujem ist. A zvlast, ked sa o tom vyjadril taky odbornik ako je M.L.
Jeho clanky a videa sledujem niekedy aj ja.
A bol som aj u jednej hypnoterapeutky (ale hypnoza neprebehla) a ona sama mi povedala, ze by som mal ist nejakemu psychoterapeutovi, lebo treba doriesit "tie veci z detstva" a vraj hypnoza mi v tomto moc nepomoze. Ale az po tom - po terapii mozno.
A existuju aj ine prace s emociami. Ale ci sa dostanem k takemu odbornikovi na SR al. ČR, to je otázne.
Skoda, ze vsetko aj vela stoji.
Ja verim tomu ze ma 18. Nespochybnujem to. Nechcel som vyvolat taku diskusiu :).Len som chcel napisat, ze uz ja davnejsie som mal z neho taky dojem aj som mu to napisal. Takze ma prekvapil, ze chodi na SŠ.
A ked nieco aj radi, tak su na tom vidiet skusenosti, ze uz nieco zazil.
Ja som sa tiez naucil nieco na sposob "Kamennej tvare".
Ibaze ma to asi aj nejake riziko-si stale pod kontrolou. Rozumom -svojou myslou kontrolujes svoje emocie. Taktika, ktoru som aj ja pouzil. Na niekoho to zaberie, ale mozu to ludia aj prekuknut.
Co mne osobne na tejto taktike vadi je to, ze vyvijam ENERGIU NAVYSE aby som nedal najavo, ze mam strach a som hanblivy - to hovorim len z seba.
Chcel by som sa dostat do bodu, ked budem sam sebou a zbavim sa tychto technik. Neviem, ci sa to niekedy podari. Lebo som az moc citlivy. A taki ludia sa tazko uplatnuju v praci, ak nie su pod kontrolou a su to chlapi (u zien sa to toleruje).
Citim, ze som stratil svoju prirodzenost a vadi mi to.
stratenaa, Cliattsi - netrápi ťa niečo ako sociálny fóbia ?
Prečítaj si toto:
tranzformacia.sk
A pozri si video:
www.youtube.com
možno ti to pomôže a niekam ťa nasmeruje.
"Bude to hodne práce s vlastnou psychikou ale ak sa nevzdáš a budeš trpezlivo na sebe pracovať tak určite budeš taký aký chceš byť"
- toto co si napisal ako keby aj ja som si davnejsie povedal a aj myslel.
Lenze ta tvoja jedinecnost -podstata a vybava sa tym nezmeni, iba to niecim zakryjes.
Povedal som si aj ze chcem byt odolnejsi a silnejsi a tak ako aj ty pises, "ukazat im ze mi to nevadi". "Vypracoval som sa" ako sa len dalo, ale vnimam,ze to asi nebude moc dobre. Vedel a cital som o tom uz davnejsie a uvedomil som si, ze to mozno nebude mat na mna dobre posobenie-v tom case, ked som s tym zacinal.
Ja uz som sa zacal odkryvat aj to, ze ked mi niekto ublizuje. Snazim sa to aj povedat tym ludom. A som rad ked sa to podari.
Kazdopadne tazko porovnam mna a teba, ked ta nepoznam. IDE ALE PODLA MNA O POTLACANIE EMOCII.
Pani JANA LUKACOVA by sa k tomuto mohla vyjadrit. Ta tu o tom vela pise. Zaujimal by ma aj jej nazor.
KONKRETNE MA ZAUJIMA- AKO NEPOTLACAT EMOCIE, KED SOM HANBLIVY (A BOJIM SA LUDI)?
