Samovražda a posmrtný život

Tomas, želáš si, aby som ďalej odpovedal na tvoje minulé otázky? Človek môže mať ovocie Ducha aj keď nežije vedome Ježišom Kristom, ale to ovocie Ducha nebude nikdy tak úplné, ako keď vedome žije Ježišom Kristom. Vedomé žitie Ježišom Kristom a Duchom svätým, ma napĺňa do príjemna, ktoré som pred tým nemal. Vedomé žitie Ježišom Kristom mi spôsobuje radosť, lebo si už nerobím pozemské starosti, a pozemské zlo tak na mňa už nedolieha. "Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi" biblia.sk

Čo keby sme prebrali tému, ako máme veriť v Ježiša Krista? Aký je tvoj názor na to?

Cesta :

"Ak chceme byť šťastní, spokojní, slobodní, zdraví a v súlade s Bohom, potrebujeme naplniť tieto dve vety:
„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.” (1 Jn 4, 16)."

Týmto veršom sa ohánaš už desiatky krát aj ked som ti tu už dával argumenty (ktoré si mi ale neprotiargumentoval) o tom, že ohánať sa len týmito veršami a ignorovať ostatné nemá zmysel. Ak by v celej Biblii existoval len tento verš, tak by si mal pravdu, lenže v Biblii existuju i iné verše a preto treba čítať a chápať Bibliu ako jeden celok, a nie len jednotlivé kapitoly a ostatné kapitoly si nevšímať.
Tak sa podme pozrieť na ten tvoj význam Boh = láska a aplikujme si to na niektoré biblické verše či to bude v nich sedieť.

Evanjelium podľa Lukáša 18 : 2

"V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha (Lásky?) nebál a ľudí nehanbil."

Dáva tento verš zmysel, aby sa človek bál lásky ? Nie je skôr Boh vnímaný ako osoba než ako Láska ?

Boh je osoba, ale základom jeho mentality je láska. Myslenie a cítenie vychádza z nej. Keďže základom jeho mentality je láska, chce aby sa všetko stvorenie malo dobre. To sa môže stať, len ak všetko bude fungovať v jeho láske. Niektoré bytosti sa tomu vzopreli, nechcú fungovať v láske, ale vládnuť nad ostatnými bez lásky. Oddelili sa od Boha, a nahovorili na oddelenie sa aj človeka. “ No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete! Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“
www.biblia.sk
Nestačilo im poznať len dobro, chceli spoznať aj zlo. Ano, Boh pozná dobro i zlo, ale zlo pozná len ako tých, čo sa vzopreli dobru. Takže nestali sme sa ako Boh, ale k dobru sme pridali aj zlo, čiže hriech. A toto zlo nás práve oddeľuje od Boha. Boh chce mať dobré stvorenie, preto ho čistí od zla, a izoluje ho mimo dobra. Nech si zlo umiera vo svojom svete, a dobro žije v Božom svete. My sa teraz na zemi rozhodujeme, kde budeme. Je to spravodlivé, neni čo riešiť. Svet lásky sa vyčistí od nelásky, a môže nerušene ďalej fungovať. Spravodlivý trest nie je prejavom zla, ale lásky. Prečo ale máme milovať tu na zemi svojich nepriateľov? Pretože ich tým môžeme posunúť k dobru, čo môže byť pri poslednom súde pre nich kľúčové, a nie len pre nich, ale aj pre nás, pretože ak by sme zlo odplácali, mohli by sme skĺznuť do nespravodlivej polohy, čo by nám priťažilo. Nevidíme do srdca každého, nechajme súd na tých, čo vidia.

2. kniha kroník 20:20
"Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána ( V Lásku:), svojho Boha (svoju Lásku?), a bude sa vám dariť!“

Veriť sa dá v niečo o čom človek nevie naisto či existuje, v lásku sa preto veriť nedá. Nielenže neexistuje ani jeden biblický verš ktorý by spájal vieru vieru v Lásku, ale v Lásku sa nedá veriť ani preto lebo vieme že na 100% existuje, však s láskou sa dennodenne stretávame a ked o niečom vieme že 100% existuje tak sa v to už ani nedá veriť. Preto ak namiesto slovo Boh umiestnime slovo "Láska" biblické verše nám nebudú dávať zmysel.

Mne dávajú všetky biblické verše zmysel v kontexte s láskou, napríklad aj tento: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
www.biblia.sk
Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie.
www.biblia.sk
Za učeníkov si vyberal takých, čo nenávidia svojho otca, matku, ženu, deti, brata, sestru. Načo by povolával takých, čo žijú spravodlivo, otázkou je, koľko takých za zemi bolo a je. Ja sám sa ešte nepovažujem za dostatočne verného spravodlivosti a láske, ale snažím sa o to. Snažím sa Bohu dôverovať stále viac a viac, a menej sebe. Ak dôverujete Ježišovi, je to to isté, ako keď dôverujete Bohu, sedia vedľa seba na tróne.
Viera je myslená v zmysle, čo aplikuješ. Ak v niečo veríš, ale neaplikuješ to, tvoja viera je mŕtva, čiže nijaká. Ak veriš v lásku, a neaplikuješ ju, vlastne v ňu neveríš. Ak veríš v Ježiša Krista a neaplikuješ ho... Ak to zoberiem z tvojho pohľadu, tak ja už v Boha veriť nemusím, pretože som s ním každý deň, cítim Jeho prítomnosť v sebe, a cítim ho ako lásku. Keď dostávaš lásku od ľudí, cítiš ju. Keď ju dostávaš od Boha, cítiš ju oveľa intenzívnejšie.

Kniha Exodus 20:3
Nebudeš mať iných bohov (Iné Lásky?) okrem mňa!

„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.” (1 Jn 4, 16)." Každá láska má zdroj z Božej lásky, môže sa prenášať ako dedičstvo, z pokolenia na pokolenie. Čiernou dierou lásky je egoizmus. Dostatok lásky budeme mať vtedy, ak ju budeme prijímať od Boha, ako ju prijímal Ježiš, a dával nám ľuďom. Teraz prostredníctvom Ducha svätého, to je ten Tešiteľ, čo sa spomína v Biblii.

Nebudeš mať iné lásky okrem mna. Dáva tento verš význam ? Kolko tých lások by akože muselo existovať ?

Všetky Ježišove prikázania sú o tej istej láske, čiže o opätovaní Božej lásky. Na to aby sme ju opätovali, ju musíme najprv dostať. Ak ju dostaneme od človeka, môžeme mu ju opätovať. Ak ju od človeka nedostaneme, ako ju môžeme opätovať a rozdávať ďalej? Dostaneme ju od Boha, ak si ju vypýtame, a môžeme tak naplniť všetky prikázania, ktoré nám priniesol Ježiš.

Evanjelium podľa Jána 1:18
Boha (Lásku?) nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh (jednorodená Láska?), ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Až Ježišom Kristom sme mohli vidieť Boha-lásku, ako človeka. Niežeby sa dovtedy z časti láska-Boh v človeku neprejavoval, ale nikdy nie v takej úplnosti, ako u Ježiša. Ježiš sa bez Boha-lásky nepovažoval za dokonalého, povedal.„Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh." To isté by malo platiť aj o nás. Bez Boha-lásky v nás, sa nemôže cez nás prejaviť dobro. Ja som dostal za úlohu Boha prezentovať ako lásku, takže moje bremeno už nie je bremenom, a moje jarmo už nie je jarmom, pretože láska toto všetko odstraňuje.

1) Láska vidíme dennodenne, takže ak si chceme dosadieť namiesto Boh = Láska tak tento biblický verš prestane dávať zmysel.

Ja Boha vnímam denno denne, a vnímam ho ako lásku v sebe a ľuďoch.

2) Jednorodená Láska ? Dáva to zmysel ?

"Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná. To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Prikazujem vám, aby ste sa navzájom milovali." biblia.sk

Vidíme teda že nemá zmysel zamienať osobu Boha za Lásku. Co teda znamená výrok "Boh je Láska" ? Znamená to to, že Boh je láskavý, On poslal svojho Jediného syna aby nezahynul nik kto v Neho veri, ale mal život večný.

Boh nemá ego, nefunguje ako ja, ale funguje ako my, a my je preňho celé jeho stvorenie. Nefunguje ako diktátor, ale funguje ako láska, ktorá dáva slobodnú vôľu. Je láskou rodiny zvanou stvorenie. Kto v nej nechce žiť, môže odísť, ale nečaká ho dobrá budúcnosť, pretože sa vzdáva Božej lásky. A život bez Božej lásky je vlastne peklo, kde bude tma bez lásky, plač a škrípanie zubami.

"a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.” (1 Jn 4, 16).

V Bohu ostáva ten kto zachováva jeho Prikázania a teda nie len ten kto zostáva v láske (len to nestačí).

Kto ostáva v láske, zachováva jeho prikázania automaticky, lebo oni sú láskou.

Prvý list Jánov 2 : 4 - 6

Kto hovorí: „Poznám ho,“ a NEZACHOVAVA jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však ZACHOVAVA jeho slovo, v tom je Božia LASKA naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že SME v ňom.

Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on. Čiže z lásky, ktorej prejavom sú Božie prikázania.

Vidíme teda jasne že v Bohu zostáva ten, kto zachováva všetky jeho prikázania (aspon sa snaží o ich zachovávanie) a nie len ten kto koná skutky lásky a ostatné Božie prikázania nekoná.

Všetky Ježišom prinesené prikázania sú skutky lásky. O ničom inom sa v nich nehovorí, len o láske.

Cesta :

"Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho." (Lukáš 9, 23)
Čo znamená zaprieť sám seba? Zrušenie subjektívneho vedomia, t.j. ohraničeného vedomia seba samého, čiže svojho ja. Ostane tak vedomie bez hraníc seba samého.
Požiadajte Boha o jeho lásku. "Bože, ak existuješ, daj mi svoju lásku."

Ono je dôležité čítať tie biblické verš v celom kontexte aby človek pochopil v akom zmysle boli povedané. Uvedieme si tu ten verš v celom svojom kontexte nech poznáme jeho úmysel.

Evanjelium Podla Matusa 16 : 21 - 26

"Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho TRPIET od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho ZABIJU, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech ZAPRIE SAM SEBA, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život ZACHRANIT, STRATI ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!
Z kontextu teda vidíme že "zaprieť sám seba" nemá vôbec nič spoločné s tým zmeniť svoje myslenie a byť nastavený na prijatie Božej Lásky. "Zapriet sám seba" znamená to že človek má byť ochotný ochotne znášať i utrpenie (utrpenie v tomto verši je vyjadrené v "niesť svoj kríž") pre evanjelium, mal by byť pripravený na to že pre evanjelium nastane i prenasledovanie, a v určitých prípadoch človek musí rátať aj s tým riskovať pre evanjelium i svoj život. Kto si viac cení svoj život ako evanjelium ten nie je hoden Ježišovho učenia, ten nezaprel sám seba, to potvrdzuje i Ježišov výrok : "Lebo kto by si chcel život ZACHRANIT, STRATI ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho". Ježiš nás vyzýva k zapreniu samého seba po tom čo sa mu Peter snažil zachrániť život, Ježiš dal ale Petrovi na to jasnú odpoved, že lepšie je zomrieť pre evanjelium a získať následne večný život, ako si život na Zemi zachrániť, ale v konečnom dôsledku večný život s Bohom nezískať.
Mimochodom z tohto vyplýva další dôkaz o tom že ateisti nesplnuju Božie podmienky pre získanie spásy. Ježiš nás vyzýva k tomu aby sme pre evanjelium boli schopní i znášať potupu a dokonca byť schopný i položiť svoj život za Boha. Veľa silno veriacich by toto pre evanjelium boli ochotní podstúpiť, avšak ateista ktorí sa o Boha nezaujíma, neverí v Neho, on by v žiadnom prípade nebol pre Boha ochotný podstúpiť ani prenasledovanie, ani súženie a ani obetovanie svojho života.

"Boh je láska, a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu, a Boh ostáva v ňom." biblia.sk. Z toho vyplýva, že Boh nechce od nás nič, bez jeho lásky v nás. Poslúchnuť Boha s láskou v sebe nie je zložité, pretože poslúchaš to, čo si prijal za svoje, je to v súlade s tvojim chcením, nemusíš sa do toho nútiť, pokiaľ cítiš Božiu lásku dostatočne intenzívne v sebe. Ježiš povedal: "Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké." biblia.sk. Cez tichosť a pokoru srdca prijímame Božiu lásku, a s ňou je aj Ježišovo jarmo príjemné a bremeno ľahké. Ak chceme byť ako Ježiš, bez lásky to nepôjde. "Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!" biblia.sk. Boli situácie, keď sa Ježiš modlil k Bohu intenzívnejšie, aby Božia láska v ňom prevážila nad zlom, ktoré ho čakalo, napríklad v Getsemanskej záhrade pred zajatím. V jednej situácii cítenie zla prevažovalo do takej miery, že prevážilo nad Božou láskou v ňom, a povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ biblia.sk. Stratiť život pre Ježiša znamená nasledovať ho, byť ako on, mať rovnaký vzťah k Bohu, ako mal on. On poslúchal Boha z lásky, nie z nutnosti. Nutnosť neexistuje, pokiaľ máme slobodnú vôľu. Poslúchaš Boha z nutnosti, alebo z lásky? Pokiaľ zo strachu pred peklom, tak ešte nemáš dosť Jeho lásky v sebe. "V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske." biblia.sk.
Na to aby ľudia uverili, že Ježiš je Bohom prisľúbený spasiteľ, malo sa to stať tak, ako predpovedali proroci. To čo povedal Peter Ježišovi bolo proti tomu, aby sa tak stalo, aj keď to vyzeralo milosrdne. Peter na to pozeral z kontextu osobnej priazne k Ježišovi, okrem toho nebol znalcom prorockých predpovedí o Ježišovi, takže Satan ho použil bez toho, aby si to uvedomoval.

A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.
www.biblia.sk

Tomas, nechcem ti byť na pohoršenie, a ani sebe nie, takže prijímam fakt, že viera v Ježiša Krista je k spaseniu nevyhnutná. Chcem, aby medzi nami bol taký vzťah, ktorý by sa Ježišovi Kristovi páčil, čiže vzájomná láska, verím, že to je aj tvoje želanie.

Nedal som odstavce, takže z toho môže byť riadny chaos. Aby som to napravil, tak to zhrniem v jednoduchosti. Ide len o dobro a zlo. Skutky tela a ovocie Ducha.
Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod Zákonom. A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! biblia.sk

Nechcem polemizovať o rozdieloch v chápaní biblického slova, pre mňa je dôležité ovocie Ducha, a myslím si, že to je dôležité aj pre Boha. Ak niekto dokáže mať a dať ovocie Ducha bez vedomého poznávania Boha, gratulujem mu. Ja som mal sklon k dobru v sebe aj keď som nebol veriaci, Boha som nepopieral, ani nevyznával. Nebol som ani ateista, ani veriaci. Počúval som svoje svedomie, ktoré bolo príhovorom Ducha k mojej duši. Svedomie bolo pre mňa autoritou. Prijatím Ježiša Krista do seba sa ale cítim duchovne, duševne aj telesne zdravší, a o dosť, takže význam prijatia Ježia Krista bol a je pre mňa veľký, ale neviem či rozhodujúci pri spasení. O tom by ti ale vedel viac porozprávať Ježiš Kristus. Môžeš sa ho na to spýtať, až budeš s ním:))
Ateista je zrejme úplne telesný človek, ktorý funguje len podľa tela. Taký nemá byť ako spasený.

Cesta :

Ok súhlasím že ked človek prijme Boha tak prikázania už nekoná z povinnosti ale z prirodzenosti, no stále to nemení nič na fakte že všetky Božie prikázania musí kresťan vykonávať aj vtedy ak prijme Boha. A nielen kresťan ale aj ateista je povinny konať všetky Božie prikázania. A teda ateista Božie niektoré Božie prikázania úmyselné nekoná, a preto akoby sa prehrešil proti všetkým prikázaniam ako to už povedal apoštol Jakub. Ak má kresťan pocit, že musí vykonávať Ježišom prinesené prikázania, tak ešte nie je kresťan. Kresťanom bude vtedy, keď ich bude chcieť vykonávať, dobrovoľne, zo slobodnej vôle. Tak ako Ježiš Kristus. A to sa dá len vtedy, keď žiješ v Božej láske.

"Kto koná v láske, ale nespája to s Bohom, je k nemu, k Ježišovi, aj k Duchu Svätému bližšie, než ten, kto v nej nekoná, ale hlási sa k Bohu, Ježišovi, a Duchu svätému."Kde máš na tento názor oporu v Biblii ? Práveže Biblia jasne tvrdí že človek nemôže byť ateista a že ľudia ktorí neuverili v Boha na základe rozumu skrze stvorené veci, nemajú ospravedlnenie. "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." www.biblia.sk. Ak je niekto milosrdný, koná skutky lásky, je srdečný, nie rozumový, koná zo srdca, nie z rozumu. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom." Najprv Izraelitom, a tí to rozšírili po svete nám, ako Ježišovo evanjelium. biblia.sk. Ak si uveril v Boha len rozumom, skrze stvorené veci, si len na začiatku, ešte si stále rozumový a zákon máš vpísaný v rozume, ale nie v srdci. Pokiaľ ho nebudeš mať vpísaný v srdci, nebudeš zo svojej prirodzenosti konať napríklad toto: www.magna.sk, a to je humanistická organizácia, nie náboženská, takže preto platí prvá veta v tomto odstavci. Prečítaj si toto srdcom, o poslednom súde a možno pochopíš viac www.biblia.sk.
Mohol by si tú novú tému založiť ty a prekopírovať tam túto moju odpoved ? Nijaký biblista dnes už netvrdí že stačí byť ateista aby si získal spásu, myslíš si snád že sa všetci biblisti mýlia ? Ja neskúmam diela biblistov, ale viem že zákonníci sa mýlili, a to isté platí aj o biblistoch, pokiaľ pri skúmaní vychádzajú z rozumu, a nie zo srdca, čiže z lásky. Novú tému nezaložím, nebol to môj nápad. Napíšem všetky odpovede na tvoje otázky, naraz ich tu uverejním, a hneď za nimi to, čo považujem za potrebné tu uverejniť.
List Rimanom 1:20
Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Áno, to je počiatok stretnutia sa z Bohom, cez hmotu a rozum. Ale Boh je Duch, takže ak sa s ním chceš spojiť, tak cez svojho ducha, a nie rozum. Ak vypneš svoj rozum, ty nestratíš vedomie, ale ostane ti vedomie bezhraničného ducha, a tak sa môžeš spojiť s Bohom. Keď s ním budeš v spojení, začni čítať Bibliu, a potom uvidíš ten rozdiel.

Cesta :

Ok súhlasím že ked človek prijme Boha tak prikázania už nekoná z povinnosti ale z prirodzenosti, no stále to nemení nič na fakte že všetky Božie prikázania musí kresťan vykonávať aj vtedy ak prijme Boha. A nielen kresťan ale aj ateista je povinny konať všetky Božie prikázania. A teda ateista Božie niektoré Božie prikázania úmyselné nekoná, a preto akoby sa prehrešil proti všetkým prikázaniam ako to už povedal apoštol Jakub.

"Kto koná v láske, ale nespája to s Bohom, je k nemu, k Ježišovi, aj k Duchu Svätému bližšie, než ten, kto v nej nekoná, ale hlási sa k Bohu, Ježišovi, a Duchu svätému."

Kde máš na tento názor oporu v Biblii ? Práveže Biblia jasne tvrdí že človek nemôže byť ateista a že ľudia ktorí neuverili v Boha na základe rozumu skrze stvorené veci, nemajú ospravedlnenie.
Mohol by si tú novú tému založiť ty a prekopírovať tam túto moju odpoved ? Nijaký biblista dnes už netvrdí že stačí byť ateista aby si získal spásu, myslíš si snád že sa všetci biblisti mýlia ?

List Rimanom 1:20
Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky.

Tu ešte odpoviem na tvoju poslednú otázku.

Cesta :

"Zákon potrebuje ten, kto nemá v sebe lásku, kto má v srdci lásku, zákon nepotrebuje."

A ktorý biblický verš hovorí o tom že človek ktorí koná skutky lásky nepotrebuje dodržiavať i skutky zákona ?

Ak sa musíš snažiť o to aby si takto konal www.biblia.sk, tak nie si v láske. Ak sa o to znažiť nemusíš a konáš tak, si v láske, pretože takéto správanie je prirodzenosťou lásky. To čo tam je napísané vycháza z prvých dvoch prikázaní „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ Plus tam je bonus milovania svojho nepriateľa, a spravodlivý verdikt nechať na sudcoch v deň súdu. Tvoja láska k nepriateľovi ho môže aj zachrániť, pokiaľ k nemu nebudeš pristupovať ako k nepriateľovi youtu.be. Všetko čo chce Boh a Ježiš, vychádza z lásky. Preto sú Ježišove prikázania o láske. Milovať, milovať, milovať. Láska prichádza a vychádza zo srdca, tým sa nemyslí fyzické srdce, ale duchovné, ktoré sa nachádza v oblasti fyzického srdca, aspoň ja ho tam cítim. Preto je v Ježišovom prikázaní na prvom mieste srdce (duch), potom duša, sila, myseľ. Z ducha treba začať, a mysľou končiť, nie opačne, ani nie od stredu. Na to aby prikáznia neboli prikázaniami, ale stali sa našou prirodzenosťou, potrebujeme prijať fakt, že Boh nás miluje, a tento fakt prijať cez svojho ducha. K tomu je potrebná pokora, a úprimná túžba po Božej láske. Keď ju dostanete, zaplaví vás od ducha po poslednú bunku tela, zažijete absolútne šťastie. Toto by malo predchádzať Ježišovým prikázaniam, aby už neboli prikázaniami, ale tým, čo v skutočnosti sme. Ak pocítite Božiu lásku, tak si pod jej vplyvom ani nič iné nedokážete predstaviť, ako milovať Ho, a všetkých ostatných, to vychádza z tej Božej lásky vo vás. Takže už neexistuje žiadna snaha plniť Ježišove prikázania, stane sa to našou prirodzenou súčasťou, vyplývajúcou z Božej lásky v nás.
Kto koná v láske, ale nespája to s Bohom, je k nemu, k Ježišovi, aj k Duchu Svätému bližšie, než ten, kto v nej nekoná, ale hlási sa k Bohu, Ježišovi, a Duchu svätému.

Dobre Tomas, založ tému, keďže sme na fóre o zdraví, tak napríklad "Zdravie a Boh".