Mám 23 rokov. Všetko to začalo nástupom do práce ako IT technik. Najprv to bolo super, bol som spokojný, že robím čo ma baví. Neskôr prišlo také vytriezvenie, malý plat "500 čisté", pesimistickí kolegovia a podobne.
Problém spočíva v tom, že sa mi absolútne nič nechce. Napríklad koníčky. Mám veľa záľuby ale všetko robím tak povrchne, nič sa mi nechce. Venujem sa napríklad foteniu, ale vôbec sa mi nechce doma spracovať čo nafotím, musím sa k tomu dokopať. Odfláknem to, nie je tam ta vášeň.
Doma mám bordel, nechce sa mi popratať. Venujem sa turistike a výbavu mám nahádzanú na kope. Keď prídem z túry, nechce sa mi nič všetko hodím na kopu. Nechce sa mi ísť na nákupy, a kúpiť veci ktoré potrebujem. Nechce sa mi navariť. Nechce sa mi ráno vstávať.
Do všetkého sa musím nútiť. Najradšej keď prídem z práce, najem sa a zvalím do postele, nič nerobím len pozerám somariny na pc. Som taký prázdny. Cítim až bezmocnosť. Chcem to zmeniť, stále si poviem že urobím to a to ale len stále odkladám veci na neskôr a aj tak nič poriadne neurobím. Strašne chcem ale nejde to. Ani toto sa mi nechcelo napísať. Ako keby nič nemalo zmysel.
Keď som bol dieťa bolo všetko úplne inak. Veci ktoré ma bavili som robil s vášňou. Dával som si pozor na každý detail. Všetko bolo tak super, teraz je to na nič.
Bojovali ste s niečim podobným? Prekonali ste to niekto?
