Dobrý den,
rad by som si vypočul vás názor a možno aj radu.
Moja manželka sa v práci zblížila s kolegom, ktorý je od nej o dosť mladší, ktorému vraj pomohla najviac v jeho živote (najmä v pracovnej oblasti) a ktorého poznám len z videnia. Najmenej dvakrát si vymenili správy, ze sa navzájom milujú. Tvrdí, ze je to jej jediný kamarát a ze nie je milovať ako milovať. Trvá to uz asi dva roky a nepovažuje za potrebné ma s ním zoznámiť a nechce, aby som na ich priateľstve nejakým spôsobom participoval. Ja jej verím, ze nie je neverná, napriek tomu mi táto situácia prekáža. Co si o tom myslite? Ako sa mam zachovať?
Bol by som rad, keby ste mi odpovedali co najskôr, pretože ma to psychicky dosť vyčerpáva.
Dakujem.
Manželkin kamarát
Pre Janku L.
Ja som pred ničím neunikal, snažil som sa to riešiť, lenže moja manželka, ktorá je vzdelaná, nesmierne sčítana a nadpriemerne inteligentná, je aj silný introvert a kto ma s takýmito ľudmi skúsenosť vie, aká tažká je niekedy s nimi komunikácia. Ale nakoniec nastal prievan, padali iskry, boli sme k sebe úprimní a myslím, ze sme si mnohé veci vysvetlili a ze nás to posunulo vpred. A nemusel som pri tom vystupovať z pozície sily, pretože mi to nie je vlastne a mam problem s akýmkoľvek druhom násilia.
Neviem koľko máš rokov, ale tvoj pohľad na svet je, prepáč, trochu idealisticky. Skutočne si myslíš, ze nefungujú aj take vzťahy, v ktorých niekto nie je štastný? Obzri sa okolo seba, veď väčšina z nás tak žije. V každom dlhodobom vzťahu sa vyskytujú rôzne obdobia, lepšie aj horšie. Nikto nemôže byt strašný stále.
Ale inak držím palce, aby ti ten optimizmus vydržal co najdlhšie.
P.S.
Je vždy lepšie, keď svoje potreby partneri napĺňajú spoločne a nie každý sám. To je cesta k stastnejsiemu spolužitiu.
Nalim - ved ak mas na vsetko odpoved a si spokojny tak ako to je, lebo to mi pride z tvojho "monologu" tak ze s tym nemas ani moc problem lebo obidvoch aj teba aj manzelku obhajujes a pises ako o najlepsom vztahu, tak kde je potom pravda? Tiez neviem preco si vyzval manzelku, aby sa tu vyjadrovala... tak co to neriesis priamo s nou...
Pre Bielu kobru
Až manželka ma upozornila, ze ty si určite žena, tak prepáč ten mužský rod, ja som to v tej chvíli neriešil.
Nalim X:
z toho, čo píšete to vo vašom vzťahu škrípe, Vaša manželka je zmätená vo víre svojich nevysporiadaných vnútorných problémov (únik od nich hľada(la) v „kamarátovi“), pričom Vy ju v tom svojim prístupom podporujete a zároveň si tým sám ubližujete..
„Nie je to nic neprirodzene, ziaden clovek nedokaze naplnit bezozvysku vsetky potreby toho druheho“...vo fungujúcom (zrelom) vzťahu si každý partner svoje „potreby“ napĺňa v prvom rade sám a partnerovi iba dáva, čo už sám má, partneri spolu zdieľajú to, čo už obaja majú.. vo fungujúcom vzťahu nie je potrebná tretia osoba... je rozdiel mať kamaráta(ov) a závislý, platonický vzťah k tretej osobe, ktorý je označovaný ako „kamarátstvo“ a zatajovať ho pred manželom.
Chcete, aby „konecne riesenie nebolo dobre iba pre mna, ale aj pre manzelku“ a preto sa s manželkou vo vzťahu obaja dusíte....Riešenie si bude vyžadovať poriadny prievan, aby v ňom padali iskry, aby ste práve začal vystupovať z pozície svojej sily (tj. za seba, toho, čo je pre Vás dôležité, aby ste si nenechal prekračovať svoje hranice), aby sa v ňom prevalilo toľko bolesti, koľko je potrebné, aby sa Váš vzťah vyvetral a mohli ste sa obaja nadýchnuť a začali „odznova“ alebo každý sám ...bez ohľadu, na to, čo vašim deťom hovoríte, napätie vo vzťahu cítia, iba kopirujú svojich rodičov a dusia to v sebe...
Snahou o budovanie dojmu bezproblémového, bezkonfliktného vzťahu obetujete sám seba, svoje vlastné šťastie, preto trpíte...ak ktorýkoľvek z partnerov vo vzťahu nie je šťastný, potom vzťah nemôže fungovať...je to príležitosť pre vás oboch s manželkou zložiť si masky a byť k sebe „surovo“ úprimní o tom, čo obaja v skutočnosti prežívate bez milých slov, snahy neublížiť...obaja potrebujete čeliť svojim nevysporiadaným emóciám (bolesti, hnevu, strachu, smútku...).
Pre Bielu kobru.
Pekne si to napisal, je vidiet, ze to v hlave nemas vykradnute. Ale v mnohom s tebou nemozem suhlasit a mam pocit, ze niektore fakty si ani nepochopil. Takze na nieco zareagujem a nieco dovysvetlim.
1. Domacnost funguje normalne, nasim skolopovinnym detom sme situaciu vysvetlili a aj vdaka nasej vychove si myslim, ze to chapu.
2. Vobec nie som az taky bezradny ako pises. Som silna osobnost s bohatymi skusenostami a nepotrebujem mat niekoho na mojej strane. Napisal som to jasne, ze by ma zaujimal nazor nestrannych ludi, pripadne ich rada ako dalej.
3. Ano, povazoval som za vhodne a ferove, aby sa tu vyjadrila aj druha strana "konfliktu". Som presvedceny, ze tieto riadky mozu inspirovat k zamysleniu, resp. pomoct aj inym.
4. Viem dobre co chcem, ale tiez chcem, aby konecne riesenie nebolo dobre iba pre mna, ale aj pre manzelku.
5. O zachrane vztahu som nehovoril ja, ale ten jej kamarat to tak formuloval.
6. Manzelka neosciluje medzi mnou a nim, ale je pravda, ze u neho zrejme hlada to, co jej u mna chyba. Nie je to nic neprirodzene, ziaden clovek nedokaze naplnit bezozvysku vsetky potreby toho druheho.
7. Manzelka vie, ze jej miesto je pri mne, je si tym ista, ale nechela by prist o kamarata, ktory je pre nu dolezity.
8. Sme emancipovany par s rovnakymi pravami a povinnostami, nie sme ziadnym majetkom jeden druheho a vobec nepotrebujem stupat v jej ociach, ona si je dobre vedoma, co vo mne ma.
9. Samozrejme sa snazim situaciu riesit, preto aj jednotlive prispevky, ale hladam riesenie, ktore by vyhovovalo obom a nechcem pri tom postupovat z pozicie sily.
10. Som si naozaj isty, ze som ten, ktoreho miluje, ale nikto nedokaze zabranit tomu, aby napr. aj tvoju partnerku niekto iny nemiloval.
Napriek uvedenemu vdaka za polemicky prispevok.
Nalim X, neviem si predstaviť chod vašej domácnosti, ešte k tomu pri dvoch deťoch. Tvoj "rozumný" postoj k problému sa dá ale chápať aj slabošký. Z celého tvojho vystupovania sála bezradnosť a snaha dostať publikum na tvoju stranu, aby ti potvrdili, že pravdu máš ty, hoci ty sám to tak necítiš. Požiadal si manželku, aby sa verejne na tomto fóre obhájila. Prečo, prosím ťa? Prečo by mala prepierať vaše prádlo pred cudzími ľuďmi, ktorí nemajú šajnu o tebe, o nej, o tvojej rodine? Chceš, aby ju tu ľudia zotreli, alebo chceš, naopak, aby ju podržali a uchlácholili, že nespravila nič zlé a ak áno, tak každý raz pochybí? Alebo je problém v tom, že sám sa nevieš v situácii zorientovať a nevieš, čo chceš ty? Najprv to bolo len také tiché naznačovanie, či je to normálne, keď sa manželka vyjadruje, že svojho kamaráta miluje, a zrazu už hovoríš o "záchrane vášho vzťahu". Veď ona očividne osciluje medzi dvoma mužmi a u kamaráta hľadá to, čo jej chýba u teba, a trojuholník podľa toho, čo hovoríš, nie je pre teba prijateľné riešenie. Po tom všetkom, čo tu odoznelo, mám pocit, že svoj vzťah zachrániš len tak, keď pozbieraš všetko svoje chlapské sebavedomie a dáš svojej žene najavo, že ty si jej muž, tebe dala slovo, srdce a všetko, čo k tomu patrí. A ak to už necíti tak, ako pred rokmi, nech sa rozhodne, ale nemôže si držať dvoch mužov naraz. Musíš ustáť každé jej rozhodnutie, či sa už rozhodne pre teba alebo pre kamaráta, ako chlap. Možno práve ten chlapský postoj je to, čo tvoja žena od teba čaká, aby si znova stúpol v jej očiach ako muž, ochranca a človek, ktorý si bráni to, čo je jeho, vrátane svojej ženy. Keď ju miluješ, zabojuj o ňu, človeče, u vás doma, vo vašej spálni, vo vašej kuchyni, obývačke. Nepotrebuješ, aby ti tu fandili davy, ale aby si znova získal úctu svojej ženy a jej vieru v teba. Kamarát nech ostane trebárs kamarátom, ale jej jediný chlap, jediný, koho miluje, máš byť ty. Držím palce.
Tak Vám prajem všetko dobré, aby ste sa cez všetko preniesli a nech je Váš vzťah ešte silnejší. Silný musí byť už teraz keďže to vyzerá, že všetko to nepríjemné riešiš veľmi pokojne, na to človek potrebuje pokoru, veľkú dávku úcty a rešpektu.
Ponúkol som manželke nech sa tu na fóre sama a verejne obháji, ale to bohužiaľ odmietla. Rad by som vedel, Co by sem tak napísala.
Za ostatne dni sa udialo niekoľko dôležitých veci. Manželka tvrdí, ze miluje len mna, ze mu len raz odpísala, ze ho tiez milujea a nebolo v tom nič sexuálne. Jemu potom napísala cez FB, aby ju nekontaktoval. Uznala, ze bola chyba, ze mi nedala možnosť ho spoznať (poznali sme sa z videnia a prehodili spolu aj zopár slov). Ja som mu potom napísal v podobnom duchu tiez a on odpísal, ze to rešpektuje, mrzí ho to, vie ze manželka ma miluje a chápe, ze chceme zachrániť nás vzťah.
Je ale teraz smutná, bude jej chýbať a ani ja nie som prave štastný s týmto riešením. Uvidím, co prinesie budúcnosť...