Sovka, musí byť viera vždy o viere v niekoho? V čo verím? Že svet , viditeľný, vnímateľný, vznikol vďaka zákonitostiam v neživej hmote. Že svet je vždy o jednote živej a neživej hmoty, že aj naše telo je takou jednotou. Že to živé v ňom sme my a to mŕtve je telo. Že sa po smrti transformujeme do stavu nebytia, vo význame, neschopnosti vnímať, že my sme my. Že sa znovu narodíme, vďaka tomu, že si nás nejaká bytosť na základe podobnosti s nami pritiahne. Že zmyslom života je sa vyvíjať. Nie stagnovať, Že by sme nemali byť len programom, elektrinou, Že by sme svoj čas tu mali využiť na čo najlepšie poznanie tohoto sveta. Že sú milióny ďalších svetov, kde žijú nám podobné bytosti, na rovnakom stupni vývoja. Ale že sú aj svety vyspelejšie, technicky aj myslením, že práve z takéhoto sveta prišiel sem Ježiš, aby skutočne ľuďom pomohol, lebo ich mal z nejakého neznámeho dôvodu rád. Ale že jeho meno a príbeh bol zneužitý a cirkvou len prispôsobený. Že sú bytosti, ktoré sa dajú nazvať bohmi. Že kreťanský boh existuje, lebo žijú a existujú kresťania, ktorí v neho veria a vyznávajú ho. Že pre nás by bol každý bohom, kto by trebárs mal iné telo, iné schopnosti ako my. Že ľudia by nemali veriť v Boha, že všetko za nich vyrieši..lebo tak to nefunguje. Že je podľa mňa neuveriteľné, veriť, že je peklo. Je, ale nie ako trestné pásmo, ale existuje podsvetie, skadiaľ sme sa aj my vyškriabali, doslova prezabíjali a sme tu. A hej, môžme sa tam kľudne zase vrátiť, bojovať stáe o svoj život. Vidíš to v tých príšerných sci-fi filmoch..ktoré vzniknú, keď sa niekto v mimozmyslovom stave dotkne týchto spomienok v sebe...atď..atď. Uspokojila som aspoň čiastočne tvoju zvedavosť, v čo ja verím? Jednoduchšie povedané, verím v zdravý rozum, poznanie, chápanie, lásku ako stav chápania..ale nespájam si to so žiadnou bytosťou. A nemám potrebu sa k nikomu modliť, nikoho vzývať..som len hlboko a neskonale vďačná za šancu sa v tomto smere vzdelávať. :o)
