Anj neviem ako zacat. Mam 19, autoskolu som spravila v júli. Všetko chapem ohľadom vozidla, proste ako to funguje a tak. Ale keď to mam použiť v praxi tak hotová katastrofa. Šoferujem casto a dlho a vždy sa len zhoršujem. Robím blbosti avsak nikdy nikoho neohrozim, na to si davam pozor. Medzi tie blbosti patrí, že mi trvá rozbehnuť auto, proste vacsinou zdržujem tych za mnou, nedajboze keď mi skape čo sa deje často. Potom parkovanie. Obcas zaparkujem perfektne no vacsinou je to hrôza. Raz som zaparkovala tak ze som nemala potuchy ako vyjst, tak som musela poprosit okoliduceho cloveka. Dalej ze zaradim iny stupen, autom trhne, to sa ale nedej casto a proste taketo blbosti. Kazdeho len zdrzujem.
~
Teraz idem na to čo sa mi stalo dnes a neskutocne sa hanbím. Stáli sme sa semafóre a ja som zacala zmetkovat ked som videla kolko je tam krixovatiek, semaforov, viacero ciest. Na toto niesom zvyknuta. V autoskole sme chodili do mesta notmalne lenze tam su skoro vsetky krizovatky riešené kruhačmi a ziadne trojité cesty ani nič. Chcela som sa len previezt no nevedela som že som zašla do takej zóny. Chytil ma hrozný strach, no stáli sme teda na cervenej, ja som boka druhá a jednoduchi z toho stachu som sa otočila, lenže to otočenie mi nevydalo tak som narazila do obrubníku, mierne poskriabané auto a potom som ufujazdila kade lahše. Citim sa za to blbo. Čakám od vas nadavky a negativne komenty.. ja som sa len potrebovala vyrozpravat. Nikdt som sa za volantom nebala az do teraz
