Bojím sa ľudí

Príspevok v téme: Bojím sa ľudí
nenapadna

Zdravím.
Tak, ako názov témy napovedá, bojím sa ľudí a to najmä teenagerov. 14-19 ročných (ja sama mám 19). Pripadajú mi, že sú, nie že namyslení, ale sú neslušní, vysmievajú sa, že si o mne vkuse niečo zle myslia, keď sa na mňa dívajú (najmä dievčatá a tie ich pohľady). Proste mám z nich taký strach, že ma odpudzujú. Často, keď idem po ulici, tak pozerám do zeme, keď vidím nejakú skupinku. Často sa totiž minimálne jeden pozrie na mňa takým tým "si na nič" pohľadom. Brrr. Keď okolo mňa stoja, tak sa vzdialim, aby som neupútala pozornosť.
Som totiž veľmi hanblivá introvertka, so samotou som kamarátka a mám aj príznaky soc. fóbie. Proste typický podivín, bez úsmevu na tvári, bez dobrého vyžarovania.

Aj vy máte taký, akokeby strach pred ľuďmi, najmä pred teenagermi ?

nenapadna

Kimmy_CA - Pozerajú sa rovno na mňa. Aj slepý by to videl. Prečo sa na mňa pozerajú, to viem. Nie preto, žeby som bola pekná, ale preto, že som škaredá. Na vzhľad si nepotrpím, čiže sa vôbec nemaľujem. Frajera nechcem a sebe sa páčiť nemusím. Ani tým dievčatám.
Takže skôr sú v nemom úžase z toho, že také škaredé dievča ešte nevideli.

Kimmy_CA

nenapadna 11.01.2018 19:58:41:

"Niekedy sa na mňa človek (skôr dievča) tak zapozerá, že mi je to až tak nepríjemné, že zúrim. Normálne na mňa čumí. Mám chuť tomu človeku kopnúť do ksichtu a vypichnúť oči."

Nechcem provokovať, ale tak len čisto teoreticky: ako vieš, že sa pozerá práve na teba? Čo ak napr. sedíš pri okne, a ona sa chce pozerať práve na výhľad cez to okno?

Druhá varianta je, že na teba aj môže pozerať, ale nemusí to robiť so zlými úmyslami. Trebárs, ja tiež niekedy obdivujem ženy alebo dievčatá, ktoré sú veľmi pekné - a nie je v tom závisť alebo niečo také zlé, proste len úprimný obdiv. Jasne že za svoj prirodzenú krásu sa nikto do väčšej miery nezaslúžil, je to dané geneticky a maximálne sa ľudia na tom môžu podieľať zdravou životosprávou a tým, že sa starajú o svoj výzor, pekne sa upravia a tak. No ale každému sa asi pekný človek páči...teda aspoň tak povrchne. Niekedy človek príde na to, že pod tou peknou maskou sa skrýva nie až taká pekná osobnosť alebo charakter, ale to je už na úplne inú debatu. Ja ale ľudí neočumujem, lebo viem, že im je to asi nepríjemné. Len proste dokážem úprimne obdivovať keď niekto druhý pekne vyzerá, bez závisti.

Ak ti je to nepríjemné a máš pocit že na teba naozaj hľadí v zlom alebo sa ťa snaží rozhodiť, tak ja by som to riešila napr. tak, že by som si zobrala knihu alebo časopis, začala ho tam čítať a tým jej dala najavo, že ti je ona úplne ukradnutá a že sa ňou nenecháš rozhodiť.

Beata 28

Cliattsi,"netaká" znamená podľa vychodniarskeho dialektu "Nie taká si",alebo "nie si taká",je to myslene vačšinou sarkasticky,s vysmechom.

Kontrol0r

Idiotiiii - Ano myslím to vážne. Čo som mal robiť keď bol fyzicky silnejší a starší, však taký psychopat by ma tam zabil.

Beata 28

Ahoj nenapadna.Chápem ťa čo prežívaš,ale aj ja patrím k tým nešťastníkom na ktorych zazeraju a smeju sa z nich.A to mám už 28 rokov,som slobodna,priateľa nemám a nikdy som nemala,hoci kolegyne v práci ma priam naháňaju aby som si už niekoho konečne našla a vydala sa.Ale žiaľ,.ja by som tiež chcela najsť si spriaznenu dušu,človeka s ktorym prežijem celý život,som romantická duša,ale asi vyžarujem niečo čo tých chalanov alebo mužov odo mňa odrádza.Ťaha sa to vlastne od zakladnej školy,vždy do mňa zabrdali rečami typu"netaka si kočka apod" a mysleli to ironicky,smiali sa zo mňa keď som šla odpovedať a ine blbe reči,ktore nechcem dopodrobna rozvádzať a pritom som si nepripadala škareda,uplne normalne dievča ako všetky ostatne,nebola som ani tučna,aj teraz som štíhla,cvičím,plávam,aj tvar celkom ujde,vačšine ľudí sa páčia moje vlasy aj oči,aj zuby mam pekne,zdrave.A čo sa týka učenia patrila som medzi najlepšie žiačky a som skor tichší typ,aj v práci o mne hovoria že sa im so mnou dobre robí že som nekonfliktny typ a mierumilovny človek a ja osobne som sa nikdy nikomu z triedy nevysmievala ani na nikoho,ani znameho ani cudzieho človeka nezazerala.V období študia na gympli a keď som mala 19 rokov ako ty,tiež som mala take pocity že na mna okoloiduci zazeraju a smeju sa zo mna a občas som počula tu znamu vetu čo aj na základke od uplne neznamych ciganov čo zbierali odpadky na ulici "Netaka si" a smiali sa mi do oči.Bala som sa chodiť po ulici alebo snažila som sa tým ľuďom vyhnuť.Potom som začala pracovať,mala som ine starosti a už som si ľudí na ulici alebo v autobuse nevšímala.Myslela som si že to časom prejde,ale asi pred rokom som stála na autobusovej zastavke a čakala som na svoj bus,išiel jeden autobus ktory nebol moj a z okna toho autobusu na mňa čumeli asi 12-13 roční vyrastkovia a začali sa zo mňa smiať,jeden druhemu na mňa ukazoval a rehotali sa,a ešte mi posmešne kyvali,tak to je už fakt sila,nepoviem keby som bola ich rovesníčka,ale toto robiť dospelej žene,ktora by vlastne mohla byť ich učiteľkou...Myslela že ta doba kedy na mňa zazerali a smiali sa mi už skončila,ale vidím že nie...

Cliattsi

všetko čo sa tu píše je vážne :). Musela by si zažiť ten pocit, keď sa bojíš človeka a úplne sa trasieš a prestavaš pomaly dýchať. Vtedy sa dá veľmi ťažko brániť. To je iný ponižujúci stav, ktorý ale nikto nevidí. Si introvertka, ale socialnu fobiu nemaš.

Idiotiiii

Kontrol, to s tym naplutim do tváre snad nemyslis vazne. Som sice ticha, introvertka a kadečo ale keby mi toto niekto spraví tak ide domov s monoklom !