Bojím sa ľudí

Príspevok v téme: Bojím sa ľudí
nenapadna

Zdravím.
Tak, ako názov témy napovedá, bojím sa ľudí a to najmä teenagerov. 14-19 ročných (ja sama mám 19). Pripadajú mi, že sú, nie že namyslení, ale sú neslušní, vysmievajú sa, že si o mne vkuse niečo zle myslia, keď sa na mňa dívajú (najmä dievčatá a tie ich pohľady). Proste mám z nich taký strach, že ma odpudzujú. Často, keď idem po ulici, tak pozerám do zeme, keď vidím nejakú skupinku. Často sa totiž minimálne jeden pozrie na mňa takým tým "si na nič" pohľadom. Brrr. Keď okolo mňa stoja, tak sa vzdialim, aby som neupútala pozornosť.
Som totiž veľmi hanblivá introvertka, so samotou som kamarátka a mám aj príznaky soc. fóbie. Proste typický podivín, bez úsmevu na tvári, bez dobrého vyžarovania.

Aj vy máte taký, akokeby strach pred ľuďmi, najmä pred teenagermi ?

paulie

ja to tiež poznám a nenávidím to, no ja som trošku iný človek ako ty, takže ja si nenehám aby niekto na mňa zazeral pol hodinu. Nech sa pozrie, ale veď pozriem sa a stačí nie? Neviem čo tým ľudom ide hlavou. Minule už som sa neudržala, lebo keď idem do školy tak vždy tým autobusom ide aj jedna baba a vždy keď ma vidí že v tom autobuse som, tak ona sa vždy ku mne nejako dostane samozrejme sa snaží byť asi nenápadná a tak sa postaví/sadne len tak, aby na mna mohla zazerať a myslieť si, že som si to vôbec nevšimla..No už mi praskli nervy, tak keď vystupovala, som vystúpila ak ja, hneď som ju zastavila a pýtala som sa jej že čo vkuse čumi, že mi to lezie na nervy a ona frajerka drzá sa robila ako keby som jej neviem akú krivdu povedala, sa robila že o ničom nevie... tak už ma totálne chytili nervy normalne som jej povedala, že ešte raz sa skúsi na mňa pozrieť.....Od vtedy pokoj, už som ju nevidela asi 2 mesiace

nenapadna

Cliattsi - Uvažujem. A vieš čo ? Vidím len tmu. Vôbec, ani len trošku, neviem, čo budem v budúcnosti robiť. Keď sa ma na to niekto spýta a poviem, že neviem, tak sa na mňa tak čudne zapozerá, že mám už dosť rokov. Mala by som vedieť.

Nellis

Kedysi som to tiež tak riešil, aj v autobuse aj inde, teraz už je to lepšie a neriešim to toľko, veď nech pozerá kto chce. Len ak cestuje autobusom nejaké pekné dievča, tak mi zvykne prechádzať hlavou, čo ak sa na mňa pozrie alebo pozerá, či vyzerám prirodzene a práve kvôli tomu možno nie, ale psychike nerozkážem aj keď viem, že každý z nás vystúpi z autobusu a už sa pravdepodobne nikdy neuvidíme. Asi je to zúfalosť z toho, že som a ešte asi aj dlho budem bez vzťahu, ale neviem si pomôcť.

Cliattsi

nenapadna - bol som na tom podobne. Je mozne, ze sa bojis aj mladsich deti. Ja som mal toho dost a rozhodol som sa na sebe zapravcovat, aby som to tolkoneriesil. Je to ale narocne. Myslim, ze by ti to prospelo tiez. Urcite dost uvazujes do buducna, co bude s tebou dalej.

ped

Áno, možno to vyznie ako despotizmus, ale ok, a Ty si čo spravil pre dobro veci? Nuž, nič. Ale vyčítam Ti to? Nie. Vidíš, ja Ťa dokážem tolerovať a Ty mňa nie. Am Hacken haben, to si myslím.

nenapadna

nicollette12 - To v autobuse je tiež hrozné. Chodím busom do školy a zo školy každý deň a mám toho po krk. Niekedy sa na mňa človek (skôr dievča) tak zapozerá, že mi je to až tak nepríjemné, že zúrim. Normálne na mňa čumí. Mám chuť tomu človeku kopnúť do ksichtu a vypichnúť oči.
Druhá vec je, keď nejaká banda sa vzadu rozpráva a smeje. Stále mám pocit, že sa rozprávajú o mne a smejú sa zo mňa.

despotajanko

dnesne decka nemaju vychovu to je cely problem. Preto sa spravaju horsie ako zver. Treba ich bit fackat naucit respektu. Aj nas za mlada nesetrili.

ped

Ja nechcem klamať, ale ja to mám zariadené (každý inak), že keď trebárs sedím v buse a príde ku mne babka, tak ja neviem, čo sa to so mnou stane, ja vám v sekunde zaspím. A ona mi povie: pane, pane, ja sa snažím zobudiť, ale nedá sa to. Je mi to ľúto. Posledne ma upozornila jedna staršia pani, že mi odpadol výfuk z Babetty, ja som sa poň vrátil, nasadil za pomoci ponožiek (vždy ich mať pri sebe), ale však, to nie, to nie je možné, však tá Babetta vydáva zvuk ako Harlej Davidson, ale tú nechcem, lebo však ja sa druhýkrát nechcem ženiť. Postačí aj Babetta, žiadna ma nechce, mám sv. pokoj.

nicollette12

Ja ked som bola mladsia tak som tiez nemala rada ked som napriklad bola v autobuse a nastupila nejaka skupinka mladych cca 15-17 rocnych a zacali na mna zazerat, hlavne dievcata, a potom si nieco zacali rozpravat... ale to bolo vo vela pripadoch aj domyslanie, doteraz mi to ostalo, taky ten pocit ze na mna niekto pozera stale (a pritom nepozera) :D haha a nie nemyslim si ze som uzasna tak sa na mna vsetci pozeraju, ak by si niekto chcel rypnut

ped

Máš pravdu, vyhýbaj sa ľuďom a nikomu never. Áno, to je správna cesta životom. A ak chceš, aby verili Tebe, tak sprav niečo, čo nemôže byť ohodnotené peniazmi. Treba si pomáhať jeden druhému a nie že nešťastie iného poteší (možno trochu aj áno), ale potom si povieš, to je hrozné.