Bojím sa ľudí

Tak ako ti radí herkuleszlesa tak má úplnú pravdu a takisto to beriem aj ja. A zároveň mám tiež do istej miery sociálnu fóbiu. Občas to nedokážem, ale väčšinou - už som sa to naučil - sa na nikoho vôbec nedívam, lebo viem, že si veľa toho, čo je/ sa deje tam vonku nezaslúži môj záujem. Dívam sa ak sa dá kdesi do diaľky, po panelákoch, po autách...Minule idem po úzkom chodníku a dve ovce o 5 rokov mladšie odo mňa (ja mám 21) tiež cez celý chodník a ja som sa ledva vošiel. Minule som aj vrazil už do niekoho úmyslom a tak to už aj robievam. Mám piči. Nikto nemá právo utláčať tvoju slobodu. A pritom každý deň to niekto robí, aj na prechode, autom ma skoro zrazí a nič jemu je jedno...A to že nevyžaruješ energiu, to nie je pravda, lebo tým, že sa bojíš a si hanblivá, si vlastne pravdepodobne veľmi milá a dobrá duša. To, čo má plno energie má veľakrát zároveň veľa peňazí, ktoré si ani spolovice nezaslúži. Takže tak. A odkiaľ si?

chod sebavedomo a nečum do zeme ale najdi si niečo ja neviem, pozeraj vtedy na okolie, na stromy, na autá čo idu okolo... a ich si nevsimaj...
ja mám 30 a ked idú sopliaci 15 roční, dievčenke ako šlapky oblečene, cez cely chodnik roztiahnutí, a ked na nich clovek pozrie tak maju tie arogantné xichty-ako si ty popísala "my sme niekto a všetci ostatní sú nič" už som im neraz tak tresla do ramena. esteze mám svalnate ruky :-D koli nejakemu retardovi si snád nepoškodím bundu že sa obrtiem o stenu alebo neskočím do kríkov aby ich výsosti mohli prejsť....

musiš byť arogantná, inak v tomto svete debilnom neprezijes...