Bol by om rad, keby hanblivi ludia viac o sebe hovorili o tom aki su a naucili sa lepsej komunikacii s ludmi a viac aj inym ludom hovorili o sebe, ak sa da. Lebo potom to na nich zle vplyva, ostavaju sami.
Ja som bol kolkokrat prekvapeny tym, ze som aj neznamym ludom povedal vonku o sebe, co som zazil (detstvo a pod.), ako sa citim a tak, raz som sa aj rozplakal a bol som prekvapeny tym, ze TÍ DRUHÍ NEZNÁMI ĽUDIA SA O MNA AJ ZAUJÍMALI. Fakt neklamem. A niekt. ani nechceli uveriť tomu čo hovorím. Si mysleli, že.si vymýšľam. Bola tu aj tema, ze aky sme my Slovaci narod a pod., ale to, že si ma ludia vypočuli a dokonca aj niektori poradili (samozrejme v ramci ich možností), to si vysoko cenim.
Možno mi to nebudete verit, ale v minulom roku som sa prihovoril jednemu chalanovi - mal tetovanie a povedal som mu, ze som si myslel,.že je jebezpečný :), a že mi naháňa aj strach a opýtal som sa ho normálne, že či je aj taký povahovo,.či som ho dobre odhadol. On povedal, že nie.
Ja vie - pomyslite si, že som trápny,.ale proste pokušam sa výnimočne .... ak mi to situácia umožní hovoriť aj o svojich pocitoch, aj keď mi je to nepríjemné. A dokážem sa pri tom aj pousmiať :), aby ten dotyčný vedel, že nemám zlé úmysly.
Ale aj tento príklad dokazuje to, že nie všetko, pred čím nás náš mozog varuje, je pre nás nebezpečné.
Preto by som chcel aj ostatnych povzbudiť k tomu, že ak pocítite príležitost o tom niekomu povedať, ak stretnete takého človeka, pokuste sa mu opísať svoje pocity, niečo zo života, lebo tí väčšinoví ľudia naozaj ani len netušia ako sa cíti človek ako som ja alebo vy - so soc. fóbiou. Podľa môjho názoru treba o tom občas aj hovoriť, lebo zostaneme navždy nepochopeni a budeme len vypisovať na fóra ako nám je a pod. I keď si uvedomujem, že je to náročné a niekt. ľudia to budu pokladať za trápne.
