Bojím sa ľudí

Do frasa samé chyby, zas som to písal nahnevane od srdca :D

Ahoj, mne je 23. Kým som chodieval do školy mával som to aj ja. Vždy som mal problém ísť niekde kde boli rovesníci a bolo mi tiež nepríjemne vo verejnej doprave ak na mna zazerali a tak. Stále niekto "aj cudzí" mal niečo proti mne. Asi som niečo vyžaroval.Raz som čakal na zastávke na autobus, prišiel ku mne úplne sám o niečo starší chalan, napľul mi do tváre a bez slova šiel ďalej. To bolo asi top čo sa mi stalo od cudzích rovesníkov. Tiež mi raz jeden kamarát v detstve, mal som asi 14 rokov, povedal , že keď ma spoznal hneď vedel, že ma môže šikanovať, sekírovať a utláčať.

Ale odkedy chodím do práce tak to samo prešlo. Dospelých beriem ako dospelých a týchto násť-ročných ktorý mi kedysi toľko ubližovali beriem ako zberbu a pohŕdavo na nich zazerám.

Teraz už riešim dospelácke problémy ktoré prináša sociálna fóbia. To, že som nikdy nemal priateľku, a že nemôžem rozvíjať svoje ambície.

Buď prirodzená, si originál a zároveň rovnocenná so mnou aj s ostatnými ľuďmi :) Venuješ sa niečomu, čo ťa baví?

keď sa pozriem na nejaké menšie dieťa, schová sa za rodiča, niekedy sa aj rozplače....
..........jednoducho podvedomie ludi ta vyhonocuje ako nebezpecneho. Nie si ty nahodou ten typ alfasamca? To väčšinu žien priťahuje.
Tie deti sa ťa boja aj preto, lebo tie signály z teba vyhodnocujú a neskrývajú ich.
Ja nemám rád, keď sa bojím takýchto ľudí, hlavne keď ma kontrolujú policajti . Je to nepríjemné, čo sa so mnou deje.

Nellis, to, čo opisuješ sa týka aj mňa. Dôvod je hanblivosť,príp aj so soc. fóbiou a to ovplyvňuje aj to, čo si opisal v tom autobuse. Presne u mňa ako cez kopirák. Chcel som to zmeniť. Dá sa to síce ovplyvniť tréningom s neznámyni ľuďmi, ale mám pocit, že to stále zostáva a asi aj zostane. Sú ale možnosti aj iné, snazím sa nájsť informácie o tom.
style.hnonline.sk

Este pre vas vsetkych, bol tu aj zaujem najst ludi,.ktori su sami a chcú to riešiť s imými na fóre a aj naživo sa porozprávať -www.zdravie.sk

Mitt - tak to máš veľkú výhodu. Mne takýto ludia niekedy robili zle. Ale potom, čo som sa rozhodol "trénovať" zmierniť moj strach z ludi, tak takíto ludia ako ty boli a su pre mna moc nebezpecni - tak ich vnima moj mozog, dokonca som aj po rozhovore s nimi zistil, že nie sú až takí nebezpeční, ako som si myslel. Je to ale dosť nepríjemný pocit. Jeden moj kamoš bol skoro taký ako ty, mal som z neho rešpekt, ale bol aj moj najlepší kamarát.
Ty si aj tvrdý na tých ludí čo sa ťa boja a.neubližujú ti? Vysmievaš sa im? :) To by ma zaujímalo. A ako vnímaš ty hamblivých ľudí,.čo si o nich myslíš?

U mňa je to naopak. Ľudia sa boja mňa, v škole má odo mňa každý odstup, okoloidúci ľudia na ulici v momente, ako sa na nich pozriem, otočia hlavu aspoň o 90 stupňov, keď sa pozriem na nejaké menšie dieťa, schová sa za rodiča, niekedy sa aj rozplače, dokonca aj dovtedy pokojné psy na mňa brechajú. Nikto si ani len nedovolí na mňa prehovoriť. A ak áno, jednajú so mnou veľmi opatrné. Dopočul som sa, že niektorí sa obávajú, že ich zabijem...

Cliattsi - Áno, mám pocit, že som nezaujímavá, bezcenná atď. Nemám žiadne sebavedomie.

Takisto aj v škole, keď idem po chodbe, musia sa na mňa tak nepríjemne pozrieť a ešte sa potom aj dozadu obzerajú. Viem, že som veľmi škaredá, ale to zakaždým musia ? Radšej by som sa prepadla pod zem vtedy.
Aj na aj na aut. stanici. Hrozné.

paulie - niektori ludia na teba mozu zazerať, ale nemusí to byť naschvál, ale sú proste takí.

nenapadna predstav si, že ten pocit, čo budem robiť, neviem čo mám robiť, neviem kým mám byť, neviem, ako sa správať, čo kedy ako povedať...- ti zostane aj po 10 rokoch odteraz ako si to napísala. Mne to zostalo (i keď nie tak intenzívne) až doteraz. A to som na sebe aj sám dosť pracoval. Je náročné byť pre mňa prirodzený.

mohla by si si prečítať nejaké knihy o psychológii a tréningu strachu z ludi, čo ty na to? Možno sa ti ani nechce. :) aj keď by si aj chcela. Dám ti tip, ale je to už asi vypredané, ale v knižnici to maju: A.Ellis, Catherine McLaren - Racionalne emoční behaviorální terapie. To ti moze pomoct v práci s myšlienkami. A nie si náhodou taká, že si pripadáš, že si nezaujímavá, alebo že si ako keby nikto? Ako keby si bola len "nastavená na to, čo po tebe druhí chcú"?