ahojte ludia neviem ci to tak mate aj vy ale ja som zistil ze som bez vztahu uplne stastny....uz rok a pol nemam babu ale vobec mi nechyba.... milujem tu svoju pohodu a volnost nikto mi nevyvolava do roboty nikto mi nerobi sceny ked idem na pivo....nikto ma nekontroluje a nezduva sa a neuraza...zistil som ze partnerka mi vobec nechyba....nieje nad tu uzasnu pohodu... mate to tak aj vy?
zistil som ze mi je strasne dobre
Filip napisal:"Partnerský vzťah sa mi vždy javil, že to je úloha, ktorá vtedy spočívala síce ešte len v tom, že robiť partnera, ale aj to sa mi zdalo byť náročné a sklamávať niekoho u koho chceš uspieť nie je nič príjemné."
tak presne takto to vnimam aj ja a teda najhorsie su tie vseliakej mozne ocakavania a nedorozumenia snimi spojene. V comsi takom sa neda zotrvat len s niekym alebo len za cenu vlastneho sebazaprenia, co by cloveka cinilo stonasobne osamelejsim, nez by bol, ak by zostal sam...dokym nenajde niekho s kym to vsetko zvladne a to nejde len tak s niekym a uz vobec nie s tym, kto prahne po vztahu a berie ho ako utek od samoty.
Ja tomu verím, že aj človek ktorý nemá partnera sa necíti osamelý. Jediný raz, čo si pamätám, že som sa cítil osamelý, keď som bol 3 týždne v krajine, kde som zle rozumel domácim. Bol som celý deň s nimi v pracovnom kolektíve ale nerozumel som skoro nič čo sa bavia, tam som sa cítil osamelý.
Teraz keby som prišiel nejakým spôsobom o rodinu, by som sa cítil osamelý, ale predtým za slobodna nikdy. . Úplne som si vtedy vystačil so vzťahmi s ľuďmi s ktorými som bol bežne v kontakte - príbuzní, kamaráti, kolegovia. Ani tie roky,keď som mal depresiu, som sa necítil osamelý, Partnerský vzťah sa mi vždy javil, že to je úloha, ktorá vtedy spočívala síce ešte len v tom, že robiť partnera, ale aj to sa mi zdalo byť náročné a sklamávať niekoho u koho chceš uspieť nie je nič príjemné. Rozchod som zažil našťastie len raz, ale mal som niekoľko mesiacov intenzívny pocit že som zlyhal, takže som sa už doničoho ďalej nehrnul.
Až keď som spoznal svoju manželku že to je tá pravá, tomu som potom obetoval všetko, to bola a je priorita č.1 na tejto zemi.
Uprimny. Ja si skor myslim, ze povedat napr. - nemam rad steaky, moze s plnym vedomim iba clovek, ktory ich uz skusil a vie vobec, co to je. Ze uz skusil ich chut vonu aromu, rozne podoby steaku (medium ai), ci uz od roznych druhov masa, ci jeho sposobov pripravy az po rozne prilohy ktore k nemu naj sedia....
Takze, ak si uz niekto skusil vztah/vztahy (ci uz od rodinneho spolunazivania, mileneckeho partnerskeho snubeneckeho manzelskeho ai), a povie si po roznych osobnych skusenostiach, tak najviac mi z tohto vsetkeho vyhovuje sedi sposob zivota single ai, tak taky clovek uz vie o com to je, pozna vyhody/nevyhody klady/zapory radosti slasti no i nastrahy starosti bôle zivota s niekym, ci osamote.
Takze takyto ludia uz mozu mat ujasneny zdovodneny sformovany logicky nazor na dalsi sposob fungovania svojho zivota. A vtedy klamat naozaj nemusia a nemaju zapotreby.
A je predsa samozrejme, ze ak raz do ich zivota vstupi niekto vynimocny a kto im zato fakt naozaj stoji, tak nemaju problem svoj sucasny stav "single" zmenit na nieco, ine....
To, co pises ty, mi skor pride vhodnejsie pre pripady, ze niekto okrem biologickej rodiny nic ine pocas svojho zivota neskusil nepozna a je skor teoretik ako praktik. Dovody, ake na to takyto ludia maju, su rozne. Najcastejsie je to asi strach. Mozno zle skusenosti z ich najblizsieho prostredia rodin okolia, no aj rozne psych.problemy poruchy (uzkosti soc.fobie, depresie, bipolarky, schizofrenie, mentalne postihnutia ai), az po fyz.postihnutia; cez dovody akymi su hanblivost nabozenstvo psychika osobnost, neschopnost nadviazat socialne blizke doverne intimne vztahy s inymi, az po introvertov ai.
Takze toto je uz zas o inom.
A je aj dobre, ze zivot nie je iba ciernobiely
Chcel som dodat ze mnohi si to priznaju otvorene a mnohi to priznaju nechcene :))
Mesacny ale vsak teraz si mi len potvrdil co som pisal. Akurat nevypisujem vsetky dovody, ved pozname ich. Ale v zasade pises mam zle skusenosti, bojim sa atd a preto som sam. A ja tvrdim ze vela ludi ktori su sami su sami preto lebo sa boja, nechcu sa sklamat. Ale rozdiel je ze ja si myslim ze v kutiku duse niekoho chcu. A mnohi si to aj priznaju. Aj tu je to vidiet kolki sa den co den, doslova den za dnom vratane teba zucastnuju v temach ohladom vztahov, muzov a zien :D Niekedy aj posmutnelo konstatuju tak ako aj ty no ze ked su taketo vztahy tak radsej nechcem a podobne. Takze zvyknes o nich uvazovat. To ze si to rozne racionalizujes tak ako tu teraz alebo ktokolvek iny je uz druha vec. A vlastne aj nepodstatna. Pravda je totiz medzi riadkami. O cloveku vela vypoveda comu venuje svoju energiu ;) Niekto len vo svojej hlave a niekto navonok ako ty.
Takze moja poznamka ze si ti ludia klamu sa vztahuje na situaciu kedy niekto nechce byt sam, ale klame sebe samemu ze chce a preto je sam, namiesto toho aby si priznal ze sa vlastne boji. To nie je hanba bat sa. Ja som len taky clovek ze rad predostriem pravdu na stol bez pretvarky.
Človek je spoločenský tvor, ale spoločnosť ku svojmu životu vyslovene nepotrebuje. Teda nie takú, ktorá by ho neobohacovala.
Ľudia nie sú spolu, pretože musia, ale pretože chcú. Preto je to v pracovných kolektívoch často také, aké to je.
Ak by mal každý dosť peňazí, tak by nikto nerobil v takých ,,kolektívoch,, ako robí.
uprimny - s niečím súhlasím, s niečím nie.
Nie je to o lenivosti, o komfortnej zóne, alebo o tom, že by tí ľudia mali strach.
Je to skôr o skúsenostiach, o pochopení a o tom, čo sa tí ľudia naučili a ako to v živote funguje.
Vieš, človek, ktorý zažíva opakovane sklamanie vo vzťahoch nebude predsa taký masochista a nebude sa týrať tým, že pôjde opäť do vzťahu. Radšej ostane sám. Nie je to o strachu, ale o tom, že ak nepochopí prečo sa mu to deje a prečo mu vzťahy jednoducho nevychádzajú, tak je zbytočné, aby sa opäť týral. pretože čím viac bolesti a sklamaní, tým viac sa človek do seba uzavrie.
A neskôr aj keby vedel prečo sa mu to deje, tak do vzťahu napriek tomu nepôjde.
Ono je to hlavne o tom, že sa najnovšie hovorí, že ľudia by mali spolu vychádzať a že sa treba vo vzťahu prispôsobiť...
Je to úplná blbosť podľa mňa. Je to presne to isté, ako keď povie nejaká týraná žena ,,ale veď ja ho ľúbim a ak ho nenaštvem, tak ma nezmláti,,
Nie, nie a ešte raz nie!!! Prečo by človek mal spúšťať zo svojich nárokov, prečo by mal brať partnera, ktorý je úplne iný a dúfať, že sa to raz spraví???
No nie, nespraví!
Preto tí ľudia ostávajú sami, pretože za prvé možno ešte nepochopili a za druhé už vedia viac, ako chceli.
Osamelosť je absencia druhých. Samota je prítomnosť seba samého.
(Osho)
Nemas celkom pravdu. Vela ludi si nahovara ze im je lepsie ale pravda je pritom taka ze sa boja vyjst zo svojej konfortnej zony, boja sa sklamania, problemov, opustenia, maju nezdrave nazory na vztahy a preto nezdrave ocakavania a tak dalej. Alebo su jednoducho lenivi.
Netvrdim ze niekto nemoze byt od zakladov taka osamela povaha. Alebo iny pripad ze niekto si na samotu casom navykne. Ale vychadzam z toho ze vacsina ludi niekoho potrebuje. To je zakladny instinkt zakladna potreba ako bezpecie, jedlo a voda. Rozdiel oproti tym ostatnym potrebam je ze bez toho prezijes takze preto sa ti da tak povediac odlozit bokom.
Uprimny, nemusia klamat
Napriklad, to co pisal Howling, tak treba rozlisovat medzi samotou a osamelostou. Lebo to rozdiel je
Howling - klamú sami sebe