zistil som ze mi je strasne dobre

No ved ano bojíš sa riskovať. Máš obavy, strach, je jedno v akej intenzite a ktoré synonymum pre to použiješ.
Iní ludia majú aj iné skúsenosti. Takže logicky ak ty očakávaš z negatívnych skúseností že vztahy sú len zlé tak sa mýliš. Vztahy môžu nevychádzať tebe. Lenže tu sa vraciame zase k tomu že chybu treba hladať a riešiť v sebe. To je další strach, poznávať seba. Je pohodlnejšie nadávať na ostatných zo svojej ulity. Zlé ženy, neschopní muži, atd atd. Náročnejšie je začať robiť zmeny na sebe (svoj spôsob života, svoje názory, svoje presvedčenia, svoje predsudky, atd). Lenže toho sa bojíš. Musel by si vyjsť z ulity a posnažiť sa.

Ak teda chápeš že niečo meniť musíš aj na sebe tak prečo potom ti tak vadí prispôsobovanie sa, kompromis ?

Poznávanie ale musí napredovať. Poznanie že vztahy môžu sklamať a bolieť nestačí. Treba nadobudnúť poznanie že vztahy nemusia byť iba také a že na ich podobu máme vplyv.

Každý z nás má svoj vlastný svet, duchovný svet, prezentovaný mysľou, vúľou, myšlienkami , predstavami: Tento svet je len náš, nikto iný do neho vstúpiť nedokáže a nedokáže nás zmeniť ku svojmu obrazu. Akokoľvek veľmi by to chcel, akokoľvek veľmi by to veľakrát urýchlilo vývoj, Nedeje sa to. :o) Ale práve vďaka vzťahom s druhými, snahou o otvorenie sa tým druhým, tolerancii (áno, MP, je absolutne nevyhnutná a žiaduca), sa môžeme posúvať vo vývoji rýchlejšie, Pretože tí druhí môžu byť už niekde úplne inde a môžu nám ukázať veci, ktoré sme si možno dovtedy nevšimli. Vzťahy sú pre nás aj trenažérom, Ktorý nám odhalí naše sily, ale aj slabé miesta, Oblasti, v ktorých zlyhávame, kde máme ešte málo sily, súcitu, pochopenia. Vo vzťahoch sa učíme nenásilnou formou predstavovať svoj svet tomu druhému. Ale ak narazíme, podceníme sa a stretneme niekoho, kto sa nás snaží za každú cenu presvedčiť, že nie, my to vidíme zle..potom sa vzťah stáva problémovým. Otázka ale je, kto má problém? My? Či náš partner?
MP, dokola obhajuješ to svoje, že je to otázka zlého prvotného výberu, prečo už neísť do ďalšieho vzťahu, V tom sa ale mýliš, je to otázka slabosti, malej sily, energie na obhájenie seba samého. Preto ľudia už do vzťahu nejdú. Lebo rovnako ako ty, nutne potrebujú podporu partnera..aby on stál na ich strane, aby on pomáhal..lebo sami sú bezmocní.
Je tu prezentovaný názor, o dostatočnej sile na to, žiť sám. :o) Taký tu ale nie je nikto v tejto diskusii. Práve tí, čo to najviac vykrikujú, reálne sa obklopujú druhými ľuďmi, svojim správaním si vynucujú pozornosť druhých..preto ani náhodou nemožno hovoriť, že sú samostatní, že partnera nechcú a nepotrebujú..práve naopak, obklopujú sa ľuďmi a tí im zabezpečujú to, čo im jeden človek dať nedokáže. Pretože takých bytostí je ozaj málo, čo by spĺňali nároky druhého na vzťah. A tak potom majú kopec kamarátov a kamarátok a každý prispieva tým svojim. :o) Jeden človek by im nestačil. Znovu to pre mňa nie je otázka sily, ale otázka voľby ľahšej cesty životom. :o)
A či je vhodné mať vzťah alebo nie? Je, ak sa chceš, MP, aj niečo naučiť o sebe. Ak ale opakovane narážaš na to isté a pri každom, že ťa nechápu, nepodporujú..asi chyba bude u teba a nie u druhých. Vyhovárať sa na ďalšie obľúbené, ja sem nepatrím..tak to už hraničí u mňa s exemplárnou blbosťou, lebo ak by to bola pravda, tak si tu neni..a ak teda pripustím, že to bolo tvoje šľachetné rozhodnutie a plne vedomé..zrodiť sa tu..tak nám teda ten svoj svet úžasný a krásny prezentuj. ;o)
Ak som svoj celý príspevok smerovala k otázke sily..pre tých, čo mi vyčítajú, že ľudí označujem za slabých..sila je pre mňa synonymum pre energiu a bez tej nejde nič..ani mať kvalitné a funkčné vzťahy. A sila práve na vzťah sa rodí z pochopenia. Pokiaľ ale do vzťahov nepôjdete..nikdy ich nepochopíte a budete dokola a dokola filozofovať. Že ste sa tak slobodne rozhodli. Nie, sloboda to teda rozhodne nie je, čo vás k tomu vedie. :o)

uprimny www.youtube.com

uprimny - opatrnosť ide ruka v ruke s poznávaním.

Aj dieťaťu zbytočne povieš, že je oheň horúci. Aj tak tam dá tú ruku, pretože nevie, čo je to horúce a že ho to bude bolieť. Samozrejme, že tú ruku tam následne už nestrčí, pretože sa 1. Bojí(má strach) alebo sa poučilo ( zapamätalo si, aký je oheň silný a že ho môže popáliť)

Je to strach, alebo skúsenosť a poučenie?

Možno oboje nie?

uprimny - veď my sa v podstate zhodneme, len to píšeme trošku inak :D

A nie, nečakám, že sa bude meniť okolie a že na sebe nič meniť nechcem :) Chcel by som zmeniť toho veľa, ale tak, to je už na inú tému a je to spam :D

"Smiať sa je riskovať, že budete vyzerať ako blázon,
plakať je riskovať, že budete vyzerať ako citlivý človek,
snažiť sa komunikovať s iným je riskovať, že sa do niečoho zapletiete,
vyjadriť pocity je riskovať, že ukážete svoje skutočné JA,
predložiť vaše myšlienky, vaše sny pred dav ľudí je riskovať ich stratu,
milovať je riskovať, že nebudete milovaný naspäť,
žiť je riskovať smrť,
mať nádej je riskovať zúfalstvo,
pokúsiť sa je riskovať zlyhanie.

Človek, ktorý nič neriskuje,
nič nerobí, nič nemá a nič nie je.
Môže sa vyhnúť utrpeniu a žiaľu.
Ale nemôže sa jednoducho nič naučiť, cítiť, meniť, rásť, milovať alebo žiť.
Je nutné podstúpiť risk,
pretože najväčší hazard v živote je nič neriskovať.
Len človek, ktorý riskuje je slobodný."

- Leo Buscaglia

Za všetkým čo si napísal nemusí byť strach, ale skúsenosti :) Niekto ich má také, iní ľudia zase onaké. S tým s tebou nesúhlasím.

A inak nikde som nepísal, že vzťah nechcem, len že je mi dobre samému. nechcel by som taký vzťah, ako vidím vôkol seba a tie vzťahy, ktoré sú prezentované všeobecne v spoločnosti a aj na tomto fóre. Taký vzťah by som nechcel :)

Mesačný čítam pozorne :)) Možno ty mňa nečítaš pozorne.
Už tu si sa sekol, aha
"No nemusí mať ten dotyčný žiadnu chybu a dokonca môže byť tolerantnejší a empatickejší ako tí, ktorí tie ,,šťastné vzťahy,, majú. Len v tom zohráva úlohu výber partnera, priority, nároky, výchova, hodnoty...a veľa iných premenných. No najdôležitejšie je pochopenie. Väčšinou je v tom zrkadlenie a na partnera premieta ten dotyčný väčšinu tých vlastností, ktoré má on sám. No samotný partner ich mať nemusí. Kým to dotyčný nepochopí, a nedotiahne taký vzťah, tak mu zákonite budú padať všetky, ktoré bude chcieť mať."
No ale veď a koho úlohou asi tak je vedieť si správne vybrať, zamyslieť sa nad sebou, nad tým aký je, pracovať s tými "premennými" ????? :) Veď o tom som písal v niektorom z tých predošlým príspevkoch. Ale ako ti grcka napísal ty naozaj čakáš zmenu v okolí a na sebe meniť nič nechceš. Ja neviem aké máš problémy, možno tvoj sa nedá odstrániť, ja ťa nepoznám, ale týmito rečami jasne dávaš najavo že mente sa vy, ja nič robiť nebudem.

Šťastné vztahy ? Preboha ako prečo to musíte poniektorí posúvať stále do nejakých extrémov, takmer nadpozemských ideálov. Čo je to štastie ? :) Muška jenom zlatá. To je ako povedať že ked to nie je 100% tak to je celé zle. Život sám o sebe nie je prakticky v ničom 100% ný. Existuje snád niekto 100% šťastný ? To nie je argument toto. To patrí do romantickej knižnice od Rosamundy Pilcher alebo ako sa volá. Tam áno, tam to môže byť. Určite by teda ale nemal zaznieť od dospelého človeka z planéty zem (alebo aj to poprieš?) ktorý o sebe tvrdí že má nejakú skúsenosť s partnerským životom.
Naozaj Mesačný toto závaňa velkou nezrelosťou.

Strach má rôzne intenzity, podoby a formy mesačný. Tak aj vysporadúvanie sa s ním. Opatrnosť je strach, obavy zo sklamania sú strach, popieranie je strach čeliť pravde, obavy že si nesadneme sú strach, čakanie na niečo výnimočné je tiež v podstate strach, je to strach urobiť krok.
Byť s niekým je základná potreba normálnych ludí. To že bez toho prežiješ nemení nič na tom že je základnou potrebou. Priznať si že neviem s niekým byť a zmieriť sa s tým je iné než tvrdiť že nikoho nepotrebujem. To sú dve veci. Dalšia vec je ak sa zamyslím prečo s niekým byť neviem a čo s tým môžem urobiť. Alebo prečo s tým niečo robiť nechcem.

:D

No aj mne je dobre samej a este ako, chlapov v dnesnej dobe uplne drb*, neviem ci iba ja som mala take ´stastie´, ale aby ma chlap tahal z vonka ako postihnutu, ze on musi ist domov robit rodicom pomahat a iba doma sa to drzi materi pri sukni, prerabaju si poschodia a neviem co a potom placu, ze im dalsia zena utiekla, aki su len nestastni, vyhovaraju sa na drahe byvanie, pritom do zahranicia robit sa nechce ani jednemu radsej doma v pohodlicku, nuz mili chlapi, sami si za to mozete, ziadna vam veru v dnesnej dobe nepride byvat k vasim rodicom a skakat im okolo rite na ukor svojho volneho casu a celeho zivota, cela tato doba je chora a potom ze mladi ludia nemaju decka a kde by ich mali mat tie zeny, u svokrovcov na povale v dome napisanom na nich, lebo chlapi nas maju za idiotky, no haha!

uprimny - nečítaš pozorne. Jasné, že sú aj pekné vzťahy a jasné že ten dotyčný bude zažívať len také tie ,,zlé,, ktoré ho sklamú a preto radšej nebude chcieť vzťah. Prečo? No nemusí mať ten dotyčný žiadnu chybu a dokonca môže byť tolerantnejší a empatickejší ako tí, ktorí tie ,,šťastné vzťahy,, majú. Len v tom zohráva úlohu výber partnera, priority, nároky, výchova, hodnoty...a veľa iných premenných. No najdôležitejšie je pochopenie. Väčšinou je v tom zrkadlenie a na partnera premieta ten dotyčný väčšinu tých vlastností, ktoré má on sám. No samotný partner ich mať nemusí. Kým to dotyčný nepochopí, a nedotiahne taký vzťah, tak mu zákonite budú padať všetky, ktoré bude chcieť mať.
Toto by lepšie vedela vysvetliť Anjelik * :)

A naozaj existujú také ,,šťastné vzťahy,,??? Nie je to len pekný obal a neprezentujú sa tak len navonok?

Ja to nevidím tak, ako píšeš. Že tí ľudia, ktorí sa rozhodli byť sami popierajú svoju vlastnú túžbu mať vzťah. Nie je to základná potreba ľudí! Nie je v tom ani strach zo sklamania, ani komfortná zóna, a ani menej tolerancie. Či to, že sú takí ľudia nekompromisní.

Je to úplný blud podľa mňa.

Strach je zastúpený všade a s človekom kráča každý okamih jeho života, ale tu nehrá primárnu úlohu.

Mám už starého strýka tiež vždy tvrdil že deti nechce a mohol mať a teraz už ako starý ked nemôže tak vešmi lutuje že nemá. Nehovor hop pokým nepreskočíš by som odkázal tým mladým ktorí môžu a nechcú.
Ktorí nemôžu sa s tm proste musia zmieriť. Je niečo iné ked sa musím zmieriť s niečím čo mať nemôžem a niečo iné je ked popieram že nechcem niečo čo v skutočnosti chcem a môžem. To sú dve veci podla mňa. Môj názor.

Zmysel života by som nenanucoval nikomu. To je vlastne dosť sebastredné a úzkoprsé.