ahojte, uz par dni prezivam zufalstvo koli vztahu a neviem si rady. Ide o to ze sa so mnou rozisiel priatel po 8 rokoch vztahu. Boli sme 2 roky zasnubeni a mali sa o necely rok brat. Lubila som ho nadovsetko, vsetko by som pre neho spravila. Rozisiel sa so mnou necakane po jednej spolocenskej akcii, kde sa nepohod s nazormi mojej rodiny. Ja som tam ale nebola cize netusim co presne tam odznelo. On sa so mnou prave koli tomu rozisiel...ze uz by to medzi nami nefungovalo a nevie si predstavit ze by sme mali byt este spolu za takychto okolnosti. Medzi nami vsetko fungovalo, ziadne problemy sme nemali. Najhorsie na tom je ze o dva tyzdne statnicujem. Som chodiaca mrtvola, nic ma nebavi, neviem sa prinutit ucit, poviem si, ze na co. Najradsej by som to tu vsetko zabalila vykaslala sa na skolu a odisla dakde daleko prec od vsetkych. Neviem sa cez to preniest, predstavit si zivot bez neho. Nic mi nebolo vysvetlene iba som si precitala spravu od neho ze je koniec a prsten mam vyhodit a svadba nebude. Nie sme ziadny pubertiaci obaja mame nad 25 rokov. Prosim a budem vdacna za kazdu radu, co mam robit s mojim zivotom ako zvladnut tieto najblizsie tyzdne, lebo sa zblaznim. Som si vedoma ze tahal medzi nas veci ktore vo vztahu az take klucove nie su. Ved zil by predsa so mnou a nie s nimi. Som uplne zufala, v beznadeji...
Totalne na dne
Kycera
Kikuš,
budeš v poriadku! Praješ mu šťastie, daruj slobodu. Nechaj ho ísť jeho vlastnou cestou. Vo svojom srdci si uchovaj len to pekné, čo bolo medzi vami. Možno sa raz dozvieš odpoveď na otázku : "Prečo? Prečo práve takto a o takomto čase?"
Len čas ukáže, čo s Tebou, s ním, vami bude. Bude dobre, neboj! : )
Pre Kristínku od Kristínky :
Kycera, ano mas pravdu, ze ked milujes nespravis taketo razne a zasadne rozhodnutie zo dna na den. Snazim sa pochopit aj jeho spravanie a tuto reakciu. Ak sa citil ponizeny, ze nie je pre mna dost dobry, nechal to proste asi tak...nech su najdem nieco lepsie ,,ked na to mam". Obaja sme si vzdy hovorili, ze ak by sa stalo cokolvek, doprajeme tomu druhemu stastie aj ked s nim nebudeme. Lebo ked lubis, chces pre tu osobu len to najlepsie bezohladu na to, ci si s nou alebo nie.
Mesačný princ,
áno, mám. : ) Niektorých vecí aj nadbytok, a tak sa dokážem o ne podeliť s tými, ktorí strádajú. ; )
A ako je to s Tebou? Chýba Ti vari niečo dôležité, čo potrebuješ k svojmu životu? Lo so, che tu sai, che io so... : D
Kristínka,
dojala si ma.
Mám všetko, čo k životu potrebujem. Ale spravíš mi veľkú radosť, keď tu nájdem od Teba správu, že si štátnice spravila. A tiež, že si v poriadku. : )
Nech sa stalo čokoľvek, je to irelevantné! Relevantné je to, ako sa Tvoj partner zachoval. Ak dotyčnú osobu milujem alebo som milovala, potom sa nerozchádzam formou sms, uvediem dôvod rozchodu, nenačasujem to pred štátnicami,...
Máš plné právo cítiť sa tak, ako sa cítiš, klásť si otázky, kt. si kladieš.
Stalo sa, už sa neodstane. Dopraj tomu čas.
Čas je jediný lekár, kt. Tvoje rany zahojí, jazva však zostane. Táto životná skúška Ťa nakoniec zocelí a Ty už ľahšie budeš znášať iné rany osudu. Budem sledovať Tvoju tému, držať Ti palce, aby si to každým dňom ľahšie niesla a dokázala sa popritom aj učiť. : )
Kikuš, ale tu nejde o to, že tebe to nevadí, ale jemu mohlo. Nie každý má na saláme a nerieši nič, väčšina ľudí práve chce byť aj s rodinou partnera zadobre, trápi ich, keď nezapadajú.. a opitý človek bez zábran ti práve povie, čo si skutočne myslí.
Je to ťažké s tou rodinou, aj my to tak máme, ja už roky manžela obhajujem, že je to proste super človek, nech prídu a uvidia. Len je proste nespoločenský a teda nerád chodí na oslavy a pod, ale to neznamená, že neznáša ľudí. Žiaľ v rodine stačí 1 človek, čo začne roznášať kadejaké fámy a hlúposti, všetci mu uveria a sme doma. Poviem ti, je to u hubu, stále lietať medzi ním a rodinou, ale dá sa to zvládnuť, keď človek chce. Ale nie vždy to proste ide..
Čo sa týka tvojho bývalého myslím si, že ste zrejme mali prechodený vzťah, akurát že ty si to zrejme až tak (alebo vôbec) nevnímala a on zjavne áno. Asi to na jeho strane škrípalo už dlhšie, ale dusil to v sebe. Určite tam bol nejaký dôvod, nikto normálny to neurobí tak ako on, alebo mu proste preplo (stáva sa) a vtedy môžeš byť ozaj rada, že to skončilo ako skončilo.. Hlavne sa už nedávajte znova dokopy, lebo čo sa raz rozpadlo, už ťažko vydrží. Nie je to len porekadlo, že nevstúpiš 2x do tej istej rieky.
Ale ja ho lubim, mna nezaujima ze sa niekomu nepaci, ze ja studujem, on nie, ja nepotrebujem vedla seba nikoho bohateho, nikoho extremne vzdelaneho, staci mi clovek co ma miluje a ja jeho tiez, co budeme spolu stastni hoci aj na luke pod holym nebom, nepotrebujem dovolenky, darceky, luxus... tym nehovorim, ze moja rodina toto tvrdi, on je takisto sikovny ale v inom smere ako ja. Moj brat na nom vidi chyby, ktore ma on sam, tak preco nezacne od seba a vyhadzuje to jemu na oci. Mala to byt nasa buducnost, nie nikoho z rodiny. Bola som s nim vazne stastna...smiali sme sa spolu, plakali, mohli sme si hovorit vsetko a teraz placem opustena sama....
kikus64 - hneď je to jasnejšie. Takže pre 3 rokmi sa udialo niečo podobné?
Ty vieš len to, čo vieš. kto vie koľko mu toho vtedy kto povedal. kto vie či to celé tie roky nedusil v sebe a snažil sa o priazeň tvojej rodiny...
Lenže rodičia ti môžu tvrdiť len to, čo počuť chceš, aby ti neublížili a myslieť si môžu presne to isté, čo aj tvoj brat. On je priamy a to si na ľuďoch veľmi vážim. Taktnosť je síce fajn, ale buď rada, že sa to udialo teraz. Mala si to riešiť už pred 3 rokmi. Aj tvoja ostatná rodina podľa mňa cíti a myslí si to isté, čo tvoj brat, len to nepovedia nahlas. Písala si, že aj brat to hovorí ,,len ak je opitý,, a tu to máš.
Z tých ľudí to vyžaruje a človek takéto odmietanie či opovrhovanie vždy vycíti.
