ahojte, uz par dni prezivam zufalstvo koli vztahu a neviem si rady. Ide o to ze sa so mnou rozisiel priatel po 8 rokoch vztahu. Boli sme 2 roky zasnubeni a mali sa o necely rok brat. Lubila som ho nadovsetko, vsetko by som pre neho spravila. Rozisiel sa so mnou necakane po jednej spolocenskej akcii, kde sa nepohod s nazormi mojej rodiny. Ja som tam ale nebola cize netusim co presne tam odznelo. On sa so mnou prave koli tomu rozisiel...ze uz by to medzi nami nefungovalo a nevie si predstavit ze by sme mali byt este spolu za takychto okolnosti. Medzi nami vsetko fungovalo, ziadne problemy sme nemali. Najhorsie na tom je ze o dva tyzdne statnicujem. Som chodiaca mrtvola, nic ma nebavi, neviem sa prinutit ucit, poviem si, ze na co. Najradsej by som to tu vsetko zabalila vykaslala sa na skolu a odisla dakde daleko prec od vsetkych. Neviem sa cez to preniest, predstavit si zivot bez neho. Nic mi nebolo vysvetlene iba som si precitala spravu od neho ze je koniec a prsten mam vyhodit a svadba nebude. Nie sme ziadny pubertiaci obaja mame nad 25 rokov. Prosim a budem vdacna za kazdu radu, co mam robit s mojim zivotom ako zvladnut tieto najblizsie tyzdne, lebo sa zblaznim. Som si vedoma ze tahal medzi nas veci ktore vo vztahu az take klucove nie su. Ved zil by predsa so mnou a nie s nimi. Som uplne zufala, v beznadeji...
Totalne na dne
Ak na niekoho pozerajú medzi prsty a on sa má na tých ľudí usmievať a tváriť sa, že sa nič nedeje...no až zle človeku príde...
Môžem sa mýliť, ale podľa opisu, ktorý si sem dala je to pravdepodobne tak, ako si myslím.
No mýliť sa môžem vždy.
teraz sa hlavne drž a sústreďuj sa na školu. A keď úspešne ukončíš, tak sem opäť dobehni a niečo vymyslíme :)
Matyo - ja to vidím presne tak isto.
To, že si to ty nevidela či vidieť nechcela je už iná téma a iný problém.
On to v sebe dusil a určite sa tieto nepriame útoky voči jeho osobe stupňovali. Vlastná skúsenosť.
Nechcel ublížiť hlavne tebe. Ten rozchod nebol taký, aký sa od muža očakáva, ale ak si predstavím čo mal všetko v hlave, tak sa mu ani nečudujem.
Ak v tom nie je nič iné, tak je za týmto tvoja rodina a aj ty bohužiaľ. Svojou nevšímavosťou.
Asi si mu už ty aj tvoja rodina dlhodobo liezli na nervy a tá hádka bola posledný klinec do rakvy menom váš vzťah. Určite to nebol žiadny skrat, on už vedel dlhšie, že to chce skončiť a čakal len na impulz, ktorý nakoniec aj prišiel...
Mne sa ta pesnicka od kristiny nepaci, hroza. slovenska tvorba na bode mrazu, posledne dobre pesnicky priniesli 2000te roky (prva polovica), potom uz len samy odpad a podpriemer.
Mesačný princ,
čo sa smeješ? : ) Nevieš inak tešiť? : D Alebo nepoznáš písmenko "s"??? : D
Kika presne viem ako sa cítiš, mne sa stalo niečo podobné minulý rok. Tiež to bolo zo dňa na deň ja som tomu absolútne nechápala. Trápilo ma to veľmi ako to mohol urobiť človek, ktorého som milovala nadovšetko. Všetkému som pochopila keď som ho náhodne stretla a on si išiel ruka v ruke s inou. Vtedy môj život stratil význam, za ten rok som sa toľko naplakala ako nikdy v živote. Tiež študujem na VŠ a nedokázala som sa na nič sústrediť, proste myslou som bola úplne inde. Za ten rok som na tom relatívne ok, spomeniem si občas na neho, ale už nie túžobne. Snažila som sa úplne zabudnúť no to asi nikdy nedokážem. Raz som čítala taký citát kde bolo napísané, že treba prežiť tie dni keď ti chýba až sa jedného dňa prebudíš a zistíš, že už ti vôbec nechýba. Keď som bola na dne všetci mi hovorili, že nič lepšieho sa mi nemohlo stať a ja som tomu nechcela veriť. Pravda, čo môže byť na tom dobré keď stratíš polovicu srdca? No raz som sa náhodne dozvedela od spoločného známeho, že presne toto isté urobil jednej babe predo mnou. Vtedy som pochopila, že mali pravdu a stratila som všetky ideály o mojom pánovi "dokonalom". Chce to čas a triezvu hlavu keď pochopíš, že nebol ten pravý, mne to trvalo rok. Aj keď mi nikto tak neublížil ako on, odpustila som mu a nech si žije svoj šťastný život. Aj keď ja by som s vedomím, že som ublížila iným nebola nikdy šťastná. Bude to ťažké a bude sa veľakrát zdať, že to nikdy neprestane, ale časom to dáš. A ešte úžasná pesnička, ktorá ma v najhoršom postavila opäť na nohy m.youtube.com
Kristínka,
som len prostá žena... : )
kikus, takymto rozchodom zo dna na den som si presla aj ja (aj ked v katastrofalnom vztahu, co som ale vtedy odmietala vidiet), a poviem ti len jednu radu - nerozmyslaj dopredu. proste len tak bud. povedz si tak maximalne ze dnes si urobim manikuru, pojdem na zmrzlinu, precitam si knizku, stretnem sa s tou a tou kamaratkou. ale neries dopredu, co bude, kym to boli. cas to zahoji, ver mi.
Kycera musis byt super clovek, ta piesen, akoby vysita pre mna... a mas pravdu, dneska sa premaham akoviem, ked mi je do placu, vyplacem sa a snazim sa sustredit na ucivo. Potom o dva tyzdne budem rozmyslat co dalej.
