Ahojte, prisla som sem po radu, lebo som zufala zo situacie, v ktorej som sa ocitla.
Vcera som sa hrabala priatelovi vo facebooku a nasla som mu spravy s jeho dlhorocnou kamoskou zo strednej skoly. (Viem, ze som to nemala robit, ale stalo sa bohuzial, bolo to prvykrat a intuicia ma nesklamala...) Zo sprav som sa dozvedela, ze prvy rok aj nieco nasho vztahu (teraz sme spolu 2 roky aj nieco) viedli intenzivne konverzacie a zaroven sa stretavali za mojim chrbtom... Priatel sa mi nikdy o nej nezmienil, ked isiel do rodneho mesta, ze by sa stretol s nejakou kamoskou. Ale chodil za nou a vzdy ked mal kusok volna, mne povedal, ze ide nieco vybavit alebo ze ide za kamosmi. Pisal jej ako mu chyba, ako ju ma velmi rad, ze je najkrajsia zena aku pozna a keby bol lepsi vesmir, tak ako by s nou rad bol... Z jej strany to vyznievalo akoby ho dala do friendzone, mala v tom case priatela s ktorym sa rozchadzala a riesili spolu aj jeho. Niekedy spolu aj niekde prespali. Po case jej povedal, ze ma asi priatelku... ale ich komunikaciu to nijak nenarusilo. Cele leto, ked som ja tahala 12tky na recepcii, tak kazdu volnu chvilu isiel za nou.
Pointa je, ze mi tvrdi, ze nikdy spolu nic nemali a on by ani nechcel, lebo je sebecka a divna povaha. Vraj mal vtedy tazke obdobie a chcel sa so mnou rozist, pretoze nevedel ako si poradit so zavazkom, kedze som bola jeho prvy dlhy vztah. Vraj jemu sa jeho spravanie zdalo prirodzene vzhladom na ich dlhorocne priatelstvo a nechce o mna prist kvoli takejto veci. Vraj som prva ktoru naozaj miluje a ktora ho vykupila zo smutku...
Ja sa ale neviem preniest cez vsetky tie klamstva, tajne stretavania a pisanie si... Aj som sa ho jeden cas na nu opytala, a klamal mi ze spolu riesili len nieco s mobilom, ked potrebovala poradit. Strasne mi je to luto, ale nebudem mu uz moct verit a zaroven nechcem zahodit ten vztah, ktory sa vyvinul po tom burlivom obdobi... Uz si spolu od decembra nepisu a od cca marca jej uz nepisal ziadne vyznania ani neboli spolu von. Myslim, ze asi vtedy si uvedomil, co vo mne ma. Citim, ze sa lubime neskutocne, a teraz uz vidim, ze vtedy ten vztah nebol v poriadku.
Dakujem, ak ste to docitali do konca a dufam, ze mi niekto bude vediet dat nejaku radu, alebo iny pohlad na vec, lebo ja uz naozaj neviem, co si mysliet.
P.S.: aby to nebolo take jednoduche, pred 3 tyzdnami sme spolu prisli na opacnu stranu zemegule na rok, a prakticky tu ani jeden z nas nikoho blizkeho nema.
Moj priatel vo friendzone s inou
petra119 - pozri, len veľmi malé percento žien je ochotné prijať inú ženu pri svojom partnerovi.
Bol som ženatý a postupne som sa musel vzdať všetkých ženských kamarátok a keďže som mal tých mužských len pár a veľmi ďaleko, tak som v podstate ostal sám s manželkou.
Viem, je to možno trošku odlišná skúsenosť, ale manželka chcela, aby som bol v podstate stále s ňou. Nič by som na tom nevidel zlé, keby som jej z času na čas, keď sa mi už nechcelo sedieť doma nenavrhoval, či by sme nešli s ,,mojimi,, kamarátmi niekde von si sadnúť, či na nejakú akciu.
Odpoveď znela vždy ,,choď sám, ve´d sú to tvoji kamaráti,, a tak som ostal viac doma a postupne sa to nabaľovalo.
Kamaráti sa už chodili baviť sami a mňa nevolali. neskôr sa naše styky prerušili úplne. Až na dvoch, jeden bol muž a druhá bola žena.
Ani o jednom som jej nepovedal, pretože by to bolo veľmi zlé a dopadlo by to tak isto, ako v tvojom prípade. A tak som ich celé roky tajil a boli to super roky :) A s manželkou sme skvele fungovali aj bez toho, aby o tom vedela :)
Ak by totiž vedela, tak prídem aj o týchto dvoch.
A tiež som chodil na výlety, raz s ním a raz s ňou, alebo naraz sme niekde spolu vybehli.
Už to, že tvoj partner jej vyznáva lásku je iný problém. To je podľa mňa veľmi závažný problém, ktorý by vo vzťahu dvoch ľudí nemal čo robiť!
S tým nesúhlasím a to je to tzv FRIENDZONE najskôr.
No to ostatné fungovalo u mňa nejak podobne.
Moja manželka poznala mojich kamarátov, vedela kto sú a napriek tomu vôbec nemala záujem s nimi komunikovať. pritom to boli naši spoloční spolužiaci a mali sme super zážitky... kto vie, prečo to tak bolo?
Mesacny princ - mam pocit, ze ty rozpravas o uplne inom probleme ako tu ja riesim. Keby mi priatel povedal normalne, ze ide domov a ze bol von s kamoskou atd. Tak je to vsetko v pohode. Mne nevadi, ze ma kamaratku, ani ze sa s nou rad stretne, ani ze ju ma rad ( ako kamosku/sestru). Mne vadi to, ze mi to robil poza chrbat a umyselne zatajoval. Dalsia vec co mi vadi este ovela viac je, ze nemal ku mne (a vlastne ani k nej) ziadnu uctu, ked nam obidvom dokazal pisat rovnake veci typu "s tebou si viem predstavit buducnost, si najkrajsia zena aku poznam, chybas mi a chcem byt s tebou..." Alebo ako ty toto vnimas? Naozaj ma zaujima tvoj nazor na taketo spravanie.
Nie je spravne ze ti to zatajoval, ale ak mam byt uprimna, asi vacsina chlapov vratane mojho svoje kamaratky proste nespominaju, konverzacie mazu a ked sa clovek opyta preco, odpovedia klasickou formulkou " teba by to nahnevalo ". Podla mna sa treba od toho vztahu trosku odosobnit a cas ukaze ako to partnerstvo pojde dalej. Ak partner vidi, ze na nom ten druhy doslova visi a nevie fungovat ako samostatna jednotka, zacne ho brat trosku ako samozrejmost a viac si dovolovat. Ja mam tiez dlhorocne priatelstvo s opacnym pohlavim, tiez mu hockedy napisem ako mi chyba, ked mi zavola oslovujem ho niekedy milsie ako svojho priatela, chodim k nemu do ineho mesta aj prespat, inokedy zase pride on ku nam, mne to pride normalne ak ma clovek vedla seba takuto osobu, preco by sa jej mal kvoli vztahu vzdat? Pre mna je priatel velmi dolezity a uz len preto ze mi doveruje by som ho nechcela sklamat, vsetci mame chyby a ked sa ich nenaucis tolerovat tak nebudes spokojna v ziadnom vztahu. Na vztah treba " dospiet", naucit sa odpustat, niektore veci proste odignorovat a nezamyslat sa nad nimi :). Ak si s nim stastna, treba si sadnut, vysvetlit si tieto nejasnosti, vysvetlit mu ako to vnimas a ze si neprajes aby ti veci zatajoval lebo to voci tebe nie je fer a uvidis ako sa k tomu postavi, ak to pochopi bude to fajn ak nie tak bohuzial.
tak berie ju ako sestru, alebo ju ma rad, chyba mu, je najkrajsia na svete a keby bol vesmir lepsi boli by spolu, alebo ma divnu povahu a je sebecka?
ved on sa v tych svojich sprostostiach uz sam straca
Tak vysvetlil mi to tak, ze on ju bral ako sestru a dlho sa nevideli, tak bol rad ze sa po case zacali znovu stretavat. Ocividne v nom ozili predstavy ktore si vytvoril pocas strednej skoly, ze ona je prenho ta prava, lenze ona ho nikdy nebrala ako nieco viac nez kamarata. A nepovedal mi o nej, pretoze sa mu uz stalo, ze sa s nim slecna rozisla z dovodu ich priatelstva.
Stale neviem, co si mam mysliet. Myslim, ze ani on sam nevie ako to realne bolo, ci chcel naozaj ju a ja som bola len nahradnicka alebo chcel mna a ona bola len zablesk stredoskolskej lasky, ktory nevedel spravne spracovat.
m.princ....to by cele zaviselo od dovery, vzajomneho puta a asi aj od toho pre ake "dovody" by tie kamaratstva s opacnym pohlavim pestoval, vlastne akekolvek kamaratstva - ono by malo platit, ze kazdy zije svoj zivot, ci teda mal by ho vediet zit, no ked je tam interkacia s kymsi blizkym, tak zakonite sa jedne zacne z casu na cas odtahovat alebo priblizovat, no a asi je na kazdom ako svoj zivot zije v tej faze, ked potrbuje priestor len pre seba a ked do tho priestora potrebuje aj kamaratov, to ja velmi nechapem naco, ale tak asi nech s nimi je - prakticky by mohlo byt jedno, cim si ten "priestor" vyplni - ci nejakou zalubou alebo druhymi ludmi (kamaratmi ci kontaktmi akoze)
neviem monte christo, ja sa tomu praveze nedivim jaks a divia mnohi, ze zrazu ostali bez kamaratov a ze predtym ich mali vela - kamaratstva proste podliehaju casu a osobnym zivotom onych zucastnenych...udrziavat ich nasilu nema cenu a utiekat sa ku nim pre to, aby clovek nahodou nevisel na parnterovi, tiez nie
prehlbujuce kamaratstvo si fakt predstavit neviem a podla mna neexistuje, bo podlieha zakonitostiam, ktore to proste znemoznuju
monte christo, presne pre tieto dovody by sa mal clovek v prvom rade naucit byt citovo sam a to by prospelo aj tim ,ktori plavaju z jedneho vztahu do druheho ci nikdy sami neboli
tak vies, tusim aj take labute, ked im umre najblizsi ostavaju az po zvysok zivota same....u cloveka podla mna staci par rokov, kym sa "oklepe" a zharmonizuje
