Ahojte, chcem vas poziadat o radu, nakolko to nechcem nikomu povedat a neviem co mam robit, asi sa z toho zblaznim. Dnes ma moj priatel s ktorym zijem po presne10. rokoch poziadal o ruku. Je to asi super a pekne, lubim ho zrejme, teda ja s nim s radostou stravim cely zivot, ale ja sa nechcem vydavat. Neznasam tu predstavu, ze by som ja stala pri oltari, chytam z toho depku. Stale sa ma pytaju kedy si ho vezmem a ja vzdy NIKDY, lebo to jednoducho nechcem, je to moja vec, je to ako dat mi puta, psychicky ma to zvazuje. A on to vie. I tak ma dnes poziadal o ruku. Povedala som ano, ale asi mu doslo ze nie, kedze prsten som zabalila a odlozila. On nema vela penazi a ono ten prsten vtzera draho, ale ja ho jednoducho nechcem nosit. Som preto zla? Mam sa premoct a zit zivot podla jeho predstav alebo mu to mam rovno povedat, ze nic nebude a rozist sa?
Svadba
Viete co, mate pravdu, asi potrebujem psychologa a nie len kvoli tomuto, kvoli viacerym veciam. Ja si uznam svoje chyby, mam ich vela. A asi je pravda, ze by som to tu riesit nemala, su tu ludia s vaznejsimi problemamy a taktiez som nechcela ociernit jeho, lebo ak ma niekto miluje, tak je to on, ja som na neho vrhla zly tien. Nezasluzim si ho, ja viem a aj som mu povedala nech si ide po svojom, ze ho niekde caka lepsia ako som ja. Ale nie, on chce proste mna. Preto by som bola hlupa ho sklamat. Ale na druhej strane je tu ten moj nazor. Mno s tym som chcela poradit a zistila som ze je tu len hrstka ludi, co mi rozemeju. Inak deti on nie ze nechce, ale neznesie, takze to nehrozi :-D no pockam ako sa to vyvinie, ale isto navstivim odbornika.
no ked na teba zreval tak to bude debil nenormálny, ked nerešpektuje ze ty sa nechceš vydávať....
pytala si sa ho prečo sa on tak strašne chce ženiť..?
podla toho čo píšeš to može byť len pijavica, ktory sa na tebe priživuje, ked tvoj otec vam vsetko dal, pracu , byvanie...
to ten tvoj sa mal o teba postarať..!
to on vam mal kupit dom za vlastne peniaze,..
a svadbu za čo bude robiť? či zase tvoj ocko zacvaká..???
a to ze nechceš deti si s ním vydiskutuj teraz,.. no zároven píšeš ze ak by si ho porodila tak mu dáš všetku lásku... to znamená že predstaviť si to vieš...
takže zjavne ani sama nevieš čo chceš...
tamu deti si vydiskutujte teraz.... lebo ked teraz chce svadbu trvá na tom... a ty ako taka puťka mu na to prikyvneš ked si doteraz tvrdila ze nechces zrazu si si dala prsten a
"nech chystá svadbu" ??!!!
o rok dva bude chcieť od teba decko.... čo urobíš...??? budeš s nim mať decko? alebo nie.. a po 2 rokoch sa koli tomu rozvediete...
Nina01
potom skôr potrebuješ psychológa, či náhodou ten odpor k manželstvu nemáš kvôli komplexom, ktoré v tebe vyvolal rozchod rodičov. Ono potom, ak máš takú bezprostrednú skúsenosť, tak to dosť mení aj situáciu..
Nebojíš sa svadby ale rozvodu
toto je forum o zdravi a kazdy den tu je takato tema o nicom... ked sa tu niekto pyta na zdravotny problem ziadna reakcia castokrat ale zenske co si nevedia v realite vztahy vyriesit tie tu stale prispievaju. Ked nechces nevydavaj sa ale ries si to zo svojim frajerom v realnom zivote. My tu za teba tvoj problem nevyriesime ci s nim mas ostat alebo nie.
Inak ak to tak vyznelo, tak ha neuznavam to, ze sa s nou po 30 rokoch rozviedol, hej? :-D len ze to prave ja zazit nepotrebujem. Neviete si predstavit (a mozno aj viete) ake strasne to pre nich bolo. Rozdelenie majetku, nevera, odsudenie od okolia.... Pohroma. Nebrala by som sa radsej. Na lasku netreba potvrdenie od uradu.
Tento svet nie je nespravodlivost v priamom prenose. Tento svet je o roznorodosti ludi a ich nazorov. Vsetci mame urcite vlastnosti, ktore sa lisia od vlastnosti inych ludi, s tym sa narodime a nezmenime to. Tak ako pre teba je nepochopitelne nemat rodinu a zabijala by si preto, aby si mohla mat deti a svadbu a muza atd, tak ja som zase presny opak. Netuzim po rodine, po detoch ani po manzelovi. Tuzim po tom mat vedla seba ludi, ktory mi rozemuju a tuzim byt podnikatelkou po ocovi, ktory sa s mojou mamou rozviedol po 30 rokoch. Chcela som tym povedat, ze pre mna nie je spravny clovek ten, ktory ma podobne nazory ako ja, ale ten ktory dokaze akceptovat nazory a povahy aj odlisnych ludi od seba. Co niektori nedokazu. Su zabedneny v svojich svetonazoroch ku ktorym boli vychovani a kazdy clovek, ktori je "ini" najde v nom len odsudenie, nepochopenie, hnus ...
nevydavaj sa, ak to ty naozaj nechces. to nie je ako kompromis ze idem do kina na film, ktory ma nebavi, lebo partner ho chce vidiet. toto je trocha o niecom inom. presne ako som pisala, ludia nechapu a nerespektuju (vid komentare) lebo ved fuj, ty nechces svadbu, to sa nepatri. to ze on to o tebe vedel a nerespektuje to tiez o niecom svedci. obaja chcete nieco ine, ale z nejakeho dovodu (asi z toho, ze je to spolocensky viac akceptovatelne), ma vacsiu vahu to, co chce on?
Nechapem preco by on mal byt chudak chlap. Ja som mu dala 10 rokov zivota, snazim sa, aby bol stastny, podporujem jeho zaluby, moj otec nam dal byvanie uz 3x, dal mu dobre plateny robotu, pokupil nam neskutocne vela veci a on je chudak chlap len preto, ze som trochu ina? :-D keby som ho nerobila stastnym , asi by si ma nechcel vziat :-D a nie je to kvoli prachom, ten chlap ma vazne miluje.
tento svet je cista nespravodlivost v priamom prenose...ja by som vyvazila zlatom milujuceho muza s ktorym by sme sa vzali... a mali deti.. ktore nemozem pre zdravotne problemy mat... naco mas teda vztah ked chces byt silna nezavisla nezviazana zena, ?? nechaj ho ist nech si najde partnerku s ktorou bude zit pekny zivot...
otázne je, či ten blok v hlave nemáš kvôli tomu, že si tú svadbu nevieš predstaviť s ním alebo vôbec.
Momentálne ti to môže byť síce jednoznačné, že vôbec, ale také ľahké to nie je. Mám skúsenosti (nie osobné, ale z okolia), kedy sa dvaja rozišli presne kvôli takému prístupu jedného z partnerov po dlhých rokoch partnerstva. A práve ten, kto tú svadbu z krvi odmietal, sa skôr vydal/ ženil ako ten druhý.
Možno to nie je tvoj prípad. Možno si len na to naozaj nie dostatočne vyzretá. Máš 24 a ste spolu 10 rokov? Veď to máš kvázi vzťah z detstva. A asi tvoje vnútro chce ešte toľko vecí zažiť, veď celú mladosť si už prežila v ,,putách". Ak máš stále ešte aj po 10 rokoch nutkanie chodiť vymietať bary a zábavy, asi potrebuješ trošku odstup a vyskúšať si dať si čas.
Možno, ak by si zrazu mala byť na čas sama (1-2 mesiace, pol roka), uvedomíš si, že ty už nepotrebuješ tie flámovačky, ale potrebuješ jeho a chceš byť jeho ženou.
Možno si uvedomíš práve opak, že ťa vlastne k nemu ťahala len detská láska a to ti v tom bráni, aby si ho považovala za adepta na manželstvo.
Tretia možnosť je, že svoj názor nezmeníš ani po tom, čo si dáš odstup od toho. Takisto budeš chcieť jeho, bez svadby. Potom už len bude na tebe, či ho ľúbiš natoľko, aby si kvôli nemu podstúpila tento krok. Lebo ver mi, on sa s tým tak ľahko nevysporiada, aby si si po svadbe nechala svoje meno. Jeho ego bude trvať na tom, aby to vedel celý svet, že k nemu patríš, že ste svoji. (Teda ak ste sa už nedohodli inak. Potom obdivujem jeho chápavosť. Síce win-win: ty mu dáš tú radosť že budeš jeho ženou, on ti dovolí, aby si si nechala svoje meno. Len aby z toho do budúcna nebola manželská kríza.)
