Chcem sa spýtať na budovanie vzťahu k dieťaťu partnerky z predchádzajúceho vzťahu.
Po dlhotrvajúcom rozvode sa priateľka konečne rozviedla, súd jej prisúdil syna do starostlivosti. Chceme už konečne fungovať pod jednou strechou a mať aj spoločné dieťa. Chalan má 13r a ten rozvod ho totálne zdevastoval.Nechceli sme bývať spolu kôli neukončenému rozvodu, priateľkyn ex je doslova psychopat čo nezniesol, že ho žena najskôr vykopla na ulicu a potom aj podala žiadosť na rozvod.Robil celé dva roky, kým sa ťahal súd prieky, všetko sťažoval, komplikoval, syna len zneužíval v boji, úprimný otcovský záujem z jeho strany bol nulový. Chalan sa totálne uzavrel do seba, komunikácia s ním je ťažká, školu totálne fláka, nejaví o nič záujem prichádza do puberty. Sám sa rozhodol, že chce žiť s mamou (lepšie materiálne zázemie, starostlivosť, záujem) lenže bol som svedkom ako priateľke vykričal, že mal ísť bývať radšej ku otcovi, lebo ho zjazdila, že si nepovysával izbu. Proste chalan sa dostáva do obdobia keď nebude rešpektovať nič a nikoho. Ja sa mu snažím byť ako kamarát, chodievame na výlety, ukazujem mu taký bežný chlapský vzor, keď jeho bilogický tatko je taký aký je. Tým, že budú bývať u mňa chcem nastoliť jasné pravidlá, mám obavu ako to bude prijímať, keď sa kedykoľvek vybúri a zahlási, že mal ísť ku tatkovi, lebo tam nemusí nič len hniť na posteli.Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec , mám obavu, že keď bude mať 15tak ma vyfakuje a pošle veľmi rýchlo do čerta a to sa môžem snažiť byť mu kamarát a akokoľvek venovať. Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia.
Dieťa partnerky z predchádzajúceho vzťahu
vieš koľko detí vyfakuje aj vlastných rodičov? Proste tomu nezabrániš, aj keby si sa poskladal. Dieťa sa s takýmito vecami (rozchod rodičov) vyrovnáva dlho a samozrejme že tam budú obdobia vzdoru, neskutočnej drzosti, alkoholu.. bohviečoho. Jedine čo zaberá na deti je láska. Vzpurné, nepočúvne, drzé dieťa je zranené dieťa a pravidlá zranenia neliečia. Nechcite od neho aby bol normálny, poriadkumilovný a dodržiaval všetky vaše pravidlá a predstavy toho, ako sa má chovať, keď ON sa nachádza v sakra ťažkej situácii (nie normálnej), v tom najhoršom možnom období (v puberte).
Radšej sa priprav na to, že to nebude jednoduché a keď ti to deculo vynadá do je..ho kk..a, bez toho aby si pohol brvou, ho jednoducho pochopíš (lebo ty si dospelý a mal by si byť aj silnejší a vyrovnanejší) - je frustrovaný, nešťastný, nasratý (a decko!) a nevie inak ventilovať svoj hnev. A prejdeš situáciu bez povšimnutia. Ak sa potom ukľudní, ospravedlní, dokáže sa pekne správať, plní si aspoň čiastočne šk.povinnosti a aspoň niečo porobí doma - chváliť ho, chváliť ho, CHVÁLIŤ HO, odmeňovať za dobré či bežné veci a tie výbuchy si nevšímať. Rešpektovať jeho otca a podporovať ho v návštevách. Nerozprávať o ňom škaredo, aj keď vás deculo nepočuje (ono to z vás cítiť, aký postoj máte k biologickému otcovi, počuť to v tóne hlasu). Je aký je ale raz je to jeho otec. Bodka, viac neriešiť.
VY DVAJA s partnerkou musíte pochopiť, že to NIE DIEŤA je chybné, ale on len reaguje na ťažkú situáciu, ktorú musel zažiť. Ani dospelí nevedia takéto situácie zvládať, doprajte mu čas, doprajte mu trochu voľnosti a vyserte sa na upratanú izbu, privrite oko nad pravidlami - nech si izbu kľudne neupratuje aj 3 mesiace ak nemá chuť. On si tým prejde a upraví sa to (vlastná skúsenosť). ALE. Do školy chodiť musí, nech aspoň prelieza ročník, aspoň občas pomôcť doma tiež, poprosiť ho o to a ponúknuť mu odmenu za napr. 5xpomoc v domácnosti, za päť dvoják v škole. Netrestať, nevyčítať, nebuzerovať ALE chváliť, odmeňovať, povedať mu že si hrdý že sa chová ako chlap a pod... Vieš, ty chceš aby sa on, decko, držal v nejakých mantineloch a trestať ho za prekročenie. Aký trest by si vymyslel pre oboch jeho rodičov, že aj napriek tomu, že sú dospelí sa v mantineloch udržať nedokázali? Jemu sa zrútil svet, dvaja najmilovanejší ľudia na svete si "idú po krku"... rozumieš trochu tomu?
Tiež by nezaškodilo už teraz navštíviť psychológa, aby vám dospelým vysvetlil, ktoré správanie je normálne a čo nemožno tolerovať. To, ako sa chlapec bude chovať do veľkej miery závisí od vás, dospelých. Netlačte naňho, nechcite od neho nemožné veci. Jeho to bolí všetko... má právo smútiť, doprajte mu kľud na hojenie (držte sa zlatej strednej cesty, všetko s mierou), počúvajte ho, vnímajte čo hovorí, čo chce a VY sa správajte ako dospelí, zahryznite si do jazyka a buďte radšej ticho aj keď vás vytočí do vývrtky. Pozor zas na extrémy, deti vedia takéto situácie aj zneužívať a rodiča citovo vydierať. Pevné nervy prajem a veľa zdaru.
Pre mňa krásna znamená, že je rozumná, obetavá, pracovitá, vzhľadovo atraktívna je bonus, máme spoločné záujmy, pohľad na svet. My to máme usporiadané, nie sme hlupáci, pre ktorých je krása len fyzický vzhľad.
Pre inú ženu by som toľko isto neurobil, keby som vedel, že nemá také kvality. V nej to bolo všetko tak zadupané, že to naše spoznávanie bolo o to ešte krajšie keď som to v nej opäť prebúdzal. Proste ja som to od začiatku akosi cítil, keby to bola iná žena s podobným trápením a nemal by som pri nej taký pocit isto by som jej neriešil manželstvo. Nie som záchranca všetkých nešťastných žien to isto nie.
A keby nebola krásna, tak by nebola pre teba príťažlivá?
ovecka dík za konštruktívnu radu, pomoc
Len on prestáva rešpektovať aj ju, puberta, obdobie vzdoru?
Veru nie som zvedavý na osočovanie, viem čo som pre ňu urobil, viem aká je, je to krásna žena čo len natrafila na idiota, ktorý si na nej liečil komplexy.
milkshaker to neries ze si tu niekto napise ze si rozbil rodinu... nikoho nepresvedcis a aj tak ti to moze byt jedno o si myslia cudzi ludia niekde na fore... ale ako som hovoril na tvojom mieste niesom moc prisny a nech to radsej pretlaca jeho matka ako ty.. od nej skor zoberie zakazy a pravidla
Toto určite nie je jednoduchá situácia. Ja som to zažila z troška inej strany, moja mama sa rozviedla keď sme mali so sestrou 15 a 12 rokov. S terajším otcom mala potom ešte brata. Aj keď bol terajší otec benevolentný a tolerantný, čo môžem posúdiť až teraz, lebo vtedy sa mi zdal prísny, aj tak naše vzťahy dlho škrípali. Keď sa narodil brat, bolo to oveľa horšie, lebo jasné že mal svojho syna radšej ako nás dve. Aj keď sa usiloval byť navonok spravodlivý, čo mu nemožno uprieť. Náš biologický otec bol alkoholik a upil sa k smrti, takže ani terajší otec nemal dôvod hovoriť o ňom pekne. Aj keď sa vždy vyhýbal tomu, aby ho hodnotil a myslím, že to urobil dobre. Ak by bol na neho nadával, v nás by to bolo vzbudzovalo vzdor. My sme nemali ku komu ísť keď sme sa cítili potláčané, ale je dosť možné, že keby to možné bolo, boli by sme to využili. Boli aj ťažké roky. Nikomu nič nezazlievam, lebo vychovávať deti vlastné a cudzie, to je určite vždy zložité. Musíš rátať s tým, že jeho puberta je iba na začiatku a oveľa dramatickejšie to bude, keď bude mať povedzme 17 - 18 rokov. To možno už ani neustojíte.
Za seba by som ti radila najskôr spolu ešte nejaký čas žiť a overiť si, či to bude fungovať. Dokedy si nebudeš stopercentne istý, nemať deti, lebo tie to ešte skomplikujú. Deti v žiadnom prípade nič nezlepšia, iba zhoršia. Keď sú problémy teraz, keď sa vám narodí spoločné dieťa, budú ešte väčšie.
Ty píšeš, že ho máš rád, ale sotva to bude pravda, možno sa o to iba pokúšaš. Už teraz ti prekážajú jeho pubertálne výčiny a reči, čo sa dá pochopiť. Veď rodičia majú problém tolerovať aj vlastných pubertiakov, nieto ešte cudzích. Ale tvoj vzťah k nemu sa bude ešte viac zhoršovať, napokon ti začne vážne prekážať a neudržíš sa. Vzniknú konflikty, ktoré môžu skončiť aj rozchodom s partnerkou. Lebo ona si bude celkom prirodzene chrániť svojho syna. Už teraz má pocit, že si na neho prísny. Keď sa jeho správanie ešte viac zhorší, staneš sa ešte prísnejší a menej tolerantný. S tým musíš rátať. Takže ešte raz: žiadne deti neplánujte, pokým neprečkáte najťažšie obdobie alebo pokým syn neodíde k otcovi. Inak si zarábate na ozajstné problémy ktoré bude oveľa ťažšie riešiť.
Asi ste to pochopili, že ja som rozbil jej dokonalé manželstvo.Na ozrejmenie situácie, priateľku som spoznal pred štyrmi rokmi, keď ku nám nastúpila do práce. Príjemná, dobre vyzerajúca žena, len so strašne smutnými očami. Ako čas plynul stále viac a viac sme sa k sebe mali. Nepomyslel som na žiaden vzťah, vedel som, že je vydatá, má syna. Len sme všetci na oddelení pozorovali akonáhle sa končil pracovný deň bývala nervóznejšia. Cez deň celkom v pohode, ale akonáhle mala ísť domov tak úplná zmena, nervózna, opäť smutný pohľad. Na firemnom večierku sa mi vyplakala na ramene prečo je taká pred odchodom domov. Celú uplakanú som ju ešte s jednou kolegyňou odviezol domov. Doma muž, despota, kde si bola, čo si robila, nezamestnaný, proste tip top chlap. Po novom roku sme začali badať ako pre ňu muž dennodenne chodí, jedno či o štvrtej, šiestej, proste vždy mal na to čas. (nezamestnaný povaľač).Čas plynul ďalej až raz prišla do práce s monoklom.Vtedy nám už bolo všetkým jasné, že prečo chodí taká utrápená. Bývala spolu so sestrou v rodičovskom dome muž sa tam prisťahoval. Lenivý, nezamestnaný povaľač, ktorý mal problém v zime priložiť do kotla, aby sa kúrilo.Veď žena zarobí, zakúri a ja sa budem válať doma a jediná moja starosť bude ju tyranizovať. Vraj sa tak zmenil, keď ho prepustili z práce a inú, horšie platenú robiť by bolo pod jeho úroveň. Kolegyňa, s ktorou si bola najbližšia mi povedala,že sa chce rozviesť, len sa ho proste už bojí a má z toho strach. Vtedy mi bolo úplne jasné, že potrebuje pomoc a volá o pomoc. Stále sme okolo seba chodili, bolo tam chvenie a jej rožiarené oči v mojej prítomnosti.Ponúkol som jej pomoc. Začali sme spolu tráviť čas všade možne ako sa len dalo. Keď už bola rozhodnutá vyraziť ho z domu išiel som s ňou, bolo to úplne ľahké, ten chlap nebol chlap, ramená robil len na manželku, spoločne sme ho vysánkovali z domu s tým, že nech tam nechá aj kľúč. V ten istý týžden podala žiadosť o rozvod. Ten tip top chlap podľa vás si nebol schopný sám nájsť bývanie, postarať sa o seba, do domu sa vracal, syna vždy zmanipuloval, aby ho pustil dnu, keď priateľka bola v práci. Rozvod podaný, už sme ho viackrát vyhodili až sme urobili pre mňa doteraz nepochpiteľnú vec, ale aby bol aký taký kľud našli sme mu byt a zaplatili nájom na mesiac. Sám sa za toto hanbím, mal som mu vylepiť a nie byt hladať. Stále chodil, otravoval, snoril, sledoval, prvé pojednávanie odignoroval, všetko zlomyselne, všetko napriek, syna manipuloval cez facebook, nič na neho neplatil, bral si ho na dva tri dni ku sebe raz za štvrť roka. Inak nič, z bytu ho vyrazili, potom už ani syna nechcel. Proste hnus. Čas plynul, sudca nekonal, bol dlhodobo PN, stále ataky od neho, občas vyhrážka, sledovanie, rozbité spägné zrkadlo na aute. Všetko hlásené na polícii, tam len stále ste manželia a dokonca môžeme byť radi, že je v práve lebo v dome mal trvalý pobyt no hnus na hnus.Chvala bohu, že už sa rozviedla bolo to peklo pre všetkých, opäť je usmiata, postupne nadobúdala sebavedomie, je to jedna krásna žena, s ktorou chcem żiť. Preto riešim môj vzťah s jej synom lebo mi na nej záleží.
Presne tak ako pisu vsetci ostatny, ty si uz nezmozes nic
*o ex-manzelovi
to by som nepovedal... ono po skonceni puberty mozu mat aj dobry vztah ale akonahle si on bude urcovat pravidla tak to bude tazke.. si myslim ze by bolo lepsie kebyze tie pravidla aspon na oko vymysla matka. Ked si chce ist k otcovi nech ide tomu sa neda zabranit a kupovat si ho tiez nema zmysel.
inak to ze tak skaredo pise o manzelovi je normalne aj ked samozrejme pravdepodobne neodraza realitu
