Chcem sa spýtať na budovanie vzťahu k dieťaťu partnerky z predchádzajúceho vzťahu.
Po dlhotrvajúcom rozvode sa priateľka konečne rozviedla, súd jej prisúdil syna do starostlivosti. Chceme už konečne fungovať pod jednou strechou a mať aj spoločné dieťa. Chalan má 13r a ten rozvod ho totálne zdevastoval.Nechceli sme bývať spolu kôli neukončenému rozvodu, priateľkyn ex je doslova psychopat čo nezniesol, že ho žena najskôr vykopla na ulicu a potom aj podala žiadosť na rozvod.Robil celé dva roky, kým sa ťahal súd prieky, všetko sťažoval, komplikoval, syna len zneužíval v boji, úprimný otcovský záujem z jeho strany bol nulový. Chalan sa totálne uzavrel do seba, komunikácia s ním je ťažká, školu totálne fláka, nejaví o nič záujem prichádza do puberty. Sám sa rozhodol, že chce žiť s mamou (lepšie materiálne zázemie, starostlivosť, záujem) lenže bol som svedkom ako priateľke vykričal, že mal ísť bývať radšej ku otcovi, lebo ho zjazdila, že si nepovysával izbu. Proste chalan sa dostáva do obdobia keď nebude rešpektovať nič a nikoho. Ja sa mu snažím byť ako kamarát, chodievame na výlety, ukazujem mu taký bežný chlapský vzor, keď jeho bilogický tatko je taký aký je. Tým, že budú bývať u mňa chcem nastoliť jasné pravidlá, mám obavu ako to bude prijímať, keď sa kedykoľvek vybúri a zahlási, že mal ísť ku tatkovi, lebo tam nemusí nič len hniť na posteli.Mám ho rád, ale nikdy nebudem jeho pravý otec , mám obavu, že keď bude mať 15tak ma vyfakuje a pošle veľmi rýchlo do čerta a to sa môžem snažiť byť mu kamarát a akokoľvek venovať. Priateľka mi občas povie, že som prehnane tvrdý, lebo nie je môj, ale ja len chcem dodržiavanie pravidiel, kľudne nech sa pohybuje v mantineloch sú dosť široké, ale musí byť aj postih ak sa prekročia.
Dieťa partnerky z predchádzajúceho vzťahu
Ďakujem, som rád, že nezvíťazil klasický Slovenský negativizmus. Ku psychologičke chodil, asi tam pôjdeme znova a už aj za mojej účasti. Psychologička vtedy vravela, že pokiaľ ešte stále nie sú rozvedení rodičia nech sa do toho moc nevkladám, len čas letí a treba byť už aktívny. Pochopil som, trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť s tým počítame a sme pripravení.
Škola je velikánsky problém, za tri roky, traja triedny učitelia, žiadna kontinuita to je zlé, uvažovali sme nad zmenou školy, ale to by bola asi ďalšia komplikácia, nový kolektív, prostredie.
Niekto tu písal, že spoločné dieťa s priateľkou toto ešte zhorší, lenže my to dieťa chceme, máme 36 a už neostáva veľa času.S tým sa budeme musieť tiež popasovať, možno bude aj rád ktovie, rozhodne nechcem všetko vidieť negatívne, viem že ľahké to tiež nebude, ale pozitívny pohľad na svet je podla mňa lepší.
A este nieco
Bola som aj v skole a oznamila som vtedy jeho triednemu situaciu v rodine.Poprosila som ho o trpezlivost ze chlapec prechadza tazkym obdobim.Ucitel povedal ze sa mu bude snazit pomoct tak aby si to nevsimol ze o niecom vie.Aj to vela urobi.Predsa v tej skole travi viac casu ako doma.
Aj my sme mali vsetci pubertu len kazdy inak.Vy ste dospeli ktori musia mat rozum a byt chapavi..On nema kam ist.Ku otcovi by nesiel.Je to len jeho obrana.
Drzim palce
Ahoj milkshaker
Ja ti z vlastnej skusenosti poradim nasledovat co ti poradila kafe.
Nejdem opakovat jej slova.Napisala by som to iste.Presne mal syn kolko vas chlapec a presne tie iste problemy.Len trolinku v inom case.Partner s ktorym uz 1.5 roka zijem ma odrazu so synom preuzasny vztah.Nenatiskali sme sa mu a v jeho tazkych dnoch sme na neho metlacili nejakym vysavanim.To nie je podstatne.Ked bude chciet byt sam v izbe zatvoreny...nechajte ho.Ma to tazke ale ked sa mu nebudes az prilis nanucovat ale najde v tebe nie dorigenta ale kamarata,sam ta vyhlada.Jeden den moj partner zahlasil...zajtra ideme do kina.Ja ze co hraju?A on na to s usmevom...ty si ostan v kuchyni a idú chlapi.Syn sa zasmial,ratalo sa mu to.Odvtedy pomalinky to islo.Nechci aby v tebe videl dalsiu osobu ktora mu ide davat prikazy.To nechaj teraz na mamu.Opakujem....ty mu bud kamarat.Aj ja som od 14 rokoch s otcimom a zazila som to iste.Neprikazoval mi.Vsetko zo zaciatku nechal na mamu.Skor mu bud oporou.Kedama povie povysavat...ty povedz...ked sa mu nechce dnes...urobi to zajtra.Ty mas jeho mamu a ona teba.On ma zrazu pocit ze nema nikoho.Never komentarom ze budes vzdy parazit.To je blbost.Mam dalsiu kamaratku co presli tym istým.Jej syn ma v jej partnerovi kamarata.Funguje to aj u nich.Chce to len cas.
a este jedna rada, nikdy, ale naozaj nikdy a davaj si na to pozor...ty pred nim nenadavaj ani nehovor nic zle, o jeho otcovi (minimalne bez jeho iniciativy nie), niekedy to urcite bude tazke byt o tom ticho, ale len to zhorsis
ja by som to tak cierne ako to popisuju nevidela... tiez sa s otcom nebavim a mamininho manzela mam dokonca asi radsej, hlavne za to aky je na nu (narozdiel od otca). Prezila som to cele v dospelsom veku, ale aj on si to eventualne uvedomi... len ako pisali, na nejake jeho nadavacie amoky nereagovat, je to jeho frustracia, skor nech ho hresi a dava mu prikazy mama, predsa len teba nema hned preco pocuvat, to si neber v zlom. A niekde som si tu vsimla, ze si pisal, ze uz byvaju u teba - mozno sa mylim - to hlavne by som ani nepovedala pred nim, nebude sa tam citit doma a nebude sa citit prijimany, ved je len u "teba"...
a naozaj hlavne laskou, ak nie teraz eventualne pochopi ako veci boli, ak vy ho budete mat radi... drzim palce :)
Ja ti neviem poradiť čo máš robiť. Máš to ťažké - on ťa nežiadal o to, aby si mu robil otca, neprosil ťa aby mohol u teba bývať - chcel byť len s mamou. Na to má právo. Nesplodil si ho a nevychoval si ho. Asi mu budeš musieť povedať, že si toto všetko uvedomuješ a rešpektuješ to.
Inak ten jeho otec je poučný prípad ako muž čo príde o svoj spoločenský status môže duševne degradovať, keď si to nekontroluje. Prišiel nielen o dobrú prácu, ale aj dobrú manželku a o syna, ktorý vyzerá, že ho mal rád. Asi začal príbeh nového bezdomovca....
kafe, ty si to nadherne napisala
mna by zaujimalo, aky mate vek ak sa mozem spytat, aky je tam vekovy rozdiel
milkshaker, toho psychológa, prípadne kľudne i detského psychiatra riešte čím skôr. Je to dosť komplikovaná situácia (násilie v rodine), toto sami nezvládnete ukočírovať. Potrebujete nestranný názor človeka, ktorý sa s takýmito rodinami stretáva často a vie vás všetkých troch viesť.
A klobúk dole chlape... mne to trochu pripomína rozprávku :) ktorá má ešte síce ďaleko k happy endu, ale aj tak. Čo si pre tú kočku spravil je pekné. Držím vám päste.
myslím, že nič nezmôžeš už :)
milkshaker. Ty pre toho chlapca vzdy budes len votrelec otcin nepriatel ai. Az niekde v dospelosti neskor, mozno raz, pochopi to, co pisala aj Klaria.
Ty musis drzat s partnerkou, musite byt jednotni. Chalanovi sa nesnaz nahradit otca, nebud mu ani kamosom. To nikdy teaz v tejto pozicii ani nebudes (ine je to keby bol maly a od mala bys ho vychovaval). On ma uz 13r, pubertak, 5r ujde ako nic a oficialne bude dospely. Ako hovoril Ovecka - zakazy prikazy pokyny ai by mala davat matka. On je teraz na nu rovnako nastvaty ako aj na teba. A jasne, ze si nesmie k tebe dovolovat. Ak bude drzy, nadavky odvravania papulovania ai, treba mat pevne nervy, nevybuchnut (na to caka), ale treba mu opakovat pravidla spoluzitia a ich dodrziavanie. Mozno by nebolo zle s nim zajst aj za psychologom. Ak sa podal na tatka a on ma nanho vplyv, mozete cakat vselico (uteky z domu, zaskolactvo, nevhodna partia, kriminalita nasilie drogy ai). Tolerovat mu to nemozete. Neraz taketo pripady koncia aj ustavnou starostlivostou. Dufam, ze vas to obide. Ak bude chciet ist k otcovi, umoznite mu to. On sam porovna ako sa ma u vas a unho. Bud ostane alebo sa vrati. Dolezite je, co je v nom, ten zaklad. Mozno sa teraz vyburi a bude ok. Tak caka ta fuska
