možno problémy týchto krajín len v podstate vyostrujú niečo iné, niečo s čím majú ludia problém aj v iných krajinách. nenapíšem nič s čím by už neprišli iní ale asi nad tým ludia málo premýšlajú alebo vôbec o tom takto nepremýšlajú. mám na mysli čosi všeobecnejšie, totiž ludskú dôstojnosť. problém je že sa medzi ludmi akosi zaužíva vnímať spoločnosť len cez ekonomický príspevok cez ekonomické termíny. tento kult trhu mení človeka len v tovar, trh rozhodne, ten rozhoduje, dochádza tak vlastne k dehumanizácii, degradácii človeka, človek nie je cielom sám o sebe a nečudo že stráca radosť zo života. spoločnosť je vlastne továreň a na čom záleží je efektivita s akou bude pracovať. a potom je dôležité aj tá už spomínaná funkčná justícia.
a školy. školstvo je tým tiež presýtené, v kvázi vzdelávaní ide o len to aby človek bol dobrým nástrojom pre trh, nejde o človeka. deti nezažívajú nič iné iba takto chápaný význam seba samého.
Immanuel Kant uvažuje o cene človeka. v podstate ale hovorí že čo má cenu to možno nahradiť niečím iným, teda ako ekvivalentom. čo je ale povznesené nad akúkolvek cenu a nemožno to nahradiť ekvivalentom to má dôstojnosť. Kant vlastne hovorí o bezpodmienečnej ľudskej dôstojnosti kedy by mal byť rešpektovaný a mať dôstojnosť hoc aj bezdomovec proste ako ľudská bytosť. v našej spoločnosti je však ale stále podmieňovaná príncípom zásluhovosti, človek musí splňať nejaké atribúty, čiže nie je vnútorne vlastná a podla toho ludia posudzjú nie len ostatných ale aj samých seba. potom nečudu že sa cítia nahovno, alebo ten pocit sebahodnoty, nejakej dôstojnosti u nich viacerých kolíše ako na hojdačke.
