Ahojte. Mám taký vzťahový problém a už som na tom ozaj psychicky zle. V skratke...s priateľom sme spolu 2 roky a vzťah nám ničia nekonečné hádky, niekedy pre maličkosti, ale najmä pre jednu vec, ktorú môj priateľ akosi nevie rozdýchať, týka sa jedného chlapa z mojej minulosti, detaily nechcem rozoberať. Ja s mojou minulosťou už nič nespravím a v podstate na tomto zlyháva náš vzťah. Bohužiaľ raz som povedala aj niečo čo som nemala, ale nevrátim to späť. On na základe toho už aj navrhol rozchod, ale ja ho stále milujem a aj keď viem, že možno stretnem iného, s ktorým sa nebudem toľko hádať a budem v úplnej pohode, desí ma jedna predstava...predstava jeho budúcej. Že bude spávať s inou, starať sa o inú a pri tej predstave mi zviera žalúdok. On je extrovert, má dar reči, nemal by problém zbaliť hocijakú babu a ja som naopak introvert, nenadväzujem vzťahy tak ľahko...Čo mám robiť, ako prežiť rozchod ktorý sa blíži?
Ako sa rozist - poraďte
aa čo preboha ?si sa vyspala s polkou mesta, či ako ? alebo tvoj bývalý mal aids ?alebo čo ?čo zas rieši za kraviny ?alebo si nebola panna a on chce,aby si bola,?? či vo co tady kurva de ? lebo ako, ked sa milujete a on nevie prehrýzt tvoju minulosť, tak je tak strasne ješitny a sebecky, ze to az v riti stipe,a potom nemiluje asi uprimne. inak by to prehryzol.kazdy chlap prehryzne, pokial si sa nekurvila s kadekym..a nie si lacna slapka..ci si bola ?ale ked pises, ze si introvertna, tak neviem teraz ..
može mat tvoj chlap problém s tým, ak si robila lacnu slapku ,ale inak myslim si, ze nie .tak co akoze rieši ?a kvoli tomu sa rozchádzať ?minulosť je predsa minulosť. ci mu sibe ?
ja sa ťa na to nepýtam preto aby si našla v sebe odvahu sa rozísť, čo urobíš je na tebe. ja sa ťa na to pýtam aby si pochopila prečo si z tej predstavy tak vystrašená a tiež z predstavy že bude s inou ženou. chápem pocity z rozchodu však aj ja som zažil, ale ide o tú precitlivelosť a aby si pochopila prečo si taká precitlivelá. to je blbosť povedať si že proste som taká a neviem čo s tým a nezvládnem to ked sa rozídeme. ked človek nie je dosatočne sebestačný a nemá dostatok sebalásky, sebaúcty tak má s týmito vecami o to väčší problém. čiže mne neide o ten rozchod samotný, to neriešim, riešim tvoju sebalásku, sebaúctu, sebadôveru, sebestačnosť.
to len aby si pochopila že kam tým mierim...
Allia - podstata toho, čo som napísal je, že sa s ním nebudeš hádať. On ti niečo vyčíta, lebo ho to bolí, príčina je, že ho to bolí a tým, že mu oponuješ, ho to bolieť neprestane. Akurát ho to dráždi, že mu to nechceš uznať, že ho má prečo bolieť.
Správnym postojom je, že mu to uznáš, že ho to bolí, že ho má čo bolieť. Poviem to na rovinu - vyžaduje to pokoru. Nie pre jeden raz, dlhodobo.
Pozri tu su temy, kde pisu muzi ako to prezivaju:
www.zdravie.sk
www.zdravie.sk
Pred nedavnom tu pisal jeden muz, ktory sa po rokoch manzelstva dozvedel, ze jeho manzelka este pred tym ako sa spoznali spala na jednom skoleni s nejakym cudzincom. Uvedomoval si, ze je to pase, ale nevedel si pomoct, stale na to myslel. A chcel na to nemysliet. Bojoval sam so sebou. Ta tema je uz bohuzial zmazana.
Skratka toto nie je vec na hadku, je to vnutorne zranenie, s tym sa musi pracovat inak....
a čo tak spoliehat sa na seba a priliš sa neviazat na jednu osobu, byt slane nohami na zemi.... uletíte do oblakov a potom spadnete dole volnym padom dost tvdo na hubu..... síce aj pád na hubu je krok vpred...že?
Asi tak ako píšeš, smutná, prázdna, osamelá...Zvykla som si, že sa mám na koho spoľahnúť, mám s kým ísť na dovolenku, má ma kto objať...A hlavne ho milujem. Myslím si, že aj on mňa, ale nedokáže to čo som písala prehryznúť a preto to chce radšej skončiť. Pre takúto hlúposť sa má skončiť náš vzťah...
a ako by si samu seba vnímala po takom rozchode ? ako čo ?bezcenná osamelá beznádejná prázdna ? bolo by to kvôli nemu alebo preto lebo nechceš byť sama ?
odľud: no neviem ako skončím, ale už som to zažila a vytrpela som si dosť. Toto bol však vzťah dlhší, intenzívnejší, dôležitejší, preto mám z toho obavy.
a čo by sa ti akože malo stať ? sa psychicky zrútiš skončíš v psychiatrickej liečebni ? na liekoch po celý život ? pokúsiš sa o samovraždu ? alebo budeš proste mať po zbytok života depresie ?
Ja som už za záchranu nášho vzťahu bojovala dosť. On má proste blok v hlave...keď si spomenie na niečo v súvislosti s tým chlapom, resp. mu to niekto pripomenie tak vznikne hádka. Viem, že ma má rád a aj pre mňa veľa robí, ale toto nevie prehryznúť a cítim, že mu to už nevyhovuje, že asi chce nejakú pri ktorej nebude myslieť na takéto veci. Proste sa toho rozchodu bojím...som riadna citlivka, vôbec nie som psychicky silná, aby som zvládla rozchod s niekým koho milujem. Jasné, že to niektorým prinesie úľavu, že môžu zrazu žiť slobodne (to by bol asi aj prípad môjho frajera), ale ja netúžim byť slobodná, chcela som byť s ním :(
je mi ťa normálne ľúto.... rovnako ako všetkých žien ktoré nemajú sebaúctu a vnucuju sa chlapovi.... sa s ním rozíd... ked to neurobíš ty urobí to on, ... a čo bude ked nebude s tebou už teba nemusí zaujimať,..do toho ťa nič nie je! to už bude jeho život BEZ TEBA!