Prečo muzi nechcu dlhodobe vztahy?

mesačný tých nových ženských nickov tu pribúda vela. ani sa potom nezvyknú objaviť. ja si myslím že to kludne môže byť jedna osoba. máš tu také frustrované ženské ktoré asi žiadny muž nechce lebo okrem nadavánia na mužov sa tu pomaly nič iné od nich nedočítaš a inteligentný argument žiadny. ona ked si to prečíta sa v tom nájde ;-)

neboj sú aj iné ženy. a ty máš nejaké postihnutie si písal niekde verejne tu na forume ? ked už o tom takto verejne tak reku...

Dnešné ženy sú úplne o ničom. Nároky ako princezná a okrem diery medzi nohami neponúkajú. Kedysi boli ženy do koča a do voza a videli život reálne preto lebo nechceli prísť do hotového, vedeli že musia priložiť ruku k dielu nie ako tie dnešné s umelými nechtami že sa čudujem ako si vedia vytrieť riť.

lolipopp - no pekne...ak je väčšina žien podobná tebe a majú rovnaký názor, tak sa mužom ani nečudujem.

Lucia presne ako pises. Dnesni muzi su uplne nepouzitelny pre vztah. Nic neriesia len by sa zabavali do 40tky nemaju ani vlastne byvanie popritom dovolim si tvrdit ze keby chceli nato mali len im je pohodlnejsie byvat u rodicov mat uvarene oprane a mat kamaratky s vyhodami zadarmo lebo ani kurvam za sex nechcu platit lebo to je pre nich drahe. Muzi zabudli byt muzmi lebo maju fantasticky zivot niekedy muzi tvrdo makali dnes hladkaju iphony od rodicov a nemaju hodnoty nevedia si nic vazit. Tato doba je otrasna ludia ostali uplne rozmaznany sebecky vsetko aby sa prisposobovalo im.

Gima - ten bod 5 podla mňa hovorí o identite. ide o to s čím sa človek identifikuje a dnes už sa mladí muži tak neidentifikujú s tým s čím ich otcovia alebo možno skôr starí otcovia. kedysi bolo dosť predvídatelné čo človek bude robiť. psycholog Jeffrey Jensen Arnett hovorí o vynárajúcej sa dospelosti ktorá sa ale netýka len mladých mužov. dôkazom sú ženy ktoré sa neskôr vydávajú a majú neskôr aj deti
feminity.zoznam.sk
www.online.muni.cz

adr1a - neviem či sú všetky tie rozpadajúce sa vzťahy spôsobené tým že ludia ktorí na nich participujú sú z rozvrátených rodín. možno s tým súvisí dosť to čo spomínam vyššie Gime. a otázka je aj nakolko dobre poznáš fungovanie tých párov. a či vzorka ktorú poznáš je dostatočne velká a výpovedná. alebo môžeš mať šťastie že poznáš práve také páry. robiť si vlastné štatistiky o spokojnosti párov je ošemetné. vela ludí spolu ostáva zo zvyku. to je žial pravda. tak isto vela ludí ostáva aby neboli sami. niektorí ked sú už manželia tak aj preto lebo sa trebárs nechcú deliť o majetok. alebo sú u nich zažité stereotypy že to je proste spoločenská hanba, aj takto zmýšlajúcich nájdeš. takže zdanie niekedy klame.
a s tými ludmi z nefunkčných rodín viac menej súhlasím. vo všeobecnosti majú väčšie problémy so vzťahmi. tí ludia sa ešte ako deti adaptovali v prostredí ktoré bolo nejak narušené, čiže aby to zvládli a žial bohu v niektorých prípadoch aby to aj prežili, si osvojili myslenie a cítenie v tom pre dieťa nevhodnom prostredí. a to sa do nich vrylo a pokračuje s nimi do dospelosti. často si v dospelosti ani neuvedomujú súvislosť pokial sa tým nejak nezačnú zaoberať. ovšem záleží aj na tom že či mali alebo nemali niekoho na koho bolo spolahnutie a u koho našli lásku starostlivosť a bezpečie. mohol to byť jeden z rodičov, lebo obaja nemuseli byť nepodarení, alebo nejaký starí rodičia, alebo niekto proste. takže ked je niekto z takej rodiny ale v živote to nejak zvláda, tak možno práve kvôli tomu. ale väčšina detí z takých rodín také štastie asi nemá. žial bohu.

Na vztah sa da pozerat vzdy dvojako. Bud je to zbabelost, ze ludia nevedia byt sami alebo sa snazia opravit pokazene a zostavaju spolu. Ja mam skor opacnu tendenciu. Cim som starsia a mam za sebou teda nejake vztahy, ktore nevysli, tak sa snazim opravit a zostat v tom, ktory momentalne mam. Vztah je praca a nie kazdemu sa chce zacinat odznova, ked vie, ze uz nieco vybudoval. Na druhej strane, chapem, ze su aj taki, co sa im nechce opravovat. Tazko bude niekto opravovat, ked druhy si radsej "kupi" nove. Ale ten pocit, ze ten druhy nas pozna a predstavuje pre nas domov je casto na nezaplatenie.

Princ. Ja tomu este stale verim) mozno som v tomto smere nepoucitelna a nevyliecitelna optimistka, ale verim. Sama som vyrastala a cely zivot zila v takej rodine, vyslo a vychadza to starkym rodicom surodencom bratrancom sesterniciam. Mam aj priatelov znamych kolegovcov, ci blizkych spoluziakov takychto. Najdu sa pravdaze aj v mojom okoli vzvtahy, ktore nevysli stroskotali. No tych je ozaj menej. Vacsina je dlhorocnych stastnych a spokojnych manzelstiev. A bola by blbost si mysliet, ze aj tam sa nevyskytli burky mracna tazkosti. Ale vzdy to spolocne ustali vyriesili a zomklo ich to este vacsmi navzajom. Vies. Rozist sa a odist zo vztahu vie kazdy blbec. To nie je ziadne umenie. Je to najlahsia unikova cesta. Umenie je tazkosti a problemy riesit a vyriesit ich, ak sa vyskytnu. A zas ak su zaklady dobre a pevne, je aj nacom stavat.
A tie rozpadajuce sa vztahy registrujem skor u takych, co nemali moznost poznat fungujuce uplne spokojne a stastne rodiny. Cize ak nieco v detstve dospievani ai nepoznali, ako to mozu poskytovat mat a davat dalej? Kde mali najst tie vzorce spravania? Nevideli fungovat klapat uplnu rodinu, ako rodicia riesili navzajom konflikty hadky aj udobrovania, vediet sa ospravedlnit, uzmierit a najst si opat cestu k sebe. Byt si oporou pomocou. Drzat a byt zit existovat stale spolu, ako rodina. Ano, vynimky vzdy boli a su. Takze aj ludia z neuplnych nefunkcnych rodin vedia mat dlhorocne fungujuce vztahy. Ale nebavim sa o vynimkach ktore potvrdzuju pravidla. Preto si nemyslim, ze veta "rodina vychova" je zaklad, ze je to len fraza....

Po tom všetkom, čím som si ja osobne prešiel by som asi tiež už dlhodobý vzťah nechcel a to z jediného dôvodu. Vďaka mojim skúsenostiam, návodom a strachu. Nikto vás totiž nenaučí ako riešiť problémy, čo v živote robíte zle, ako sa rozhodnúť....jedným slovom, nikto neučí ľudí ako žiť, nikto vám nedá návod na život...jednoducho sa tu ocitneme a jediné čo môžeme spraviť je skúšať.

No a ak sa vám pár skúšok nepodarí, tak si po čase poviete načo skúšať niečo také isté ak mám z tej skúšky vždy rovnaký výsledok a nikdy sa nepodarí. prečo neskúsiť radšej niečo v čom som dobrý a čo mi ide? Nie je to len nezmyselná strata času a ľudského života?

A preto sa nečudujem ak niekto dlhodobý vzťah nechce...Pozná tu niekto nejakých ľudí, z novej éry tak 80,90 roky alebo neskôr, ktorým vzťahy vydržali či majú stále jedného partnera a sú šťastní? Určite pár takých poznáte ale ruku na srdce, tí ktorých poznáte sú šťastní?

ono by som tu o tom mohol písať nekonečné litánie ale napíšem len toľko, že to, ako spravíme prvú skúšku a ako nás daný predmet začne baviť, podľa toho robíme aj tie ostatné.
Ak nás predmet nebaví, tak sa ho síce naučiť dokážeme ale nikdy to nebude na 100%

,,Povinnosť nás núti urobiť veci dobre,ale láska nás motivuje urobiť ich krásne.,,

Strach, obava a strata:
1. Obava zo straty autonómie a slobody rozhodovať sa

Na jednej strane samotným zväzkom a rodinou (byť pod papučou) a rovnako rizikom pri neplatení na deti.
2. Obava z toho, že manželstvo im zruinuje ich sexuálny život a bude viesť k nudnému a nepravidelnému sexuálnemu životu

Ženatí muži majú v priemere častejšie sex ako slobodní, ale na druhej strane menej ako muži, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s partnerkami- ale nie ženatí. Sexuálny život ženatých mužov sa postupne znižuje. Vydaté ženy majú tiež tendenciu k nárastu hmotnosti v porovnaní so ženami žijúcimi vo vzťahu a mimo manželstva. Výskumy poukazujú aj na skutočnosť, že partneri spoločne žijúci mimo manželstva (partnerstvo) sú šťastnejší a sebavedomejší ako ľudia v manželstve či slobodní.
3. Strach zo straty finančnej nezávislosti

... alebo zo značných nákladov investovaných do rodiny a obava zo straty životného priestoru a kontroly nad vlastným bývaním: muži potrebujú vo svojom živote často „zaliezť do svojho brlohu“. Prečo ustupujú z tejto potreby? Dôvodom je prehra v boji o miesto v dome. Nárastom mestského života a spolunažívaním rodiny sa zmenšuje „mužský“ priestor v hlavnej časti domu a svoj exil potom hľadajú v podkroví, garážach a pivniciach – v najmenej žiadnych častiach domu. Môžu zistiť, že vo svojom dome či byte im ostane iba nejaká skriňa, v ktorej majú svoje veci, ktoré milujú.
4. Obava zo straty voľného času s priateľmi či aktivít, ktoré obľubujú

Svadobné zvony často odzvonia priateľom zo školy či z práce a postupne vyblednú. Hoci sa to stane na oboch stranách, u žien aj u mužov, mužské sebahodnotenie klesá viac, pretože muži sú skôr menej sociabilnejší ako ženy.
5. Obava zo straty rešpektu voči sebe

V minulosti nebol muž vnímaný ako plne dospelý do doby, kým sa neoženil. Dnes je to však naopak: otcovia sú skôr postavy na smiech ako pre rešpekt, hlavne v médiách.
6. Riziko straty mužnosti

Muži vnímajú rodinu a manželstvo ako oslabenie alebo až „vykastrovanie“.
7. Obava zo straty možnosti vyjdenia si von s partiou a robiť „chlapské veci“

Namiesto toho prevláda predstava uväznenia manželkou a jej nátlakom niekde v hypermarkete.

8. Možná strata detí a financií

A dokonca to nemusia ani byť jeho deti. Je tu obava z rozvodu a stým spojená obava z toho, že manželka pri rozvode im zoberie všetko vrátane detí. Ďalší dôvod je vynakladanie peňazí do vetra na deti, ktoré dokonca ani nie sú ich. Nakoniec prichádza tá najhoršia predstava: muž vnímaný iba ako zdroj peňazí na dieťa.
9. Výhoda SLOBODNÉHO života

Slobodný život je lepší. Ako hodnota manželstva klesla, úroveň slobodného života sa zvýšila. Niekedy boli slobodní muži vnímaní ako podozriví, dôležité pozície sa predkladali skôr stabilným rodinne založeným mužom. Mať milostný život mimo manželstva bolo náročné, rizikové a odsudzované. Aktuálne sa nikto nepozerá úkosom na štýl života slobodného a zamestnávatelia preferujú skôr ľudí bez konfliktných a problémových rodinných povinností. Sú tu možnosti bezmedznej zábavy, ktorá je lákavejšia ako rodinný život a jeho povinnosti. Slobodný život vyzerá lákavejšie.
10. Nepopularita otcov

Väčšina pohľadov na otcov je založená na stereotypoch a karikatúrach. Obraz muža pod papučou, sexuálne vyhladovaného prichádzajúceho do domu plného neporiadku, s hlučne kričiacimi deťmi a otravnou manželkou je typický pre dnešné médiá. Nie je potom čo sa čudovať, že sa muži nechcú viazať. Reklamy a filmy vytvárajú obraz manželstva, ktoré je zábavné asi ako pohrebný ústav.

waporwave ci ako :D ano, dneska som citala nejake vyjadrenie psychologicky, ze rovnako ako su rozne sexualne odchylky. ved aj ja sama som to prirovnala k asexualite. je to skratka nieco, s cim sa niekori ludia narodia. predpokladam sice, ze vacsina je takych, ktori deti nechcu kvoli zlemu detstvu/nejakemu traumatickemu zazitku, ale niektori su aj taki, ktori to tak proste maju. ja som napr. mala uzasne detstvo, mam skvelych rodicov, o mame mozem kludne povedat ze je moja najlepsia priatelka, a som (niekedy mozno az prilis) starostliva a myslim, ze mama by som bola dobra (ak sa nad tym teda mam teoreticky zamysliet), ale skratka to tak necitim, nechcem byt mamou. nechcem mat deti.
tu je citat tej psychologicky" Môže sa nám to vidieť ľudsky nepochopiteľné, no musíme pripustiť, že ak napríklad existujú poruchy sexuálnych systémov, ktoré dovoľujú vznik sexuálnych menšín, potom môže a musí existovať aj porucha rodičovských opatrovateľských systémov. Je to zrejme vrodená porucha a niekedy môže byť spojená s traumatickou skúsenosťou. Z tohto pohľadu je potom celkom pochopiteľné, že môže existovať istá skupina žien, ktoré deti nechcú. Keď si to priznajú a uvedomia dostatočne včas, potom sa podľa toho aj zariadia."