vzťahy - ja .- partner - svokra a nekonečný kolotoč

Príspevok v téme: vzťahy - ja .- partner - svokra a nekonečný kolotoč
porážamaznej

Ahojte,

chcela by som Vás poprosiť o Váš názor. dostala som sa do jednej veľmi nepríjemnej a zložitej situácie - ja - partner - svokra.

pokúsim sa to skrátiť. sme spolu už 9 rokov (nie sme manželia), bývame v jednej dedine a v podstate každý doma, presúvame sa medzi dvomi domácnosťami. mňa to však už omrzelo a tak som vyplatila surodencov a prerobila som poschodie u rodičov na 3 izbový krásny byt. takže máme konečne svoje miesto. predpokladala som, tak ako všetci okolo mňa, že sa ku mne nasťahuje. samozrejme jeho ego utrpelo tým, že ja som bola tá, ktorá vyriešila bývanie, on mal inú predstavu a bla bla, jeho predstavy boli predstavami aj po 8mich rokoch a mňa už nebavilo čakať. budem mať 28 rokov a som dosť stará na to, aby som si viedla svoju domácnosť. lenže teraz mám problém, že partner odomňa vyžaduje, aby som trávila 3 - 4 noci týždenne u svokrovcov, v jeho detskej izbe 3 x 3 metre ( svokra mi za náš cvzťah narobila veľmi veľa zlého, iná žena by s ňou možno ani neprehovorila), kde nám svokra vojde o jedenástej 5 krát niečo povedať bez zaklopania. skrátka nulové súkromie. úprimne mi to začína tak neskutočne liezť na nervi, že už neviem ako z toho von. nie je to na hlavu, že keď máme svoju domácnosť, aby sme takto fungovali? navyše ich rodina je rozvrátená, svokra so svokrom sú na nože, každý deň hádky a iné zlé veci. na jednej strane chápem že mu je ľúto mamy, lebo od seba všetkých odohnala keď bola zlá, ale na druhej strane si hovorím prečo ja mám stále niekomu ofukovať zadok za jeho chyby v zivote. chcem normálne fungovať, bez toho aby mi svokra chodila za riťou a hneď vyzvedala čo robim, čo idem robiť, čo hovorím, kam idem, prečo tam idem, ako to robim a nech to tak nerobim a podobne.

AKO MU TO MAM VYSVETLIT, že mi jeho mama lezie na nervi tak, že som schopna ho kvoli tomu opustit? keď načnem túto tému, je to vždy hádka ako vyšitá a on somnou o tom nechce veľmi hovoriť.

Ďakujem za Váš názor.

neviem11111

filip to pekne napisal.
mesacny princ - ako som to pochopila ja, je to sice v dome u jej rodicov, ale je to samostatne vybudovany byt na poschodi, oddeleny a rodicia jej tam vobec nechodia. preto by som cakala, ze aj jemu ako dospelemu muzovi bude dajme tomu docasne vyhovovat taketo riesenie, kym si nieco niekde inde nevybuduju spolocne, pretoze sice by sa v tom istom dome nachadzali aj jej rodicia, ale nie v ich priestore, ktory ma 130 metrov stvorcovych a nie 3x3 metre ako jeho detska izba, do ktorej jeho mama ani neklope. v jej byte by mal predsa viac sukromia aj on. ale teda ked mu toto nevyhovuje, treba najst nejake ine spolocne riesenie, kde budu spolocne byvat a budovat rodinu, no nepripada mi, ze je tam vola ani z jednej strany. patova situacia.

Mesačný princ

Filip TT - perfektne si to vysvetlil, nemám čo dodať. Niečo tomu síce chýba ale je to takto nejak :)

Filip TT

Ok, venujme sa teda riešeniu.

Rozchod po piatich rokoch to je citove na úrovni rozvodu, ako by sa ten vzťah dal zachrániť.

Vo vzťahu je východiskom vždy srdce, aj keď ide o praktickú vec, ako je bývanie. Problém so srdcom je podľa mňa ten, že mu chýba vôľa budovať spolu rodinu. Ten nápad, že budú bývať pár dní u nej a pár dní u neho ukazuje, že chlapec je mysľou vzdialený nejakej predstave rodiny a rodinného hniezda. Je to len taký zúfalý pokus uhrať to na obe strany.

Ty zakladateľka tiež nepôsobíš dojmom, že myslíš rodinne. V tomto má Mesačný pravdu. A ja si myslím, že práve toto je dôvod, prečo ho nevieš presvedčiť.

Ak to priateľovi predávaš tak ako to tu píšeš, tak mu to vysvetľuješ ako tvoju osobnú potrebu bývať vo svojom byte a nebyť u nich. Áno máš na to právo. Ale v tom prípade aj on má právo hovoriť, že moja citová potreba je podporovať mamu a je to pre mňa dôležité, nedokážem bývať u priateľky, keď neviem, ako je na tom mama. Sú to skrátka rovnako oprávnené potreby dvoch ľudí, ktoré ale nie sú kompatibilné.

Riešením je práve myslieť rodinne. Povedz mu: pozri, dajme nabok čo potrebuješ ty, čo potrebujem ja. Našim spoločným cieľom je vybudovať rodinu, tak nerozmýšľajme o tom, čo potrebuješ ty, čo potrebujem ja, rozmýšľajme o tom, čo POTREBUJE RODINA.

Rodina potrebuje mať svoje bydlisko, rodina nebýva tri dni tam a tri dni tam. Ani tvoja mama nebýva tri dni u svojej mamy a tri dni u otcovej mamy. Rodina býva spolu, majú svoje osobné priestory, kde sa môžu budovať intímne a dôverné vzťahy, kde sa naučíte cítiť a myslieť ako MY rodina.

Proste idete cieľavedome vybudovať rodinné vzťahy, to je váš cieľ, ktorému sa musia podriadiť praktické rozhodnutia. Toto je práve to myslenie, v ktorom sa dajú nachádzať riešenia akceptovateľné re oboch. Pretože sa nerodia kvôli jednému alebo kvôli druhému, ale kvôli tomu spoločnému dielu, spoločnému cieľu.

Vysvetlil som to dobre? Je skrátka veľký rozdiel povedať: pre mňa by bolo lepšie a povedať: pre rodinu by bolo lepšie...

Mesačný princ

neviem11111 - a ešte niečo. netrvá náhodou na tom, aby sa presťahoval k svokrovcom??? Alebo sa mýlim?

Mesačný princ

neviem11111 - veď ok. uvidíme ako dopadnú. Ja si len myslím, že nejestvuje človek, ktorý by sa nechcel osamostatniť.

neviem11111

mp, ale suhlasim s tebou v tom, ze pokial nenajdu v blizkej buducnosti spolocnu rec v tomto dolezitom zivotnom kroku, povedie to k rozchodu.

neviem11111

mesacny princ, no ved vychadzam z toho, co pise autorka temy. priatel sa nechce prestahovat do bytu, ktory ma ona k dispozicii. trva na tom, aby u jeho rodicov v byte v jeho detskej izbe prespavali 3-4 krat tyzdenne. ja neviem co ho k tomu vedie, nepoznam ho, neviem preco nechce, ale nechce.

Mesačný princ

Myslím si, že som napísal všetko. Daj sem prosím ťa vedieť ako to dopadlo. ja si myslím, že mám pravdu a rozídete sa. Ak sa mýlim tak to možno vidím zle. Ale nepoznám ani jedného a ani druhého, no obaja ste to riadne domrvili.

toto je len následok.

Mesačný princ

neviem11111 - odkiaľ vieš, že sa osamostatniť nechce? Každý by radšej žil sám ako v dome plnom alkoholu a hádok nemyslíš?