Ahojte,
chcela by som Vás poprosiť o Váš názor. dostala som sa do jednej veľmi nepríjemnej a zložitej situácie - ja - partner - svokra.
pokúsim sa to skrátiť. sme spolu už 9 rokov (nie sme manželia), bývame v jednej dedine a v podstate každý doma, presúvame sa medzi dvomi domácnosťami. mňa to však už omrzelo a tak som vyplatila surodencov a prerobila som poschodie u rodičov na 3 izbový krásny byt. takže máme konečne svoje miesto. predpokladala som, tak ako všetci okolo mňa, že sa ku mne nasťahuje. samozrejme jeho ego utrpelo tým, že ja som bola tá, ktorá vyriešila bývanie, on mal inú predstavu a bla bla, jeho predstavy boli predstavami aj po 8mich rokoch a mňa už nebavilo čakať. budem mať 28 rokov a som dosť stará na to, aby som si viedla svoju domácnosť. lenže teraz mám problém, že partner odomňa vyžaduje, aby som trávila 3 - 4 noci týždenne u svokrovcov, v jeho detskej izbe 3 x 3 metre ( svokra mi za náš cvzťah narobila veľmi veľa zlého, iná žena by s ňou možno ani neprehovorila), kde nám svokra vojde o jedenástej 5 krát niečo povedať bez zaklopania. skrátka nulové súkromie. úprimne mi to začína tak neskutočne liezť na nervi, že už neviem ako z toho von. nie je to na hlavu, že keď máme svoju domácnosť, aby sme takto fungovali? navyše ich rodina je rozvrátená, svokra so svokrom sú na nože, každý deň hádky a iné zlé veci. na jednej strane chápem že mu je ľúto mamy, lebo od seba všetkých odohnala keď bola zlá, ale na druhej strane si hovorím prečo ja mám stále niekomu ofukovať zadok za jeho chyby v zivote. chcem normálne fungovať, bez toho aby mi svokra chodila za riťou a hneď vyzvedala čo robim, čo idem robiť, čo hovorím, kam idem, prečo tam idem, ako to robim a nech to tak nerobim a podobne.
AKO MU TO MAM VYSVETLIT, že mi jeho mama lezie na nervi tak, že som schopna ho kvoli tomu opustit? keď načnem túto tému, je to vždy hádka ako vyšitá a on somnou o tom nechce veľmi hovoriť.
Ďakujem za Váš názor.
