Ako neziarlit?

ziarlit je fajn ale aj tam treba poznat mieru

ziarlit je zdrave predsa v istej miere

Ahoj, tiež niekedy bojujem s problémom žiarlivosti. A ako nežiarliť, no jeden spôsob je nájsť si totál hanblivého chlapa, čo sa na iné ani nepozrie, a dúfať, že sa hanbí natoľko, že sa neodváži hľadať kočky ani na nete ;) Ale úprimne, žijeme v spoločnosti a sme stvorení pre spoločnosť, nie je správne sa uzatvárať pred svetom.
Na čo som každopádne prišla je, že to myslenie, že sa chlap pozerá po iných alebo vyhľadáva iné, preto, lebo tá jeho nie je dosť pekná, či dobrá, to je blbosť. Môže mať aj tú najkrajšiu a najsexi na zemi, aj tak sa pozrie po inej... Lebo tie iné neprestanú byť kočky. Čiže to, že si vyhľadáva iné, nemá pravdepodobne nič s tým ako vidí teba. A zrejme ich ani neporovnáva s tebou. Určite existujú aj takí chlapi, ale myslím, že porovnávanie je skôr ženský problém. Teda, vyjadrujem sa k "zdravým" chlapom, nie nejakým notorickým sukničkárom...

Či to vekom prejde, neviem, môže sa to každopádne zlepšiť. Na začiatku vzťahu bola moja žiarlivosť tiež omnoho horšia. Ale rokmi vo vzťahu sa dôvera budovala, stále viac som si uvedomovovala jeho lásku a naberala istotu, že som jeho vyvolená. Nikdy som sa nebála, že by ma podviedol, ale mala som strach z toho, že by sa zahľadel do nejakej ženy, alebo že by mu nejaká žena veľmi imponovala a mala viac pozornosti... V tomto nemá človek nikdy istotu.
To je fakt, ktorý musí človek prijať. Láska a vzťah je risk. Môže sa stať, že ho nejaká žena zaujme. No ak ja budem potom stále odutá a nahnevaná, len mu zabránim v tom, aby si pripomenul, čo máme... Ak sa zmierim s tým, že jeho pozornosť a ocenenie bude niekedy patriť aj iným ženám (samozrejme v hraniciach) potom, keď sa vráti ku mne, nájde ženu, ktorú si vybral.
Zdravý muž neodchádza od ženy, ktorá mu dôveruje, rešpektuje ho a prijíma ho - vytvára mu pokojný domov. Nie že len od nej neodchádza, ale ju miluje a stará sa o ňu.

Keď vnímam, že je k nemu nejaká žena veľmi priateľská (nemyslím fyzicky), no príjemné mi to zrovna nie je... Ale snažím sa myslieť na to, ako mne dobre padne, keď sa o mňa niekto zaujíma (myslím tak priateľsky) a tiež v tom hneď nevidím niečo viac. Len jednoduchú ľudskú sympatiu, ktorá môže súvisieť aj s tým, že ma daný muž vníma ako peknú ženu. Ale tam to končí. Človek potrebuje ocenenie iných. Kto ho nezažil dosť vo vlastnej rodine, možno ho o to viac potrebuje inde. Kto ho v rodine zažil až priveľa, tak bez neho nemôže žiť...

Ďalšia oblasť, vo vzťahu sa treba sústrediť na to, ako ja milujem, a nie čo robí partner zle. Samozrejme, že nezatvárame oči pred tým, ak nám ubližuje... Je jedno aký bol dôvod, no ak sa ty správaš voči partnerovi s určitou nenávisťou, ak ho chladne a hrdo odmietaš, lebo žiarliš, tvoje správanie nemá nič spoločné s láskou.

A častý dôvod žiarlivosti je aj premietanie svojho správania na partnera. Možno sa bojíš, že je rovnaký ako ty? Stáva sa ti, že ti iný muži či ich záujem imponuje až veľmi a bojíš sa, že to takto prežíva aj tvoj priateľ?

Žiarlivosť je hnusný spoločník.

Inak, ja by som mala problém s tým, že si môj partner prezerá iné ženy či porno. Dnes žijeme vo svete, ktorý tvrdí, že je to zdravé a normálne, ja s tým nesúhlasím, a zrejme by som nedokázala žiť s mužom, ktorý by tento názor nezdieľal. Mám vysoké ideály a zároveň viem, že sa to dá aj inak. Bohužiaľ dnes je to skôr zázrak nájsť ľudí, čo to vnímajú rovnako a sú ochotní podľa toho aj žiť. Musíš vedieť čo si ochotná a schopná tolerovať (že niečo tolerujem, neznamená, že s tým súhlasím, alebo že mi to nie je nepríjemné, ale proste, že s tým dokážem žiť, bez toho, aby som to tomu druhému vždy vyčítala, či aby nás to od seba oddeľovalo).
Máš aj rozum. Vždy keď pociťuješ žiarlivosť, dávaj pozor čo ti hovorí rozum, či preháňaš alebo nie. Niekedy rozum funguje až po pár dňoch od tej žiarlivosti ;) Časom sa takto môžeš učiť, že tvoje emócie preháňajú a že nie sú vždy dôveryschopné a budeš vedieť lepšie nasledovať rozum... Budeš si vedieť povedať, že áno, v podobnej situácii som už bola, spomenieš si ako si tú situácia vnímala neskôr a ľahšie prídeš k zdravému rozumu, ľahšie ovládneš svoje emócie.
Nesnaž sa ich ale potláčať či ignorovať. Snaž sa ich spracovať...

tvoj a ako citam tak aj dalsich odtialto problem je v tom ze hladate potvrdenie vasej vlastnej hodnoty kdesi inde. skraslujem si telo aby druhi videli ze mam hodnotu, kontrolujem mojho priatela aby som videla ze mam hodnotu. a tak dalej. lenze to je vasa zakladna chyba. svoju sebahodnotu musite hladat a nachadzat v sebe.

moj tiez stale hovori nech idem tam alebo tam.. ale myslim ze to je len preto aby aj on mohol ist bez vycitiek

Aj moj vzdy ved chod na disko s kamoskami a chod na chatu a kde len chces. A neviem, ci to nahodou nehovori len tak, aby ja som jemu do toho nehovorila. Nemyslim si, ze by to mali az tak v pazi :D Podla mna je to taka taktika, aby dosiahli svoje. Lebo napr ked dam na seba nieco viac odhalujuce, tak uz je v pozore a mu to vadi :D

:D toto je neskutocne ta podobnost, u nas presne to iste, tiez pocuvam o nich ze- ten ma doma zenu a deti a je suknickar, tamten tiez... henten zaspal nahy uprostred chaty, pozeram ze dobre... len presne je to o tom ze nemozes zakazovat, aj tak by si spravil po svojom... plus moj drahy sa este stavia do takej polohy ze jemu by bolo jedno keby som sla niekde s niekym, ztoho som tiez dost otravena

aj ja si myslim ze recept na ziarlivost neexistuje

Mne je tiež zle, spať sa mi poriadne nedá. To keby vedel, tak ma asi hneď pošle k vode :D Všetko zlé si hneď predstavujem. A hlavne, keď mi o kolegoch hovorí, že sú sukničkári. Aj si potom poviem, že ja mám tiež podobné kamarátky a nepodviedla by som ho, ale...ach :/ Ťažko sa s tým bojuje. Ale viem, že nikoho nemôžem kontrolovať a rozkazovať mu. (škoda :D )

Presne... co len s kolegami, aj s kolegynami :D vzdy mi je zle a bojim sa