Ako neziarlit?

Ja viem, ze by som mala zacat od seba a necakat od druhych to, co je pre mna samozrejmost. Ale ked uz aj on mi povie, ze su aj krajsie baby ako ja ale mna lubi....

Keby si najde inu, tak to urcite budem respektovat a nebudem mu pisat ani nic. Jednoducho by u mna prestal existovat. Ale ano, poplakala by som asi vela.
Pytala som sa ho, preco ma potrebu si hladat obrazky inych a vraj on len pozera co mu pride pod ruku a vraj to "robi kazdy". Ale ja viem, ze on si ich aj vyhladaval...videla som to. Potom mi slubil, ze s tym skoncil. Ale neviem, ci mu mam verit. Ked uz mi aj v tom predtym klamal.

do urcitej miery je pozeranie na inych v poriadku (aj teba iste zaujme nejaky fesak krajsi od tvojho) rovnako ako ziarlivost do urcitej miery tiez, v nejakej zdravej podobe v zmysle ze ti na dotycnom zalezi nie je ti ukradnuty. ale vsetko ma svoje hranice. ty by si si ich mala urcit a to tym ze si zacnes viac verit, ze sa zacnes mat viac rada. lebo si myslim ze hlavne z toho vyplyva tvoj strach z konkurencie co nasledne vedie k prehnanej ziarlivosti ktora ta dusí. a on by si mal nejake hranice stanovit tiez a to s tvojou pomocou. napriklad ak ti oznami ze si prezera nejake zeny na internete spytaj sa ho otvorene ci mu ako zena nestacis a ci ho nepritahujes a ze ta to trapi. mozno si to v klude vysvetlite. maj vsak stale na pamati ze ty musis zacat byt so sebou spokojnejsia, to zmierni tvoju ziarlivost a nebudes prehanat. budes potom aj jeho spravanie vnimat s triezvejsou hlavou. prvorade je podla mna teda aby si zacala od seba. co by sa napriklad stalo keby ta aj nechal kvoli inej ? ako by si to zvladla ? musis ratat aj s takou moznostou. co potom ? prave preto je dolezite aby si sa tolko nepodcenovala. krajsie alebo skaredsie zeny najdes vzdy. tomu nezabranis, to neovplyvnis. co ale ovplyvnit mozes je ako sa k tomu postavis, ako sa s tym vyrovnas.

Ja viem. Ale nemozem predsa hystercit a odplasit ho od seba. Ked je to vlastne moj problem

nie je nic horsie ako ked clovek ziarli ale drzi to v sebe :/

Ja tiez nemam zaujem o flirtovanie s inymi. Maximalme sa usmejem. A ano, nie je bozk ako bozk :) Tiez si dame pusu medzi kamaratmi na privitanie.

Zalezi od umyslu, ci je bozk na lice iba bozk na lice. Ja osobne neflirtujem, necitim tuzbu po flirte, ked mam vztah. A rovnako mi je neprijemne, ak by moj partner s niekym predomnou flirtoval. Ak nikoho nemam, tak si pozornost muzov uzivam, ale napriklad je mi neprijemne, ak mi tu pozornost venuju zadani muzi. Ja to mam proste inak.

Blueberry, dám Ti jednu radu - vždy hovor len za seba! Ak dvaja hovoria o tom istom, nie je to zvyčajne isté. Môžu myslieť na to isté, ale ich predstavy sa nemusia zhodovať. To akoby hovorili inými jazykmi. Filip to správne pochopil a vyhodnotil. Možno aj niekto iný...
Ty, Čučoriedka, sa nemáš začo ospravedlňovať. Máš svoj názor, ja Ti ho neberiem. Ak by si tam nebola Ty, vykašľala by som sa to vysvetľovať. Bolo to len a len kvôli Tebe! Ty si ma tak nenazvala, ja som sa neurazila, naopak som bola obvinená z toho, že ja som urážala, dokonca osočovala = hanila, ohovárala! A smiala som sa na svojich slovách!, snažila sa tému odľahčiť, aby to dievča nebralo tak vážne. Ale s tým bozkom sa mýliš - bozk na líce je len bozk na líce! Bozk na ruku je tiež len bozk na ruku! Dokonca ak niekoho objímem, môžem tým vyjadriť len to, že ho mám rada. Nič viac, nič menej. Pochádzam z kraja, kde sa pusy dávali na ústa. Čo by si robila, akoby si to prijala? Problém je len v chápaní flirtu - pre niekoho je flirt už to, ak sa muž na ženu usmeje a ona mu to opätuje!!! Sú to len vyjadrené sympatie. Ja sa tiež veľakrát na vás cez slová usmievam, zaflirtujem si tu. Som žena a užívam si to. Aj do telefónu, ak má dotyčný príjemný hlas, použije nejaké slovíčko. Veľakrát mám pozvanie na kávu, vypočujem si milé slová, a rada. Aj sa svojmu starému pochválim! Aj mu poviem, že ak nebude poslúchať, tak ho vymením. A on mi nato odpoviem, že nech si ma berú, že dotyčnému aj zaplatí, ale som vraj po záruke, takže vrátiť ma nemôže! A to presne viem, kde ma tú devinu. Minule sa tak zapáčil v ružovej košeli s modrou viazankou jednej 27-ročnej, že hneď po ňom vyštartovala a rovno sa ho spýtala, či nie je voľný. A on somár, že nie! Celý deň sa po ňom ženy obzerali, usmievali a chválili ho. Pritom aj tú kravatu som mu viazala ja. Vieš, ono je to tak, že niekto flirtuje a nepodvádza, niekto neflirtuje a podvádza...Všetko je to len a len o dôvere. Ak vo vzťahu nie je dôvera, nastupuje žiarlivosť :

"Žiarlivosť je takmer vždy prejavom nedôvery. Často je aj príznakom toho, že človeku chýba sebadôvera. Ak trpí komplexom menejcennosti, dáva tým vlastne partnerovi dôvod, aby hľadal to, čo jemu chýba, u niekoho iného!"
Dohoda s chorobou, str. 152, 153

A obvykle to aj tak končí. A za tým, čo som napísala si stojím!

V muzovi je prirodzene tuzba byt dobyvatelom, preto tie objavy na FB, ale tiez je v nom prirodzene tuzba byt rytierom svojej milovanej. Len na to sa ta milovana musi spravit odovzdana a bezbranna.Zaroven ale nesmie posobit hlupo - neodovzdava sa z hluposti a slabosti, robi to s plnym vedomim toho, co ju caka ked bude sklamana, ale aj tak to robi, lebo chce doverovat. To je ta odvaha....

Filip, nieco podobne prave prezivam, teda prechadzam tymito fazami. Je to fakt o odvahe.