Ahojte, možno poradíte. Mám takú dilemu. Typickú pre ženu. Niekto sa mi dosť vážne páči, ale sa nejako veľmi nepoznáme. Ide o to, že ja nemám vôbec predstavu, ako ho začať baliť alebo niečo také, lebo doteraz si vždy niekto zbalil mňa a ja som sa nechala. Čiže vôbec nemám žiadne skúsenosti, ako a čo. Prečítala som ti tu pár tém, kde sa radilo ľuďom v podobnej situácii. Začni komunikovať, usmievaj sa, požiadaj o pomoc s niečím, buď vtipná a veselá atď. No dobre, stalo sa. Komunikoval, usmial sa, pomohol a tým to haslo. Pýtam sa teda, mám pokračovať vo vymýšľaní nejakých ďalších situácií a komunikovať, lebo on len reaguje na mňa a sám od seba so mnou nerozpráva, či to nechať tak? Hanbiť sa veľmi nehanbím, len tak normálne ako bežne pri ľuďoch, ktorí nie sú moji dobrí kamaráti, veď ho nejdem žiadať o ruku, takže nejde o to. Len zase strápňovať sa nechcem, predsa len netúžim po tom, aby som bola niekomu ako zdroj zábavy. Ako mám vedieť či to má zmysel v tom pokračovať?
Spraviť niečo či nechať tak?
SabiN. Ja som ti neradila spiatockovat) dolezite je poznat objekt svojho zaujmu (podla toho si zvolis dalsiu taktiku a nasledne kroky). Zisti si o nom co najviac. Nenapadne) Ked budes vediet - aky je, co ma rad, co sa mu paci/nepaci, ake ma zaujmy zaluby, co moze a co uz nie, co ho rozosmieva a co mu sposobuje vrasky na cele, - citaj v nom, tak ho ziskas. Lebo ho budes poznat, budes ho mat precitaneho, budes vediet sa mu priblizit, dostat sa mu pod kozu, do hlavy srdca tela. Aj duse)
Ja viem dost dobre v ludoch citat. A neverbalna kimunikacia, pohlady usmevy rec tela gesta mimika ai ai, sa mozes naucit urcite aj ty. Je v tom velka moc) kuzlo caro charizma sarm, celkova pritazlivost. Ono sa to naucis. Len treba skusat. Nevzdavat sa pri neuspechoch. Lebo uspech skor ci neskor pride. Byt zenou je uzasne) a neber nic a nikoho smrtelne vazne. Uvolni sa, usmievaj sa a hraj sa. Hlavne si to uzivaj, vychutnavaj si to)
A muži nerozumejú ,,náznakom,,!!! to si pamätaj.
Zbytočne budeš hádzať témy alebo niečo naznačovať. Buď sa na neho dívaj, nečakane ho pobozkaj, napíš ten anonymný list alebo...?
Poznal som len dve také osoby, ako si ty a môžem ti tu napísať, že na to nikdy nezabudnem. nepoznám ťa síce osobne ale možno mám pravdu. A ak ju mám, tak ten človek určite nevie, že sa ti páči.
Vieš ľudí ovláda strach a ak sa boja obaja, tak sa môže stať, že niečo budú obaja neskôr ľutovať.
Ako sa píše tu v predošlom príspevku, tak muži ti radia niečo úplne iné ako ženy. kto vie prečo? Tak premýšľaj. Doba zmenila a ženy sú často akčnejšie a často preberajú mužské princípy ,,HRY,, vzniká z toho celkom pekný chaos a ako taký slúži primárne nato, aby muži stratili to, čo je im odpradávna dané.
Veď sa pozri vôkol seba. Ja by som povedal, choď do toho. Stratiť nemôžeš nič, akurát sa prinajhoršom trošku strápniš alebo budeš sklamaná.
je čoraz viac mužov, ktorí ženy primárne ,,nebalia,,.
Meursault, teší ma, že mi chceš pomôcť, fakt si to vážim. Vieš neviem či je atraktívna to správne slovo pokiaľ ide o mňa, som úplne obyčajná až priemerná, ale zrejme budem mať v sebe niečo, čo ľudia nazývajú charizmou, na nič sa nehrám, nepretvarujem sa a pokiaľ situácia nie je nejako vyhrotená tak som milá ku každému okolo. Ak ma niekto osloví, hoci nejaká cudzia babka na ulici, netvárim sa štýlom, čo chceš odo mňa, ale usmejem sa a komunikujem s hocikým. Prečo som sa chytila akurát toho z tvojho príspevku? Lebo ako som už spomínala, vždy si niekto namotal mňa a nie naopak a vysvetľovali mi to tým, že bolo vo mne niečo, čo ich nútilo ma osloviť, že vraj sa nebáli, že ich sfúknem ako sviečku. A stáva sa mi to aj teraz.
Sakra, teraz keď to čítam po sebe mi napadá, že to mohlo byť aj preto, že ostatné boli krajšie ako ja :-). Ale k veci, v tomto prípade to akosi nefunguje. Pokiaľ si ja nenájdem nejaký spôsob, niečo nadhodiť, tak okrem pozdravu nič neodznie. Rada by som verila a namýšľala si, že je to preto, že sa hanbí, ale ja som dosť realistka a takto to funguje len vo veľmi malých prípadoch. A vymýšľať stále nové spôsoby, čo mu nadhodiť, no neviem no, párkrát môžem ešte skúsiť, ale nie som v tom doma, ako už viete a nemám na to dostatok priestoru.
Ešte k tým neverbálnym prejavom, toto máš pravdu, z mojich neverbálnych prejavov by to nikdy nezistil, akurát by som ho zmotala.
a pre vysvetlenie. ty pises nasledovne -
"Čo je zaujímavé je to, že ženy, česť výnimkám, mi radia hodiť spiatočku a muži skúšať. Čítam si to všetko stále dookola a akurát som ešte viac dopletená."
ja ti to vysvetlim :-) my muzi sme proste (hoci nie uplne vsetci) od prirody taki akcnejsi a aj sa to od nas ocakava a to aj pri takychto situaciach aku riesis ty, cize pri baleni. samozrejme ti uz nedokazem povedat kto ma pravdu, k tej sa musis dopatrat ty sama. o tvojom fesakovi nevieme nic a o tebe tiez nic moc takze mozeme iba hádat.
este k tym malym postupnym krokom. nejde o to ze kazdy ten krok by mal znamenat uspech. vobec nie. niektore mozu skoncit uspechom (trebars tvoj objekt zaujmu z tvojich pohladov pochopi co k nemu citis a date sa dokopy) niektore nemusia (zistis ze ta nechce) ale podstatne je ze tie kroky urobis, ze sa odvazis a prave tym sa posuvas, tym sa osmelujes, posilnujes. horsie by bolo keby si neurobila nic. ja si myslim ze ono tak byva v mnohych oblastiach zivota (a urcite si o tom uz pocula, mozno aj z nejakych výrokov, citatov) ze menej lutujeme to ked sa pokusime ale neuspejeme, nez to ked sa ani len nepokusime.
kedze rozoberame tuto temu tak to znamena ze mas u muzov este sance a si atraktivna. nepotrebujem vediet kolko mas rokov. a cize nie je neskoro sa zacat ucit byt v tejto oblasti smelsia, alebo otvorenejsia. ucime sa cely zivot a toto ti bude ku prospechu. a vobec nejde teraz o tohto konkretneho muza ktory sa ti paci. proste tak vo vseobecnosti. nemusis na to ist nejak prudko. proste krok za krokom si vzdy dovol respektive odvaz sa nieco urobit a ked sa po case obzries naspat tak zistis ze si presla aj celkom slusny kus cesty.
ovsem vzdy ked nieco riesis je dobre ist k podstate a netocit sa zbytocne okolo vsetkeho ostatneho. treba ist k jadru veci tak ako napriklad teraz si si uvedomila ze vlastne neverbalna komunikacia je pre teba velky strasiak. nechcem tym naznacovat ze mas nejaky vazny problem ale jednoducho robi ti to tazkosti pri komunikacii. a ten tvoj objekt zaujmu je z teba mozno trosku zmäteny. mozno nevie na com je.
SabiN - ja ti teda poradím ak nevieš neverbálne komunikovať, tak si zisti jeho adresu, alebo mu pošli anonymný mail s niečím ako
,,....................,........................,,
jednoducho zapoj fantáziu. Ak ti odpíše, tak máš aspoň istotu, že to nie je povrchný človek a neorientuje sa len na vzhľad a podobné veci.
Ale je to len rada. Je veľa možností
Ani neviem či mám túto tému ešte nejako naťahovať, poradili ste mi dosť, mám si z čoho vyberať. Možno už len odpoviem pár ľuďom a jasné, že aj poďakujem.
Meursault, nenapísala som toho veľa zámerne, aj keď som síce o ňom nikomu nepovedala, ale nikdy nevieš, s kým si kde píšeš, keď je to anonymné a náhoda je blbec, predsa len by si mohol niekto dať dve a dve dokopy a nechcela by som, aby sa to prevalilo takým spôsobom. Ľudia sú všelijakí, ale len málo z nich chce dobre, väčšina sa na senzáciách dobre zabáva alebo sa vysmieva. Ale myslím, že pár vecí môžem povedať.
ToNerieš, nie je to môj kolega z práce, ak by bol, tak by toto pre mňa nebol žiaden problém, každý deň spolu, tisíce príležitosti, možností, situácií a hlavne času. Tam by som si vedela raz dva zistiť či hej alebo nie a možno aj spraviť, aby bolo hej. Ale v tomto prípade mám tých príležitostí, situácii a času dosť málo. Tiež by mi možno pomohlo zorientovať sa v situácii, ak by som mala príležitosť byť s ním aspoň na chvíľku sama, vtedy by som už asi presne vedela, ako na mňa reaguje a už sa podľa toho zariadiť, ale nejde to. A ešte niečo Meursault, možno sa ti to bude zdať čudné, ale pre mňa je neverbálna komunikácia dosť veľký strašiak, hlavne tie pohľady. Toto nedám ani pri ľuďoch, ktorých mám v paži alebo ich poznám dlhšie, nevydržím, klopím oči.
