Poníženie

ľudkovia čo ste mi tu radili..ja len cítila osm potrebu napísať ako nakoniec s tým..bolo to tak že som sa snažila byť otvorená v zmysle milo sa usmiať a pristupovať k tomu s pokorou..
nakoniec to dospelo do štádia že začal byť priateľský rozprávať sa so mnou prichádzal za mnou.ale nikdy nepovedal že čo by vlastne chcel..
Usúdila som z toho že to robí asi len zo súcitu alebo neviem..
A je to čudné lebo po tých rozhovoroch mi bolo ešte horšie..cítila som v sebe totálne prázdnu tupú bolesť čakala som otvorenie konkrétnych tém ale skončilo to pri formálnom rozhovore zakaždým..aj ked milom srandovnom.
No zbytočne trpím ´dalej...a asi to nemá zmysel...ja len tak že asi to nebol dobrý nápad, ale dík za rady :)
Buď som šialenec alebo neviem..len že som bola sklamaná že ma síce vyhľadal ale nič nepovedal...a tak ...že to bolo len predlžovanie bolesti no..

Mesacnemu princovi staci niekedy napisat jednu jedinku vetu...tu spravnu...a ja sa knej vratim viac krat a snazim sa si ju zapamatat :-)
presne ako teraz
Nie je trapenie strata casu...
veeeeelmi pekne

Mesačný princ, úplne s Tou vetou o tom trápení súhlasím...
určite nie je správne sa ubíjať donekonečna ako to robím ja...ale silou vôle z toho zatiaľ neviem ešte vyjsť..verím, že ten čas raz príde..
A asi to čo cítim už ani nie je cit, len čudná zmes bolesti...práve preto je asi lepšie ísť ďalej..

autorka - kde som písal, že si niečo skazila a že je to všetko tvoja vina????
Ak poriadne nečítaš, tak ani nepochopíš, čo som ti vlastne napísal, tak, ako aj veľa ďalších z tohoto fóra...ale tak nevadí ak si nepochopila.
Emócie možno pretrvajú ale načo by mal niekto stáť na mieste a len čakať na toho druhého? Nie je to len strata času? Nie je trápenie len stratou času ak sa môžeme tešiť?
Ale opäť ma nikto nepochopí, tak len tak v skratke.

mesačný princ nevieš čo sa medzi nami stalo preto nehovor ako keby som to ja celé skazila..nevieš čo urobil on....len to prosím nehádž do tje roviny.v jednom fore som napísala anonymne len to že prečo ma vlastne nechal vtedy a mal si tam o 360 stupňov iný názor..takže tak..ale to je jedno aj tak ďakujem za názory :)
Pomohlo mi to vidieť veci aj z inej strany..

Lidičky ale chcem sa Vám poďakovať za Vaše názory, ochotu sa tým vôbec zaoberať..síce som nič neporiešila ale tak obohatilo ma to..
Teraz viem že som mala pristupovať láskavo a súcitne....Mala som odpustiť tak s pochopením a nie odpustiť a držať si zadné dvierka ako som to robila..
Z môjho okolia blízki mi tvrdia že mám to nechať tak a zabudnúť a že ak raz máme byť spolu tak sa to stane...
Ja neviem rozmýšľala som o tom, žeby som sa aj pokorila aj to všetko vyznala ale...neviem či je na to správny čas...rozmýšľala som počkať ešte pár mesiacov..bojím sa žeby sa to nedajbože rozbilo znova a tomuto sa chcem fakt vyhnúť...teraz sa neuvidíme istú dobu..a ak ten cit aj tak pretrvá žeby to bolo pre mňa znamením že je to hlbšie než som si myslela ale neviem...
Chcela som si dať také niekoľkomesačné ultimátum a podľa toho poznať čo robiť..och neviem..
Stále plačem..ale neivem či je to plač zranenej pýchy, či plač zo strachu zo samoty, z poníženia..bojím sa že je to plač zo všetkého toho a chcela by som žeby mojim motívom nebol strach ani úzkosť ale láska..ale to asi zatiaľ neviem..lebo sa vlastne aj hnevám že ma nechal..

Náznaky ešte nikoho neurobili šťastným. Najskôr sa treba naučiť zrozumiteľne vyjadrovať a potom môžete očakávať čokoľvek iné .

Viete ako sa hovorí ,,dajte ľuďom to, čo chcú, povedzte im to, čo chcú počuť a ukážte im to, čo chcú vidieť a až potom si môžete na niečo nárokovať vy.

On ti možno aj odpustil...možno nie...ale otázkou ostáva jedna dosť podstatná skutočnosť. Ak zažil počas toho, ako ste boli spolu opakované sklamania, ktoré ho zranili, tak to nebude riskovať. pretože vie, že by sa to isté opakovalo a opäť by ho to len zranilo a on by sa trápil.

Každý človek sklame, je len na nás či to sklamanie a tá bolesť stojí za to, aby sme to prehliadli a ten človek je pre náš dôležitý viac, ako samotné sklamanie.

Sklamala si raz, sklameš opäť. Aj keď sklamú vždy len naše vlastné očakávania, ja osobne by som nechcel opakovane zažívať bolesť. Ty by si to snáď chcela?

Otvorene povedat to, co je dost jasne aj z naznaku, je zbytocne.

Podla toho, co pises pochopil, ze by si ho prijala. Je ale pravda, ze ked sa jedna o sklamanie alebo zranenie nestaci naznacit, ze chcem aby to bolo tak ako predtym. Tam treba aj obnovit doveru.

Cize tam by sa to malo riesit na ludskej urovni, nie na partnerskej. Ta partnerska by mohla eventualne prist az potom, keby sa to ludske podarilo uzdravit.

Cize ten naznak by nemal byt: chcem aby si bol zase moj, aby sme boli spolu,
ale mal by byt: je mi luto, ze som ta sklamal/la, zranil/la, chcem aby si bol/bola stastna/stastny.

neviem filip ja ho mám rada a chcela by som ale ako si napísal neviem čo viac by som mohla urobiť..on nechce a ja to musím už len rešpektovať...mohla by som jedine otvorene povedať skúsme to bez okolkov na rovinu ale neviem..to by bolo čudné..kedže on mi vtedy povedal čo povedal..
ja neviem prirozdene som taká povaha čo toto nerobí...je to ťažké...podľa mňa filip keby vtedy chcel tak by sa chytil tej nikty na rozhovor..vlastne si to aj ty napísal..

Vyzera to tak, ze on by ta chcel, ale bez toho, co sa stalo.
Mne sa zda, ze uz si spravila vsetko, co si mohla. Povedal by som, ze vec by mohol zachranit jedine niekto treti, ktory by tvojmu milemu vysvetlil, ze sa da preniest aj cez to, co sa medzi vami stalo.

Sa mi zda, ze obaja velmi sledujete svoju hrdost - ty si svoju temu nazvala "ponizenie" - dal by sa vymysliet aj iny nazov. A on tiez sleduje svoju hrdost. Ste dvaja hrdi - mate to tazke udrzat za tychto okolnosti vztah. To je velka pravdepodobnost, ze to stroskota na nejakom vacsom probleme.

Ako sa da presvedcit hrdy clovek? Co by presvedcilo teba, keby si ho mala rada, ale nechcela pokracovat, lebo by ti to hrdost nedovolila?