Ahojte, priateľ ma nechal pred polrokom, no stále na neho nemôžem zabudnúť. Prednedávnom mi kamoška prezradila že od známeho počula ako sa zdôveril že nemôže na mňa zabudnúť a odptútať sa, že to nedokáže. NO zároveň nepovedal nič konkrétne v zmysle žeby sa chcel vrátiť. Odkedy som to počula tak mi to dalo chrobáka do hlavy ale rozum mi vraví že je to hlúposť žeby som sa totálne ponížila a prišla aj o zvyšky svojej hrdosti ak by som sa ho spýtala či si to nerozmyslel.
Navyše si myslím, žeby ma odmietol. Neiem čo mám robiť..asi len zabudnúť.aj ked to nedokážem.
Poníženie
tralalačala
Filip TT
No vyzerá to tak, že ťa nenechal kvôli tomu, že by vychladli jeho city. Vyzerá to tak, že má na to nejaký rozumový dôvod, ktorým to srdce premáha.
Keby na teba zanevrel, vobec by sa s tebou nebavil, alebo by ti nieco vyhodil na oci.
Keby len jednoducho vychladol a bol by kamarat, prisadol by si a rozpraval by sa s tebou.
On si nechcel prisadnut, lebo to s nim nieco robilo.
Ja si myslim, ze ma nejaky presny dovod, pre ktory ta nechal, ze pri rozchode prezil nieco take, ked srdce hovorilo ano, ale rozum hovoril nie. Cize je tam nejaky konkretny dovod, s ktorym by sa mozno dalo nieco robit....on si ale zjavne mysli, ze nie.
autorka
jj :D tiež si myslím že som sa dosť strápnila...aj ked som mu nič nenavrhla v zmysle žeby sa vrátil...bolo to len kamarátske tkaé ale aj tak to bolo dosť divné :D
Barbora171
Nechce ťa. Strápnila si sa pred ním. Daj mu pokoj a viac ho neobťažuj.
Kýčera
Si inteligentné dievča. Aby som Ti dokázala dať tú správnu radu, musela by som vedieť, čo si mu presne povedala. Určitú predstavu mám, ale môžem sa aj mýliť...Pokiaľ by si mi to nepotvrdila, môžem sa len domnievať... Namýšľať si, že dačo viem, cítim... A fórum nie je to najvhodnejšie miesto. Môže Ťa tu niekto objaviť, dať si dokopy dve a dve a bude vymaľované. Nad niečím uvažujem, ozvem sa Ti ešte. Zatiaľ prenechávam priestor na vyjadrenie iným, hlavne tým dvom mladým mužom. Bolo by skvelé, ak by Ti poskytli svoj mužský pohľad.
autorka
Kýčera to znie tak romanticky čo si napísala..ale mne sa zdá že tým rozhovorm som mu len ublížila..on už chce žiť nový život, zabudnúť..ja osm mu rozjatrila zbytočne ranu...ktorá by sa už mala začať hojiť..
Možno robím hlúposť..ale rozhodla som sa, že nech sa mu to radšej v kľude hojí..
Ved ja ho neodpisujem ani nič..len proste sa s ním už nebudem pokúšať komunikovať..ale kedykoľvek chce môže prísť..len ja nemôžem už..proste už nemôžem...
Ale vďaka vám za všetky rady, obohatilo ma to :)
Kýčera
Dievča, dievča... Zle si si vysvetlila jeho reakciu. Nepočúvla naše rady. Prebrala si iniciatívu do vlastných rúk, pritlačila ho k múru. Ty si priama, na neho musíš ísť okľukou. On Ti skutočne vysiela signály - hovorí o Tebe priateľom, bol s Tebou, slzy... Láska k Tebe ho zmohla, nedokázal Ti povedať nič, nedokázal si k Tebe ani sadnúť... On Ťa ľúbi, necítiš to? Kiež by som sa mýlila! Ale nemýlim! Potrebuješ ho. Presne tak, ako potrebuje on Teba. Ak si ho definitívne odpísala, spravila si chybu. Možno tú najväčšiu vo vašich životoch... Správne si však vyhodnotila situáciu, že pred Tebou stál iný muž. A bolo to Tvojím pričinením! To si z neho spravila len a len Ty. Tvoja láska k nemu a jeho láska k Tebe. Ver, dievča! Trošku uber z tej ráznosti a nedávaj ulitimáta. A neodpisuj ho. Ty vieš, čo chceš, nepotrebuješ dlho o tom rozmýšľať, vieš to aj vyjadriť... On je Tvoj protipól. Budete sa krásne dopĺňať, ak ... Ak mu dáš šancu, šance... A čas, veľa času... Toľko koľko potrebuje on, nie Ty. A tiež nezaväzné stretnutia... Ale som rada, že si sa ozvala. Je to Tvoj život, Ty ho žiješ, budeš žiť. Ty sa musíš rozhodnúť, a tak, aby si v živote nič neľutovala. Veľa šťastia pri životných rozhodnutiach!
autorka
Ale aj tak mám pocit, že predo mnou stál už iný muž...
NIe také rozmaznané chlapčiatko..zdá sa mi že tá bolesť ho naučí byť raz cilitvejším..ale to bude o pár rokov vo vzťahu s inou...
No verím, že ho to zlomí v tom správnom smere a začne sa na život pozerať inak..
autorka
Lidičky a spol., hlavne Kýčera + tí aktívnejšie odpovedajúci :D
Tak ja len aby ste vedeli ako to dopadlo..čakala som na vhodnú príležitosť tá sa naskytla..začala som to milým pozdravom úsmevom ..nezáväznou ľahkou konverzáciou..skončilo to tak že celý čas pozeral do zeme a začali mu slziť oči..odpovedal mi jedným slovom, dokonca si v buse vedľa mňa odmietol sadnúť s tým že radšej postojí..ked so sa ho spýtala čo sa deje povedal cez slzy že nič....čakala som že..boli sme sami dvaja všetko a on nič..
A potom mi doplo že naozaj nechce :/ Takže kus som sa strápnila ale aspoň viem, že už to nikdy neurobí....a proste je to tak.už to viem..
NO na moje také utvrdenie a pre ten pocit že som mu dala priestor..a myslím že aj jasne naznačila že môže začať hovoriť.no myslím viac sa nedalo,,
Ale aj tak dík za rady život de dál..
Kýčera
Máš tu rady, kt. sa môžeš chytiť. Aj vysvetlenie, čo vtieranie je. Nie je to ani ponižovanie, ver! Možno sa ani o hrdosť nejedná... Možno Ti povedal niečo, čo ho mrzí a ešte nedokáže povedať "prepáč". Možno niečo také spravil, napísal... A možno je to celé inak. Necítil, začal cítiť, ktovie? Nenabral odvahu si to priznať a tobôž Tebe. Bojí sa Tvojho odmietnutia? Ale ak to tvrdí kamarátom, bude to tak. Vysiela signály, stretávate sa, hovoríte spolu... Nechala by som to v tejto rovine. Si mladá, času máš habadej. Uč sa trpezlivosti, zíde sa Ti. A svojmu partnerovi ponechaj priestor na manévrovanie, nevytláčaj ho z jeho územia...
snezienka2
keby chcel tak sa ozve riesi to, ale zrejme on je na tom fajn
