Glutaman sodný - čo si o ňom myslíte?

Pozorovateľ je sebauvedomujúci sa princíp..to znamená, pozoruješ svet a vieš, že si to ty, kto ho pozoruje. Existencia reality nie je odvislá od existencie pozorovateľa. Ale život je odvislý od hmoty. Život sa vďaka hmote prejavuje..aspoň na takom vývojovom stupni, na akom je človek. Kde bez tela nežiješ. :o)
To, že sme sa vyvinuli do schopnosti sebapozorovania, nemá, podľa môjho osobného názoru, nič dokopy s potrebou Boha si vytvoriť nedokonalé repliky a prostredníctvom nich pozorovať svet. Nie sme žiadne božie dietky, ani Ježišovi učeníci..sme len bytosti na rôznom stupni vývoja, keď sa líšime práve skúsenosťami a pochopením, ktoré je prísne individuálne a sme schopní sa oň s druhými prostredníctvom rád podeliť, ale ako také je neprenosné..čiže, odmakať si to musí každý sám.
Ako bolo spomenuté v materiáloch o evolúcii, do ľudského genómu bolo zasahované..ale nenazývala by som tie bytosti ľudskými bohmi..aj keď z pohľadu človeka tej doby rozhodne boli.
Osobne potrebu mať za chrbtom niekoho *božského* pripisujem nedokonalosti danej bytosti a neschopnosti prebrať na seba zodpovednosť za vlastné chyby a omyly a vlastnú nedokonalosť, a snahu vidieť v tom vyšší zámer. :o) Nie je na tom nič zlé, je to len vývojové. To zlé na tom je ale náboženstvo a to, že je zneužívané na ovládanie tých slabých a slaboduchých silnými, síce nie duchovne, ale v návodoch, ako ovládnuť prostredníctvom dogiem a doktrín slabších, aby im slúžili. Rodia sa deti, ktoré nemajú na výber, ale rovno sú odchytené a zaradené do stáda..katolíkov, moslimov, hinduistov, jehovistov a podobne. Tu sa na živote pácha najväčší zločin. To ten glutaman je v porovnaní s tým len taký čajíček. :o)

ja888: neviem, či si náhodou nezobral doslovne to "jedenie", "polievky" a "glutaman" čo tu spomíname. Ale to všetko sú len metafory, v skutočnosti sa bavíme len o čisto duševných fenoménoch. Žiadne skutočné jedenie nemáme na mysli.

Anjelik:
Už je to tu asi dosť nezrozumiteľné.
Keď to zrekapitulujem: Realitu vnímame sprostredkovane, máme o nej vytvorený istý obraz, istý spôsob akým jej rozumieme, ako si ju vysvetľujeme. Mysľou a srdcom žijeme v tomto obraze reality.

Tento obraz môže byť deformovaný oproti skutočnosti, vnášame do neho svoje odchýlky. Chceli by sme ich odstrániť, aby sme mali obraz reality čistý. Na druhej strane svojou podstatou sme POZOROVATELIA, čiže realite budeme vždy rozumieť ako pozorovaniu reality z určitého pozorovacieho stanoviska, ktoré je nám vlastné. Túto hranicu neprekročíme. Istý moderný filozof hovorí, že môžeme netopiera rozobrať na jednotlivé bunky a popísať funkciu každej bunky, ale aj tak nebudeme vedieť aké je to byť netopierom. Nebudeme vedieť aké je to prijímať ušami odrazy ultrazvuku a tvoriť si z týchto odrazov vo svojej mysli obrázok priestoru okolo seba, tak ako keď si tvoríme obrázok priestoru z odrazov svetla od predmetov. Naším pozorovacím stanoviskom je Homo sapiens, nie netopier.

Anjelik - ja som ani nemal tak na mysli fyzického drozda, ale tému nášho rozhovoru - teda tú skutočnosť, že sme pozorovatelia a "pochopovatelia" reality. To, že sme pozorovatelia, že tvoríme svoj obraz reality - to je to na čom sa môžeme zhodnúť, lebo všetci vnímame, že pozorujeme a že to pozorovanie nejak interpretujeme.

To, na čom sa nemusíme zhodnúť je, čo to pozorovanie a "pochopovanie" je. Ja si myslím, že schopnosť pozorovať a chápať nie je samozrejmá vec. Podľa mňa vzťah pozorovateľ - pozorované je podstata reality. Pozorovateľ potrebuje niečo pozorovať, bez toho by nebol pozorovateľom. A realita potrebuje byť pozorovaná - bez toho by nebola realitou.

Byť pozorovateľom je podľa mňa božská pozícia. To že máme možnosť byť pozorovateľmi, to je to, čo je na nás božské.

Na vtipoch sa viem naozaj baviť aj viac razy, ak tá pointa je nejakým novým pohľadom na vec.

na planete je asi dost malo ludi, ktori su uz tak daleko, ze ich jedy ci zo stravy ci z prostredia neovplyvnia. Inac by neboli cakarne u lekarov tak preplnene. Mnoho ludi sa tu dusuje za to ake su niektore veci zdrave ale sami nepredpokladam ze by boli dokonale zdravi. V dnesnej chorej spolocnosti sa za zdravie povazuje kadeco len nie dokonale zdravie.
Suhlasim, ze kto to ma zrovnane v hlave, bez jedovatych myslienok, toho strava ani ziaden jed neovplyvni. Len takych je asi fakt malo. Prikladom je Dan Millman.
A prave zmenou stravy sa tam niekto moze dostat, so zmenou stravy a obmedzenim prijimania jedov sa casto vycisti i hlava (napr. sisinka) alebo opacne, so zmenou myslenia pride i zmena stravy. ALe nefunguje to tak ze ja si teraz poviem ze mozem jest tie najhorsie fujtajble a ostanem dokonale zdravy.

5dnews.com

Mozno to s tou evoluciou nie je az take ako nas ucia

Snáď nie si ten typ, čo sa na vtipoch smeje trikrát.:o) Pochopil si ho správne...ja sa ale s nikým neidentifikujem...a rozhodne nie s tvojim názorom, že drozd je božie dielo. Je to produkt evolučného vývoja od prvopočiatku vzniku života až k sebauvedomujúcej sa bytosti, ktorou je, mimochodom, aj človek. Drozd zatiaľ disponuje iba nejakou tou dušou..vtáčou a má pred sebou ešte miliardy rokov vývoja, kým sa zmení na iného, lepšieho vtáka. :o)) Nie je produktom žiadneho inteligentného alebo menej iinteligentného dizajnéra. (môj názor)

Myseľ a srdce žije v danej realite, ale vníma túto realitu sprostredkovane, cez predstavy o nej. Tam sa môže potom dostať aj tá, tebou spomínaná odchýlka a tak platí to povestné, ak dvaja pozorujú to isté, nevidia to isté.

Tí ľudia sú fajn naozaj preto, lebo ich myšlienky sú návodom príjemného duševného stavu a dýchateľnej atmosféry pre svoje okolie.

My nikdy nedokážeme ten glutaman vylúčiť, pretože sme ním...tentokrát je synonymom našej osobnosti...ale dokážeme ten glutaman meniť na neškodnú príchuť, obohacujúci polievku, ktorou je tentokrát to, čím skutočne sme. Životom. Tým, ktorý sa zrodil, aby už večne žil a vyvíjal sa cez x polievok a príchutí, od menej chutných až k manne nebeskej. Nie raz si už predsa niekomu povedal, ty si úúúplne na zožratie, či? :o)) Poprípade, je mi z teba na zvracanie. Nič nevzniklo náhodne..žiadne úslovie, či porekadlo. :o)

Nikdy ma nenapadlo, že je možné používať pre vysvetľovanie zmyslu života práve glutaman sodný. :o))) To už jaká enigma toto. :o)))

Ten vtip je zrejme myslený tak, že ja som pani katechétka a ty sa identifikuješ s malým Tomáškom. :) Ty si myslíš, že hovorím o Ježišovi ale ja pritom naozaj hovorím o drozdovi. Vnímam úplne toho istého drozda ako ty, akurát že pre mňa je Božím stvorením.
(btw. Čím je pre teba?)

Myslím, že sa zhodujeme v tom, že svojou mysľou a svojim srdcom nežijeme v realite ale v určitom obraze reality. Tiež si myslím, že jadro problému treba najprv hľadať nie v realite, ale práve v tom obraze reality.

Niektorí ľudia majú ten obraz fajn a človeku je s nimi dobre, lebo môže s nimi ten ich pekný obraz reality zdieľať. Niektorí majú ale ten obraz dosť na figu, byť pri nich nie je ľahké aj oni sami sa v tom obraze trápia ale nenechajú si ho vyhovoriť, ba sa bránia, keby si im chcel niečo vysvetliť, že realita sa dá vnímať aj inak.

V tomto sa zhodneme, že? Ako hovoríš ty: problém nie je vonku, problém je dnu: je ním ten obraz, ktorý je našim vlastným prejavom.

Realita je potom tá tvoja polievka a glutaman je podľa práve ten náš osobný vklad, ktorým tej polievke dáme našu osobnú príchuť. Láska je. keď glutaman vylúčime a snažíme sa realitu chápať a zobrazovať taká aká je. Jeme polievku v jej pôvodnej chuti. To je podľa mňa láska k realite. A keď tou realitou je nejaký človek, tak je to láska k tomu človeku.

Glutaman by som nebrala ako skreslenie, skôr ako výzvu na obohatenie. Nie každá polievka je rovnaká a práve v tom je to kúzlo a zábava, zjedz ju a pochop ju. Ak si dobrý, tak ťa neovplyvní..ak nie si, máš čo doháňať, pretože začneš hľadať problém nie v sebe ale inde a ten nazveš Glutaman. Ale si to ty sám. ;o) Nikdy problém nie je vonku, vždy je dnu. Jedlo je len tak chutné, aký chutný je pre nás ten, kto ho pripravil. A to myslím ako podobenstvo, nie ako výzvu na okusávanie kuchára. .o)

Filip..mne to len pripomenulo ten roztomilý detský vtip, kde sa katechétka detí pýta, čo to je to čierne, čo sedí na konári? A malý Tomáško odpovedá..no ja si myslím, že drozd, ale ako vás poznám, je to Ježiš. ;o)

Anjelik to je od teba šibalstvo, ako si sem do témy o glutamane prepašoval Boha... návštevník témy očakáva zaujímavé pikošky o glutamane a ty takéto... :)

Ale ja to vnímam tiež tak - že pochopenie (pravdivý pohľad) je láska. Keby sme sa navzájom úplne chápali, tak by sme sa navzájom mali tak radi, ako má každý rád sám seba. A zrejme aj ten, čo nemá rád sám seba, v skutočnosti sa len nechápe.

K tej pravde o sebe by nič nebolo treba pridávať - lebo ten samotný pravdivý pohľad je vlastne láskou. Resp. láska je pravdivým pohľadom.

Samozrejme teraz každého napadne - a kde je v tom glutaman, ten je predsa všadeprítomný. Glutaman je podľa mňa to skreslenie, ktoré do pravdivého pohľadu vnášame, to pokrivenie ktoré vyvolávame svojim ja. To by sme mali odstraňovať, aby sme si nasypali čistú vegetu, z ktorej nebolí hlava.

Nie, nie, nie.:o): A ránko. Niekto vstáva so slepicami, tuším. :oP Láska = pochopenie.. Tam nemáš čo iné riešiť, poslúchanie a neposlúchanie Ty sa tam za každú cenu snažíš, Filip, prepašovať Boha, ale on tam miesto nemá. Ako chutí pochopenie? Hľadaj odpoveď.
To je čistá láska..nemusíš koreniť, nemusíš soliť, nemusíš dochucovať. Ani glutamanom. Stačí pochopiť, čo glutaman je, ako ma môže ovplyvniť, či mám nejakú vrodenú predispozíciu na intoleranciu, či som nenažraté čune, čo nevie, kedy má dosť, aká som krvná skupina..bla, bla, bla...a máš vyskladanú odpoveď. A môžeš si to jedlo vychutnať bez výčitiek svedomia. :o) A len tak pre zaujímavosť si prečítať štúdie o tom, že za čo niekto dostal peniaze, aby dospel k relevantnému poznatku, ktorý rozvíri perie v kurníkoch a spôsobí ostrenie zobáčikov. ;o)

Ahoj anjelik, čo sme si ešte nepovedali o glutamane? :) Láska a výčitky svedomia je pekná téma. Podľa mňa výčitky svedomia je hlas neuposlúchnutej lásky - nie? Keď máš lásku a poslúchaš ju, vtedy je to ten stav ako opisuješ - stav harmónie. Keď máš lásku a neposlúchaš ju, začne ti robiť scény - výčitky. Ďaľšia možnosť je, že lásku vôbec nemám a vtedy mi nemá kto robiť výčitky. Z toho mi tiež vyplýva, že apelovať na svedomie môžem len u toho, kto lásku má. Kto ju nemá u toho nič nedosiahnem, ten nerozumie, čo mu hovorím.
Vyvolať výčitky svedomia u toho, kto nemá lásku sa ti nepodarí. Najprv v ňom musíš vyvolať tú lásku, aby bolo na čo apelovať. Samotný glutaman nikto jesť nebude....