Keď mladý zdravý muž nepracuje a je s tým spokojný.

Príspevok v téme: Keď mladý zdravý muž nepracuje a je s tým spokojný.
ivana45

Mám dospelú dcéru, má 24 rokov, pracuje. Dcérin priateľ má 23 rokov, sú spolu vyše pol roka. Chlapec rok študoval na stavebnej priemyslovke, prešiel na elektrotechnickú, tú ukončil. Jeden semester bol na nejakej technickej VŠ a už nepokračoval. Nech počítam, ako počítam a započítam aj tzv. nevychádzajúce roky (narodil sa sa v novembri 1992), pracovať mohol od februára –marca 2014. Z dvoch rokov pracoval 4 mesiace, ak zarátam celý tento február. Je to brat dcérinej kamarátky. Dcéra s ňou pracovala a neskôr bývali v mojom byte (bývam inde). Platili si (nejaký čas len moja dcéra platila) náklady na bývanie (správa, energie). Chlapec sa prisťahoval približne v máji 2015. Do augusta mal priležitostnú prácu (akoby taxikár) a občasný prijem. Pokiaľ viem, riadne dovtedy nepracoval nikdy. Či mu rodičia prispievali, o tom to neviem, skôr nie. Zľahka ich poznám, pozdávajú sa mi. Zdá sa, že normálne žijú a pracujú.
Kde je pes zakopaný: Chlapec nepracoval a prácu si nehľadal. Ale čo ma udivovalo najviac: On bol s tým stavom spokojný. Nič si nehľadal, ako nerozumel, čo je na tom stave čudné.
Našťastie, s vyháňaním do práce začala dcéra. Dohadzovala mu prácu ona, ja, môj priateľ, moji známi .. posielali sme im linky na prácu .. Chlapec dostal od dcéry ultimátum, že ak sa do novembra nezamestná, rozchod. Od novembra sa zamestnal: ako recepčný v ubytovni. Nerozumela som tomu, vlastne doteraz nerozumiem. Myslím si, že stredoškolák elektrotechnik by si dobrú robotu v Bratislave našiel, aj finančne dobrú aj.s možnosťou odborného rastu a postupu.
Chlapec však odbornosť, čo vyštudoval, robiť nechce. Že to Nevie. A na tom niečo bude. Napríklad, mali pokazený vypínač. Automaticky som čakala, že behom pár dní ho chlapec vymení. Márne. Po pár mesiacoch som im dodala nový vypínač. Vtedy ma zarazila informácia, že chlapec elektrotechnik vypínač vymeniť Nevie. Elektrotechnik. Tak som zobrala šrobovák, vypla poistky a vypinač som vymenila /pracujem duševne, výmenu vypínača som kedysi odpozorovala a odvtedy párkrár spravila/.
Do konca života nezabudnem, ako sme sťahovali môj veľký stôl a malý stolček. Dcéra už niekoľko rokov používa moje auto. S tým, že keď budem potrebovať, auto mi požičia alebo spolu niečo vybavíme, prevezieme. Takže: moja dcéra vyťahovala dosku (poctivé staré ťažké masívne drevo) zozadu z auta. Chlapec stál vzadu pri aute - s obomi rukami vo vreckách (!) a díval sa na to. Tak na tento pohľad na nich nezabudnem. Ľutujem, že som nevyhovela nutkaniu nafotiť si tú scénu na mobil, lebo som sa ponáhľala chytiť stôl. S dcérou sme vytiahli stôl. Mladého muža som sa spýtala, či sa ozaj bude len dívať. Chytil sa menšieho stolíka, vo výťahu sa ma spýtal, čo to stálo. Skoro som skolabovala. Ovládla som sa, povedala som mu cenu a čakala som, čo bude. Ale už bol ticho. Nuž, zážitok.
Teraz bývajú v mojom byte sami dvaja. Pod jeho menom mi platia na účet náklady na bývanie a mierne nájomné, dcéra polovicu celej sumy. Veľké nákupy a benzín platí dcéra, menšie veci kupuje on.
Ale vráťme sa k práci. Ubytovňa sa ku koncu februára zatvára. Vedia to min. od začiatku januára. V podniku mu ponúkli prácu strojníka v inom ich zariadení, ale z toho zišlo. Vraj chcú vysokoškoláka. Tak neviem. Na internete je, že hľadajú „strojníka“ .. a či na toto vyžadujú VŠ ..neviem.
Že by si hľadal robotu, o tom neviem, mňa a mojich známych o dohadzovanie roboty nežiadal.
Novinkou je, že chlapec sa prihlásil na VŠ. Na denné štúdium na sociálnu prácu na UK. Som v úžase. Nikdy nepracoval s deľmi, chorými alebo starými ľuďmi. Neprejavil príklon k pomáhačskej činnosti. Nerada, ale spýtala som sa dcéry, či ho počas VŠ budú živiť rodičia. Vraj nie, že si pohľadá nejakú brigádu... Čo má naplánované do septembra, netuším
Moja dcéra vyzerá nadpriemerne, jedná príjemne, má kamarátky aj kamarátov. Na škole bola tou, kto sa ujal neobľúbenej roboty, keď bolo treba a ostatní sa k tomu nemali. Zorganizovala stužkovú, napríklad. Robila a trocha ešte stále robí pre deti v skautingu. Ona veci nekomplikuje, celkovo robí ľuďom okolo seba život ľahším. Aj mne.
Snažím sa hovoriť si, že to chce čas .. že mladý muž sa nájde .. že moja dcéra ho miluje ... je to ich život a oni vedia, čo v tom druhom nachádzajú.
Ale mám obavy, že sa na ňu zaháčkoval parazit. Že to nebude lepšie, iba horšie. Občas, keď sa rieši problám, chlapec sa prehodí do úlohy decka a s akože milou detskou intonáciou vyhlási nejakú blbinku, ktorá by aj bola milá ... keby to celé nebolo smutné.
Čo si myslíte vy? Bude z mladého muža pracovitý človek, ak si nájde robotu, čo ho bude baviť?

Ďakujem, Ivana.

PS. Pred Valentínom mi dcéra zavolala, že sa pohádali. Chlapec šiel k rodičom ( z vlastnej iniciatívy) a dohodi si na dva týždne pauzu. Vtedy som si jasne uvedomila, že by som bola rada, keby sa rozišli. Aaaale ... na druhý deň bol chlapec späť. Ospravedlnil sa a prinesol malé strieborné pliešky (náušnice) a všetko je po starom ... neviem, ako dcére povedať, že hocijaké náušnice sú .. proti tomu ostatnému.

ivana45

MP, k tvojmu poslednému príspevku: "Ľudia si naberú hypotéky, požičajú si, aby mali kde bývať, platia niečo celý život a boja sa o prácu, pretože ak by o ten príjem prišli, tak sa ocitnú na ulici. Spoločnosť vedome šíri strach a manipuluje nás ale to by bolo na dlhú debatu."
Ja som do tej neslobody z hypotéky vedome šla. Výsledkom je byt.
Môžem si zafilozofovať o konzume, manipuláciách, neslobode z hypoték, o novodobom otroctve, atď.. atď. S niektorými ľuďmi dokonca rada. Ale: po práci. Nie namiesto práce.
Je to moja hlava a moje ruky, čo živia mňa a doteraz živili aj moju dcéru. Ja inú možnosť na slušný život nevidím. Ja peniaze nezháňam, ja ich zarábam. Neľutujem sa a každý bohový deň na budík vstanem, naklušem do roboty a odmakám, koľko mi natlačia. To mám ísť do politiky, tliachať, rabovať spoločné peniaze a usmievať sa (vysmievať sa) do ksichtov ľuďom, ktorých okrádam? Alebo zbiť babku, ak mi nedá dôchodok? Pochybujem, že môj pocit slobody sa zvýši. Ak ma náhodou lapnú, nebodaj riadne odvyšetrujú a nebodajnebodaj odsúdia (v politike krajne krajne nepravdepodobné, prakticky technicky nemožné, komu sa to prihodilo ?), mám po slobode úplne. Ja tú neslobodu kolotoča práca - peniaze - hypotéka - lepší život beriem.

No prosim, zasa musím trocha aj pracovať.
MP, prosím, nekontaminuj mi to tu.

potopa

Ahoj!
Myslím, že problémom tejto diskusie je, že každý si na tému spraví názor cez svoju optiku, ale nemá dostatok informácií. Diskusiou, keďže človek je prirodzene nastavený stáť si za tým, čomu verí, sa tieto názory ešte vyostrujú a často sa vzdiaľujú od pôvodnej reality.
Milá Ivana, (teraz môj subjektávny názor :D) - zdáte sa mi ako pohodová "svokra" a aj ako už niekto napísal, sympatické je, že v príspevku nesúdite.
Je pravda, že v istých odboroch, hlavne na SK je to ťažké, najmä v umeleckých, ako píše mesačný (tá istá situácia je napr. aj v Nemecku, Rakúsku... len do nich nevidíme, je to podobne v pomere k miestnej situácii).
Veľa záleží na tom, aký je dôvod nezamestnanosti podľa toho chalana... zaváňa to parazitizmom. Na druhú stranu, moja známa mala priateľa, ktorý sa zvonku zdal ako lenivec, rodičom tiež nesedel... mal však psychické problémy, ktorého zamestnávali v hlave tak, že na ostatné nebol čas. Po pár rokoch sa pozbieral, začal síce pomalšie, ale chytá sa.
Iný zas nerobil. nepraxoval, nebrigádoval a skrýval sa za podobné výhovorky, aj problémy mal, ale nakoniec skončil zle.
23 rokov ešte nie je veľa, ešte sa asi hľadá, o tom svedčí aj prihláška na sociálnu prácu. Ja som v 23 bola úplne zmätená, čo sa mojej pracovnej budúcnosti týka a v puberte som sa rozhodla "zle", takže moje hľadanie sa trvalo dlhšie. Možho ho poslali na elektrotechniku rodičia a nebol ešte zrelý na to, aby si presadil svoje.. ale zároveň môže byť večný hľadač.
Môj partner už rok nie je zamestnaný, pretože (áno, mesačný, tradadaddaaa pracuje v umeleckom smere :D) napriek tomu robí aspoň čo sa dá a aj keď nemá fixnú prácu, platí veľkú, ak nie väčšiu časť našich výdavkov (ja som ešte študentka a tiež pracujem iba brigádne, hospodárime spoločne...).
Takže aj keď sa to zvonku zdá zlé (dospelý muž, už rok nič poriadne), ja viem a cítím, že sa môžem pri ňom cítiť bezpečne - vždy, keď dostane "výplatu" ma vezme na večeru, na výlet, nikdy mi nevyčíta nejaké výdavky, proste sa o mňa tak "stará", aby som sa cítila ako princezná, aj keď prácu, akú by chcel a mohol mať, nedokázal zatiaľ získať. Veľmi ho trápi, že prácu v odbore nenašiel a robí brigádne, aj keď má dobré vzdelanie. A ja sa snažím byť chápavá a trpezlivá, pretože chápem, že po istých pracovných skúsenostiach a CV už človek nechce meniť prácu na "čokoľvek, len nech to dáva viac peňazí" a tiež makám, urobím si radosť max. vecami zo sekáča :D a tak.
Preto, milá Ivana, myslím, že zvonku to môže vyzerať akokoľvek, ale keď apeluješ na intuíciu svojej dcéry s tým, či sa cíti takto "bezpečne", a ak je k sebe úprimná, podľa mňa (možno nie pred Tebou, ale v sebe) prizná, že jej to nesedí. Možno sa s chlapcom cíti "bezpečne" pre niečo iné, jej pocit istoty možno nesúvisí s jeho snaživosťou. V 24 rokoch, ak je aspoň trocha po Vás, podľa mňa bude vedieť rozlíšiť, či to intuitívne cíti ako správne, alebo jej to nahlodáva istotu. Môžete sa s ňou porozprávať, ale ak ešte rebeluje alebo je nenormálne zamilovaná, bude to skreslené. Držím palce!

ivana45

Ďakujem za vaše názory a rady.
Mám dobrú správu: mladý muž zobral prácu, bude predávať športové potreby. Včera mi to radostne zatelefonovala dcéra.
Pogratulovala som a nič viac som sa nespýtala.
Dúfam, že prejde plynule z jednej roboty do druhej a učiť na prijímačky sa bude popri robote. Zistím, napíšem.

Aspoň, že mladý cíti tlak a nespokojnosť. Lebo na začiatku mi pripadal ako odolný akejkoľvek nespokojnosti. Inak, naozaj dlho trvalo, kým mi dcéra na rovinu povedala, že chlapec systematicky nerobí, všelijako to hmlila. Ona sa vlastne za neho hanbila a kryla ho už vtedy ... bože, aké je to smutné, moja rozumná dcéra miluje práve niekoho takéhoto ..
Aj tak si myslím, že dcéra s týmto mužom šťastná nebude. Vierím, že precitne, ale stratí minimálne že čas. Bola by som rada, keby moje vnúčatá mali otca, ktorý prácu považuje za samozrejmosť, bude oporou svojej rodine a nebude utekať do role decka. Rozmýšľam, či dozreje, či jeho ruky vo vreckách, keď dcéra vyťahovala z auta ťažký stôl boli nejakým náhodným výpadkom zdravého rozumu alebo chrapúnstvom.
Preto som poprosila o vaše názory a skúsenosti. Ďakujem.

Ešte prosím váš názor: Kolega mi radí, aby som v prípade, že ho na denné štúdium zoberú, požiadala jeho rodičov, aby sa podieľali na jeho finacovaní.
Čo vy na to? Áno ? Ako?

Rubbins, otec mojej dcéry žije od jej školkárskeho veku v zahraničí. Predpokladám, že nevie, že dcéra má novú známosť a akú. Ale spýtam sa dcéry, očas si skypujú (dúfam).

Mesačný princ, prepáč, ty by si mohol mať nick Námesačný. Odkedy potrebuješ 700 tisíc € na založenie živnosti? Potrebuješ celé 3€ (slovom: tri eurá). Viem to presne, mám závislú činnosť (na plný úväzok), živnosť a robím aj na dohody.
Nechceš snáď tvrdiť, že desaťtisíce živnostníkov mali každý 21milionov Sk na založenie živnosti ...
MP, prosím ťa, už konečne napíš, čo to máš za umelecké remeslo? Na začiatok potrebuješ vybavenie pracoviska za za 700.000 €? .. Ak potrebuješ veľkú investíciu (ale neverím, že až takú veľkú), daj sa dokopy s kolegami (radi pôjdu, veď si špička v odbore) alebo si zober podnikateľský úver. Možno môžeš robiť v prenajatej dielni..
Ale teba bude istiť invalidita, všakže. Nechcela by som žiť s perspektívou, že niekedy prestanem chodiť .. máš multiplexnú sklerózu ? V každom prípade, chcem veriť, že máš na invaliditu vážny dôvod a nehodláš zneužívať deravý systém a že hlavným dôvodom nie je nekonečné hľadánie "dobrej práce" alebo to, že veríš nezmyslom, že na založenie živnosti potrebuješ 700.000€ a na zamestnanie úplatky a protekciu.
Poznám programátora, ktorý má plnú invaliditu na depresiu a doma programuje, pekne zarába, dane a odvody neplatí a invalididný dôchodok mu ide. Ale nerada by som, keby debata skĺzla sem.

Mesačný princ

lolinka - veľmi ma teší :) Najskôr ten flákač budem :D Ale tak nevadí, mysli si čo len chceš :)

Napísal som len to, čo si myslím a čomu verím. Veď ja netvrdím, že je to zle vymyslené, spoločnosť nás perfektne ovláda. Ľudia si naberú hypotéky, požičajú si, aby mali kde bývať, platia niečo celý život a boja sa o prácu, pretože ak by o ten príjem prišli, tak sa ocitnú na ulici. Spoločnosť vedome šíri strach a manipuluje nás ale to by bolo na dlhú debatu. Netvrdím, že je to zle vymyslené, ale je to podľa mňa takto. Ty máš svoj názor a ja ti ho neberiem.

0vecka - o čo šťastnejšie sú nejaké kmene, ktoré nikdy nevideli ,,vyspelú,, civilizáciu, pretože aj také sú. Tie peniaze nepotrebujú.

0vecka

lolinka to bolo fajn...ja si myslim ze plno bojovnikov proti system si neuvedomuje aky je tento system v podstate dobry a ze ak by sa museli vratit do jaskyne tak by stastnejsi neboli

lolinka

Mesačný princ nehnevaj sa ale ty budeš asi tiež nejaký lenivý flákač nie? Prácu vymyslela spoločnosť, peniaze tiež a dosiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. Ako chceš prežiť keď nebudeš nič robiť? Aj keby si mal nejaký pozemok a chcel sa uživiť sám, sám si niečo dopestovať a dochovať zvieratá, aj tak budeš musieť pracovať, starať sa o záhradu, o zvieratá a bude to fyzicky ešte namáhavejšia práca ako tá, ktorú väčšina z nás robí. Ako si to vlastne predstavuješ že nebudeš robiť vôbec nič, kto to bude robiť za teba aby si ty mohol niekde bývať a mal čo jesť. Ty si asi ten typ, aký si našla dcéra zakladateľky tejto témy. Tá aspoň vidí, ako tieto typy rozmýšľajú a čo sa dá od nich čakať.

Lubica-ba

súhlasím s príspevkom marie byť dobrý pomáhať a tolerovať je istá cesta do pekla.. bohužiaľ ľudia sú strašne zlí a využijú čo sa dá pre svoj prospech.. netreba dôverovať príliš

maria7779

ahoj Ivana dám ti úprimnú radu. Zachráň si dcéru zakiaľ je čas. Pretože ak by si toho parazita vzala či nedaj bože mala s ním deti už by bolo neskoro. On sa nezmení aj keby jej narozprával hory doly ver mi ja už som si niečo prežila .Nieje nič horšie ako kombinácia dobrá tolerantná baba a vyciciavač jej dobroty ochoty a tolerancie taký muž je schopný vycicať babu do špiku kosti . Ja som bola za takého vydatá a ver mi veľmi sa zato hanbím kam až siahala moja tolerancia a hlúposť. Muži sú strašný herci ver mi ja som si zažila veľmi zlé veci a ked som chcela pomôcť som bola ešte ja tá najhoršia. Moje manželstvo bolo peklom kde som ja bola na všetky problémy sama a všetko vždy zvalil na mňa aj ked si porobil dlhy nehľadal novú prácu a proste neustále výhovorky ešte som aj ratovala jeho rodinu ktorá ani nevedela povedať ´dakujem. Mal aj decko s predchádzajúceho manželstva a bývalú ženu ktorá ked prestal po prepustení z práce platiť na decko stále každé ráno pred dverami a pýtala peniaze odo mňa. Láska je strašne slabý argument dobrého života v žiadnom prípade to nieje všetko oveľa dôležitejšie je mať istoty a muža čo má svedomie a pracuje. Dnes ked už som staršia pochopila som že je oveľa dôležitejšie mať niekoho kto pracuje maká stará sa kto ťa podrží ako niekoho kto len kecá ako ťa ľúbi ale nič pre teba nespraví a ked príde problém ostaneš nato sama. Naozaj si treba starostlivo vyberať partnera určite nie len podľa lásky.

Mesačný princ

Najviac smutné je na tom celom to, že prácu a peniaze vymyslela spoločnosť (tých pár hore), aby nás mohla ovládať. Sú to najzákladnejšie nástroje moci.
Neviem kto tú vetu povedal ale veľmi sa mi páči ,,Ak človek nič nemá, tak mu nemôže nikto nič vziať. Len vtedy je človek naozaj slobodným,,

A ešte jednu skutočnosť sem napíšem - ľudia neštudujú preto, že by ich škola bavila a aby niečo vedeli 80% ľudí študuje preto, lebo je dochádzka povinná zo zákona a výšku, aby mali títo ľudia titul, pretože naša j,blá spoločnosť to vyžaduje.

ale tak ja sa mu nedivím, že nevie vymeniť vypínač, ak ho to možno nikto ani nenaučil. Možno ovláda matematiku, fyziku, chémiu ale prax žiadna....

Rubinns

Ivana, chlapec je flakac a k lepsiemu sa to nezmeni. Ak, tak k horsiemu.

Tito fesaci (predpokladam, ze je tazky fesak, akeho zavidia kamaratky a oblazuje v posteli) ledva zarobia na svoje hratky, cigarety, parfémy, krémy a sprchové gély. Maju sklon k hazardu. Nad peniaze su akoze povzneseni, dokazu blabolit o praci snov, o velkej prilezitosti, o laske, saskovat s nausnicami, kvetmi ... a v realite ? Dokazu stat s rukami vo vreckach a divat sa, ako milovana (hahahahaha) zena vytahuje s auta tazky stol ... a to pred tienovou svokrou, ako si to pekne nazvala. To normalny chlap nedokaze, pomohol by aj cudzej zene.
Nie je normalne, ze elektrotechnik ani neskusi vymenit zasuvku, vypinac, zavesit lampu. Hlavne ten jeho pristup, ze smelo vyhlasi, ze to nevie. Ved je to drze, Aj trapne, mat doma absolventa eltech priemyslovky a zavolat si remeselnika na vymenu vypinaca. Take lahke tvoja dospela dcera nechape?

Prepac, opisujes dceru, ze je v pohode. Ale je ona naozaj normalna ?
Byva s nim skoro rok a poznaju sa este dlhsie. Normalna baba by ho uz davno vyrazila. Ona robi, plati pol byvania (dotovaneho jej mamou), velke nakupy, benzin a on sem-tam kupi nieco mensie. On z 24 mesiacov (skolske putovanie necham bokom) pracoval (a to az po ultimate (!)) az cele 4 mesiace. Elektrotechnik robil recepcneho, no, aby sa nahodou neunavil, chudacik. S rukami vo vackoch (!) a este aj pred tebou stoji a kuka, ako ona vytahuje z auta tazky stol (!). Chce ist na denne (!) studium na socialnu pracu (!) a zrejme predpoklada, ze ona ho bude zivit. Brigady ? Bude to ako to akozetaxikarcenie doteraz. Detinske akozeroztomile reakcie namiesto rovneho postaveniu sa voci problemom .. u 23r-rocneho buduceho otca rodiny ?! Vychcany je chlapec, zivot si ulahcuje, ako sa da.
Co viac potrebuje tvoja dcera, aby pochopila, s kym ma tu cest ?!. Ze ak jej teraz kamaratky zavidia tazkeho fesaka (pochybujem, uz na to prestavaju mat vek), ze par rokov sa bude za neho hanbit, ked bude hmlisto odpovedat na normalnu otazku, ze kde a co mlady muz robi. Toto jej musi byt jasne za par tyzdnov, nie ze za rok... Snad jej nezmakol mozog z jeho dobrej vizaze, detinskych grimas, nausniciek alebo zo sexu..

Ivana, mozno si tvoja dcera neuvedomuje, ze dobre vyzera, je sikovna a pracovita a treba jej to povedat. Pochvalila si ju obcas, aby si bola vedoma svojej ceny? Ak nie, je najvyssi cas. Ak ano, pripomen jej to.
Rok je dost dlha doba, aby vedela, ze ma pricucnuteho parazita a uvedomila si, ze taka nerovnovaha v brani a davani aj tak lasku skor ci neskor znici. Straca cas a urcite je lepsie mat dieta s niekym, od koho moze cakat plnu citovu aj vecnu podporu a hlavne rovny postoj k zivotu, robote, problemom. Od tohto chlapca sa to cakat neda.

Uz teraz ma tvoja dcera zarobene na problem. Ty nutne vybuchnes, chlapcovi povies, co si myslis a on ta bude nenavidiet. Inak, myslim si, ze uz teraz ta chlapec potichu neznasa. On predsa musi citit, ze si pracant a jeho pristup k robote neschvalujes.

Ivana, kazdy rodic by bol by nastvany z takeho (tienoveho) zata. Vascina by to dala najavo. Ja bez vahania a cim skor. Niekdy si treba naliat cisteho vina a zatlacit na mladeho, kym je sanca dokopat ho k praci (treba pocitat s tym, ze ho bude treba k robote mierne donucovat stale a cakat, ze zoberie robotu navyse, aby zarobil, to je uz uplna blbost) alebo kym nemaju deti. Ak tvoja dcera neotvori oci (alebo otehotnie a ostane s tymto chlapom), bude mat doma vychcaneho lenivca a s tebou sa odcudzi. Alebo ti bude klamat, ked ho bude vsemozne kryt.

Ako sa k tomuto stavia tvoj muz (dcerin otec, ak nezijete spolu) ?