Keď mladý zdravý muž nepracuje a je s tým spokojný.

Príspevok v téme: Keď mladý zdravý muž nepracuje a je s tým spokojný.
ivana45

Mám dospelú dcéru, má 24 rokov, pracuje. Dcérin priateľ má 23 rokov, sú spolu vyše pol roka. Chlapec rok študoval na stavebnej priemyslovke, prešiel na elektrotechnickú, tú ukončil. Jeden semester bol na nejakej technickej VŠ a už nepokračoval. Nech počítam, ako počítam a započítam aj tzv. nevychádzajúce roky (narodil sa sa v novembri 1992), pracovať mohol od februára –marca 2014. Z dvoch rokov pracoval 4 mesiace, ak zarátam celý tento február. Je to brat dcérinej kamarátky. Dcéra s ňou pracovala a neskôr bývali v mojom byte (bývam inde). Platili si (nejaký čas len moja dcéra platila) náklady na bývanie (správa, energie). Chlapec sa prisťahoval približne v máji 2015. Do augusta mal priležitostnú prácu (akoby taxikár) a občasný prijem. Pokiaľ viem, riadne dovtedy nepracoval nikdy. Či mu rodičia prispievali, o tom to neviem, skôr nie. Zľahka ich poznám, pozdávajú sa mi. Zdá sa, že normálne žijú a pracujú.
Kde je pes zakopaný: Chlapec nepracoval a prácu si nehľadal. Ale čo ma udivovalo najviac: On bol s tým stavom spokojný. Nič si nehľadal, ako nerozumel, čo je na tom stave čudné.
Našťastie, s vyháňaním do práce začala dcéra. Dohadzovala mu prácu ona, ja, môj priateľ, moji známi .. posielali sme im linky na prácu .. Chlapec dostal od dcéry ultimátum, že ak sa do novembra nezamestná, rozchod. Od novembra sa zamestnal: ako recepčný v ubytovni. Nerozumela som tomu, vlastne doteraz nerozumiem. Myslím si, že stredoškolák elektrotechnik by si dobrú robotu v Bratislave našiel, aj finančne dobrú aj.s možnosťou odborného rastu a postupu.
Chlapec však odbornosť, čo vyštudoval, robiť nechce. Že to Nevie. A na tom niečo bude. Napríklad, mali pokazený vypínač. Automaticky som čakala, že behom pár dní ho chlapec vymení. Márne. Po pár mesiacoch som im dodala nový vypínač. Vtedy ma zarazila informácia, že chlapec elektrotechnik vypínač vymeniť Nevie. Elektrotechnik. Tak som zobrala šrobovák, vypla poistky a vypinač som vymenila /pracujem duševne, výmenu vypínača som kedysi odpozorovala a odvtedy párkrár spravila/.
Do konca života nezabudnem, ako sme sťahovali môj veľký stôl a malý stolček. Dcéra už niekoľko rokov používa moje auto. S tým, že keď budem potrebovať, auto mi požičia alebo spolu niečo vybavíme, prevezieme. Takže: moja dcéra vyťahovala dosku (poctivé staré ťažké masívne drevo) zozadu z auta. Chlapec stál vzadu pri aute - s obomi rukami vo vreckách (!) a díval sa na to. Tak na tento pohľad na nich nezabudnem. Ľutujem, že som nevyhovela nutkaniu nafotiť si tú scénu na mobil, lebo som sa ponáhľala chytiť stôl. S dcérou sme vytiahli stôl. Mladého muža som sa spýtala, či sa ozaj bude len dívať. Chytil sa menšieho stolíka, vo výťahu sa ma spýtal, čo to stálo. Skoro som skolabovala. Ovládla som sa, povedala som mu cenu a čakala som, čo bude. Ale už bol ticho. Nuž, zážitok.
Teraz bývajú v mojom byte sami dvaja. Pod jeho menom mi platia na účet náklady na bývanie a mierne nájomné, dcéra polovicu celej sumy. Veľké nákupy a benzín platí dcéra, menšie veci kupuje on.
Ale vráťme sa k práci. Ubytovňa sa ku koncu februára zatvára. Vedia to min. od začiatku januára. V podniku mu ponúkli prácu strojníka v inom ich zariadení, ale z toho zišlo. Vraj chcú vysokoškoláka. Tak neviem. Na internete je, že hľadajú „strojníka“ .. a či na toto vyžadujú VŠ ..neviem.
Že by si hľadal robotu, o tom neviem, mňa a mojich známych o dohadzovanie roboty nežiadal.
Novinkou je, že chlapec sa prihlásil na VŠ. Na denné štúdium na sociálnu prácu na UK. Som v úžase. Nikdy nepracoval s deľmi, chorými alebo starými ľuďmi. Neprejavil príklon k pomáhačskej činnosti. Nerada, ale spýtala som sa dcéry, či ho počas VŠ budú živiť rodičia. Vraj nie, že si pohľadá nejakú brigádu... Čo má naplánované do septembra, netuším
Moja dcéra vyzerá nadpriemerne, jedná príjemne, má kamarátky aj kamarátov. Na škole bola tou, kto sa ujal neobľúbenej roboty, keď bolo treba a ostatní sa k tomu nemali. Zorganizovala stužkovú, napríklad. Robila a trocha ešte stále robí pre deti v skautingu. Ona veci nekomplikuje, celkovo robí ľuďom okolo seba život ľahším. Aj mne.
Snažím sa hovoriť si, že to chce čas .. že mladý muž sa nájde .. že moja dcéra ho miluje ... je to ich život a oni vedia, čo v tom druhom nachádzajú.
Ale mám obavy, že sa na ňu zaháčkoval parazit. Že to nebude lepšie, iba horšie. Občas, keď sa rieši problám, chlapec sa prehodí do úlohy decka a s akože milou detskou intonáciou vyhlási nejakú blbinku, ktorá by aj bola milá ... keby to celé nebolo smutné.
Čo si myslíte vy? Bude z mladého muža pracovitý človek, ak si nájde robotu, čo ho bude baviť?

Ďakujem, Ivana.

PS. Pred Valentínom mi dcéra zavolala, že sa pohádali. Chlapec šiel k rodičom ( z vlastnej iniciatívy) a dohodi si na dva týždne pauzu. Vtedy som si jasne uvedomila, že by som bola rada, keby sa rozišli. Aaaale ... na druhý deň bol chlapec späť. Ospravedlnil sa a prinesol malé strieborné pliešky (náušnice) a všetko je po starom ... neviem, ako dcére povedať, že hocijaké náušnice sú .. proti tomu ostatnému.

janula7711

Ivana ved uvidíš ako sa to teraz bude vyvíjať ale dcéra by sa aj tak nemala príliš viazať a radšej sa ešte s frajerom riadne spoznávať.. predsa len nikdy nevieš čo sa s koho vykľuje ... Ja som mala veľmi ťažký život aj detstvo mala som otca čo bol nezodpovedný rodina kvôli nemu skončila na mizine a ja som celú mladosť premakala nemohla som ani študovať ani chodiť na zábavu a s kamarátkami ako moje rovesníčky lebo neboli peniaze ... Dbaj o to aby sa tvoja dcéra dobre vydala a by pri nezodpovednom človeku netrpela biedou lebo je to to najhoršie čo môže byť..

YXC1234567

Nepáči sa mi, že je s tým stavom spokojný. Ďalej - ísť v 23 študovať dennou formou práve tú totálne najľahšiu, ale zároveň číslo jedna v kategórii - BEZ ŠANCE UPLATNIŤ SA - vysokú školu, to je do očí bijúci prejav lenivosti. On tým len provokačne ukazuje, že má na háku vaše dobré rady o tom, aby pracoval, že si je až príliš istý tým, že ho budete financovať do konca života, tak si teraz ide niekam šunky váľať a užívať si študentský život medzi o 5 rokov mladšie deti. Lenže jeho o 5 rokov mladších spolužiakov aspoň len ten vek ospravedlňuje, keď takto zmýšľajú a je šanca, že z toho ešte časom vyrastú. Ale on už asi nie. On je mentálne na úrovni 18-ročného lenivčeka, parazita, večného študenta, ktorý si podáva prihlášku na takýto typ školy s cieľom predĺžiť si detstvo a oddialiť prevzatie zodpovednosti sám za seba, čo sa zarábania si na seba týka. On si na ničnerobenie už za tie roky zvykol a čím neskoršie k tomu dôjde, že začne pracovať, tým ťažšie bude preňho si na nový stav (pracujúci človek) zvyknúť. Lebo už dávno stratil pracovné návyky. Preto vám nepomohol ani s tým stolom. A ešte preto, lebo je s takýmto stavom spokojný. Pre porovnanie - iný typ roky nezamestnaného chlapa, ktorý ale s takýmto stavom spokojný rozhodne nie je, aj si prácu aktívne hľadá, len nevie nájsť, a preto aspoň doma pomáha rodičom v záhrade, priateľke s varením, s upratovaním... taký by určite aj so stolíkom pomohol. Lebo ak je so stavom nezamestnanosti nespokojný, tak sa snaží aspoň doma čo-to porobiť, aby bol užitočný, čím si aj pracovné návyky aspoň z časti zachováva.
Radím:
1.) Žiadne hádky, krik, ostré výstupy, nadávanie do naivných sliepok, ponižovanie, bič na kone, praker na koberce, bitky, a iné podobné tu nepomôže. Iba by si tým dosiahla opačný efekt, že dcéra by sa zaťala ako somárik a just by si urobila po svojom a začala by na ňom lipnúť ešte viac. Ty a ona by ste sa totálne odcudzili. On by bol pre ňu ten dobrý a ty tá zlá.
2.) Pomôže rozumná diskusia. Vyhni sa slovám ako //musíš, nesmieš, nedovolím ti, zakazujem ti, bezpodmienečne treba to a ono...// Iba naznač miernu obavu. Vhodné slová:////Anička moja, si veľmi šikovné a rozumné dievča, usilovné, pracovité, ale mám takú maličkú obavu, že by to s týmto tvojím priateľom nemuselo dopadnúť dobre. Ja ho živiť nemôžem, nie je to môj syn, ja som si už dcéru vychovala a je najvyšší čas, aby ste prevzali za seba zodpovednosť po stránke schopnosti postarať sa o seba finančne. Budeš mi dávať do nájomného plnú sumu, buď rada, že som ti nechala byt, lebo mnohí ani to nemajú a musia si na vlastné bývanie dlhoročnou ťažkou drinou v Anglicku zarobiť sami. Starať sa o seba finančne sám je prejavom dospelosti. A vy ste dospelí už od 18-tich. Tak sa starajte. Ak si svojho muža z toho jedného platu uživíš, tak v poriadku a ak nie, bude musieť ísť pracovať, alebo sa rozídete. Nebolo by vhodné, keby si teraz otehotnela, preto ti navrhujem, že ti môžem, kým budeš s ním, platiť antikoncepciu. Na pôrod máš jednak do tridsiatky času habadej, a jednak je nevyhnutné, aby sa, a to myslím vo všeobecnosti u akejkoľvek ženy, otcom dieťaťa stal človek pracujúci, ktorý si je vedomý toho, že deti treba uživiť, a teda človek mentálne dospelý a nie človek s dospelým telom a detským rozumom. Trošku ma trápi, že sa tvoj priateľ ako chlap nerozhodol ísť radšej na štúdium informatiky, čiže školy, ktorá by ho uživila. Že ho sociálna práca neuživí, to už predsa musí vedieť už teraz. Mám trošku strach z toho, že si chce takýmto spôsobom iba uľahčiť život a zabezpečiť si ďalších 5 rokov sladkého ničnerobenia na úkor vyciciavania ťa z peňazí. Preto som pristúpila k takému kroku, že pýtam od teba nájomné v plnej výške. Teba vyciciavať môže, pokiaľ si s takýmto stavom spokojná a zvládaš ho živiť, lebo nechcem sa ti miešať do vzťahu, si dospelá, je to tvoja vec, ale nechcem, aby takto nepriamo vlastne vyciciaval aj mňa. Mám trošku obavu, či vôbec niekedy bude chcieť pracovať, či vôbec niekedy bude schopný prevziať na seba zodpovednosť za finančné staranie sa sám o seba, prípadne neskôr aj o teba a dieťa, alebo či navždy zostane iba dospelým telom s detským rozumom. ///// Dôležité je, aby dcéra necítila z teba rozkazovania chtivú fúriu, ale iba strachujúcu sa dobrú mamičku z maličkou obavou.

ivana45

Ivobrick, ja nemám požiadvaku na výšku platu toho chlapca. Bola by som ale rada keby zarobil priemer plus mínus dve štandardné odchýlky. Viac než písal Rubbins, že akurát tak na svoje hrátky, cigarety a kozmetiku a dodávam: dobré jedlo (to on rád, ale nič v zlom, aj ja mám rada dobré jedlo)

henri, dcéra s jeho rodičmi vychádza veľmi dobre, bežne sa tam cez víked zastaví, aj sa občas naje (vraj excelentná kuchyňa, veď je to super). Nezpozorovala som, že by chlapcovi rodičia mali k dcére výhrady. Skôr mám pocit, že sa jej tešia. Aj ja som s nim raz povečerala (v podniku) a bolo to príjemné stretnutie. Obaja robia, sú rozumní a príjemní. Veľa o nich neviem, to čo viem, je pozitívne.

adr1a, potopa, ďakujem vám za založenie témy pre mesačného princa.

Ok, každý veci vidíme zo svojho pohľadu. Radu, že mám dcéru nechať, aby si nabila držku, neberiem. Každý rodič sa bude snažiť odvrátiť "nabitie držky" u svoho dieťaťa, hoci aj dospelého.

Ja viem, že otvoriť oči musí moja dcéra. Ale nerada by som niečo silila. Koľko človek stretne v živote ľudí, ktorých miluje?
Chlapcových 23 rokov nie je ani veľa ani málo. Nepozdáva sa mi tá jeho bohorovná spokojnosť so stavom bez práce, spokojné vyhlásenie, že sa na strednej škole mnoho nenaučil. A nepozdáva sa mi ani predstava, že ho bude treba do práce tlačiť alebo sa mu prosiť. Doprosovať sa alebo vynucovať samozrejmosti .. príde mi to .. nedôstojné, pre obe strany.
Teraz počkám a budem ticho. Robotu má, snáď mu vydrží. Ako to bude, až začne denné štúdium .. to budem (dúfam, že budeme) riešiť, až ho zoberú.
Ale ak máte nápady, ako dcére nenásilne poskytnúť iný pohľad na mladého muža, sem s nimi.

ivobrick

Poviem ti to narovinu. Je to vy.ebany darmozrac.
Preco ty milostpanovi hladas pracu usitu namieru? Aj tak je ako zamestnanec v akomkolvek spojeni s elektro nepouzitelny. Tak aku pracu cakas ze mu najdes? A aky vlastne plat si predstavujes ze bude mat?

Toto je presne ten isty typ ludi, ktori odomna pytaju peniaze ked idem s Teska. Vies co im poviem?

Vypytam si cislo, ze sa ozvem, ze pracu dodam, ze zarobia viac ako 70% ludi s tejto hladovej doliny. Treba ti napisat kolki ludia mi dvihli ked som volal? Alebo mi ani cislo nedaju. Vzdelanie? Netreba, staci vediet pocitat do 30.

Smiesne ze tvoj zat nieje ani chlap, nic nepomoze, ani nevymeni, vlastne on neni ani baba, lebo aj tie u nas si sami obsluhuju kamerovy system za 25M eur..

Kto chce, nauci sa robit pracu aj ked nie s jeho oboru, ja som tiez chodil na informatiku a skoncil v automobilovom zavode. Kto nechce, robit nikdy nebude.

VW je v BA nie? Nech ide tam, idem sa spytat znameho aky ma plat, schvalne.

Spytaj sa svojej dcery co spravi, ked otehotnie...

potopa

Mesačný princ, nieže to zoberieš v zlom, myslím to v tom najlepšom - založme si tému "poďme do hospody", kde sa môžeme každý bez výčitiek vyrozprávat, hnevat, vykričať (ak to vôbec ide cez net) naše frustrácie. Ja sa pridám, pretože ich mám tiež dosť. Počuj, zdáš sa mi, ze si nahnevaný, možno "nenaplnený, ľahko sa necháš strhnúť do hádky? (To je len môj dojem, môže byť skreslený, tak sa nehnevaj.) To, ze tu na teba za Tvoje celkom vyhranené reakcie ľudia prirodzene vrčia, ťa asi tiež nepoteší. Nepustíme sa do toho? Podľa mňa sa nenazdáme a pri našom virtuálnom pivnom stole budeme viacerí a možno z toho vznikne aj niečo podarené.