Som vadná ja alebo on? Čo mám spraviť?

A dáš mi polovicu z nich?

Každý človek je veriaci! Ja verím, že zajtra vyhrám 100 000 eur :D

Nie sme rozídení. Práveže to bolo nedávno, čo som u neho strávila pár dní a nebol žiadeň problém, po Vianociach sa mi ospravedlnil, aj na Silvestra som s ním bola. Veriaca nie som.

Nejak ti nestíham písať. Takže to už vyzerá vlastne tak, že už rozídení ste....

Hej, deň blbec sa vyskytne. Si veriaca?

Neviem v tomto vzťahu len tak pokračovať, lebo sa budeme po telefóne hádať. Cítim, že mi chýba, že chcem byť s ním, a on si stále dáva načas. Neviem sa pretvarovať, že sa nič nedeje, keď sa deje. Nedokážem sa tváriť pokojne. Dokonca keď sme sa pohádali a nekomunikovali spolu, ale to nebol rozchod, len silné emócie, tak sa mi vôbec neozýval 3 týždne, ani ja jemu, a potom mi napísal na Vianoce, ako ho to mrzí, že nám to nevyšlo, že asi je jeho osudom zostať sám a že si ma nezaslúži a praje mi krásny život a že dúfa, že budeme kamaráti! Ja som ho čakala, že ma príde pozrieť na Vianoce, lebo to bol pôvodný plán, ale on sa so mnou akoby rozišiel v správe. Preplakala som celé Vianoce.

Najhoršie je to, že sa ľahšie hovorí, než koná. Človek je frustrovaný, keď sa mu nedarí vo viacerých oblastiach. Kebyže sa aspoň v niečom zadarí, tak by ma to nakoplo, ale väčšinou sa všetko negatívne dozviem v jeden deň, a potom dokážem preplakať celé dni v depresii a nemám silu. Neviem sa nasilu pretvarovať, že je všetko krásne a všetko bude dobré, keď nevidím ani náznaky posunu.

Čo sa týka tých otázok: na mňa nerobí dobrý dojem to, že najprv hovoril o dieťati a bývaní u neho a teraz je na to príliš skoro. Vyzerá to tak, že u neho to chladne. Aj preto je dobré to čo som ti písal - uber zo svojho vzťahu, nemusiš sa s ním rovno rozísť, ale uber, nevkladaj do toho všetky svoje nádeje.

Ja to vidim takto:

podstata problému je v tom, že ty od toho vzťahu chceš viac, ako ti partner momentálne ponúka. V konflikte je tvoje očakávanie a realita. Tento konflikt sa dá riešiť dvoma spôsobmi:

- prispôsobíš realitu očakávaniam
- prispôsobíš očakávania realite

To, čo očakávaš je, že budete spolu. To sa dá dosiahnuť buď tak, že on príde k tebe, alebo pôjdeš ty k nemu. Z diskusie vyplynulo, že ani jedno sa nedá.

Basa, Zostáva ti len tá možnosť, že prispôsobíš svoje očakávania realite. Ako hovorí klasik: život je jeden z najťažších. Vzťah je komplikovaná vec, ty si našťastie mladá, môžeš si dovoliť prijať to tak ako je a obrátiť svoju pozornosť a energiu na niečo iné. To niečo iné môže byť, že sa niekde angažuješ, niekde kde budeš spoznávať nových ľudí a čerpať nové skúsenosti a pohľady. Môžeš sa presťahovať niekam, kde budeš mať zaujímavejšiu prácu a podobne. Proste prispôsob svoj vzťah k tomu vzťahu, ktorý má tvoj partner a zaoberaj sa niečim iným. Môžeš čakať ďaľší rok, či dva, ako sa vyvinie situácia, bez toho, aby si prežívala stres. To je podľa mňa všetko, čo sa s tým dá z tvojej strany robiť. Ja som mal tiež taký komplikovanejší priebeh vzťahu, bolo treba čakať štyri roky, ale prežil som to... :)

Tak sa spýtam inak, keď si myslíte, že na neho tlačím alebo to rozpitvávam. Myslíte si, že to môže myslieť so mnou vážne, keď nemá snahu vytvoriť rodinu? Aj s tým dieťaťom, ktoré chcel urýchlene on, ja som o takom niečom absolútne neuvažovala ešte, a keď som začala uvažovať a tešiť sa na to, tak on už nechce. Ako mám vedieť, že ak s ním bude 5 rokov, že sa raz rozhodne usadiť a žiť so mnou? Na druhej strane však v 43 rokoch sa stať otcom je dosť neskoro, budem na dieťa sama. Vy by ste boli v takom vzťahu v pohode, keď vám stále niečo nasľubuje, a potom to zmení a odíde? Sľúbil mi aj kľúče od bytu, ale už o spoločnom bývaní nechce ani počuť. Stále je na všetko skoro. Kedy nebude skoro? Bojím sa aj preto, lebo to takto majú v rodine, že aj jeho starší brat si frajerku nezobral, pritom sú spolu asi 10 rokov, rodina a deti nikde. Nechcem takto dopadnúť. Veď aj jeho rodičia sú z toho nešťastní.