Jedna sa o jednu moju kolegynu. Nastupila ku nam pred rokom. Predtym studovala a zila 10 rokov v zahranici. Pred spominanym rokom sa vratila spat na Slovensko. Zevraj kvoli rodine. Po istom case, kedy som mal moznost ju blizsie spoznat, som sa do nej zalubil az po usi. Celu tu dobu, kedy je u nas, som k nej mily, pozorny, snazim sa byt v jej blizkosti co najviac. Snazim sa jej obcas pomoct s pracovnymi ale i osobnymi zalezitostami a pod.
Je tu bohuzial pre mna jeden hacik - je zadana(i ked je otazne, ci naozaj). Je to vztah na dialku. On je Nemec. Zo zaciatku to medzi nimi vyzeralo OK, takze ja som sa nemohol snazit o nic viac, i ked som trpel kvoli tomu ako kon. Po case sa asi prejavili problemy suvisiace so vztahom na dialku. Cca v septembri sa s nim rozisla. Aspon to tak vyzeralo. On to vsak prisiel osobne zachranovat na Slovensko. Vyzeralo to, ze sa dali opat dokopy. Uplynulo vsak par tyzdnov a vyjadrila sa, ze je to jej byvaly priatel. Opat som mal nadej. Avsak pred Vianocami si ho priviedla na Vianocny vecierok. Ja uz vobec nechapem, ako to medzi nimi naozaj je.
Mam z nej pocit, ze vobec nevie, co chce. A to nielen v lubostnom zivote ale napr. aj pracovnom. Ja to ciastocne aj chapem. Bola dlho mimo Slovenska, vratila sa do uplne ineho prostredia. Mam taky pocit, ze je teraz v obdobi, ked hlada samu seba, ked rozmysla, co so sebou dalej, cim sa zivit a pod. Je velmi talentovana a sikovna, takze moznosti ma dost.
Ako som uz spomenul, vzdy som sa snazil byt ku nej mily, pozorny, pomahal som jej kde sa dalo a pod. Raz som jej dal najavo, ze mam zaujem aj o nieco viac. Isiel som na to vsak zle a aj nacasovanie nebolo dobre - otvorene som sa jej opytal, ci si vie predstavit, ze by sme niekedy mohli byt aj nieco viac, nez len kolegovia. Bolo to v dobe, ked dala kosom svojmu frajerovi. Ona na to, ze si to odomna ceni, ale ze s kolegom by nechodila. A ponukla sa, ze ma zoznami so svojimi kamaratkami. Dokonca jej najlepsiu kamosku mi chcela dohodit. Asi viete, ako blbo som sa po tomto citil...
Strasne ju chcem. Neviem, co mam robit dalej. Mame medzi sebou pekny kamaratsky vztah. Vazime si jeden druheho, pomahame si, viem, ze ma o mne vysoku mienku. Viackrat sa vyjadrila pozitivne o mne - ze som sympatak, ze som muz, ktory ma styl, a ze som gentleman a pod. Obavam sa vsak, ze z jej strany to hranice kamaratstva neprekacuje.
Ja som z nej uplne mimo. Ani v praci sa mi neda mnohokrat sustredit. Mam jej otvorene povedat, ze ju lubim? Ma to vyznam? Co vy na to?
Dakujem za kazdu radu ci postreh.