Ako zistim ci sa pacim tichemu chlapovi?

A ja sa mam ako nepozerat do zeme? :-D Ja by som sa s tichym chalanom vedela rozpravat keby ma napadla tema ale keby som sa mu vedela divat do oci bez sklopenia oci (co sa aj stalo viackrat teda vlastne vzdy) a potom co si o mne mysli. Ja som sa snazila pozerat do oci ale stale som uhybala ako debilka a potom je to este horsia hanba. A hlavne ked kazdy si vsimne ze to je probelm iba ak sa mi niekto paci. Pozvat ho do kaviarne by nebolo take zle ale najhorsie je hlavne ze viem ze sa mu neviem pozerat do oci.

Podľa jej povahy sa mi zdať že je tiež introvertka a je radšej sama, v takom prípade neviem prečo sa ma v ďalších 3 prípadoch pýtala na tie veci.
...........
Z tejto tvojej vety vyplýva, že z toho, že je introvertka vyvodzuješ, že ona sa ťa nebude moc vypytovať. Práveže je to aj o tom, že aj introverti MUSIA nejako začať. A môže to vyzerať aj tak, ako v tvojom prípade.Pokúšajú sa, ale aj sa trochu boja, čo sa stane, keď... (tak ako Hanka)

Ona je síce asi introvertka, ale ona sa snažila s tebou nadviazať kontakt. Ona bola možno presne v tej pozícii, ako teraz Hanka. Nevedela čo a ako, ale na rozdiel od Hanky sa o to pokúsila niekoľkokrát a tak sa ťa opýtala takéto základné veci... Ty si mal rozvinúť tú komunikáciu (ty si podľa mňa v tej pozícii tichého chlapca :-), ktorého opisuje Hanka :-DDD), ale v tom bola tá chyba, že si nevedel ako. Dúfam, že som ti poradil.
Ak sú pri sebe 2 odlišné pohlavia, ktoré chcú spolu komunikovať, tak tieto bariéry bývajú typické. Odporučím ti ešte, aby si nepozeral rovno do zemne. Aj keď nebudeš mať čo povedať, pokúšaj sa pozerať rovno pred seba. Skús si to v hlave nacvičiť, ako by to mohlo prebiehať a potom to aplikuj v praxi.

A keď nemáš čo povedať, netráp sa tým, nie je to chyba. Len na začiatku je dôležité to, že máš záujem ju spoznať a dať jej to najavo, napr. tým, že by ste niekam išli, alebo si niekam sadli. Nemusí to byť zrovna do baru, ale len tak si sadnúť na lavičku, alebo sa prejsť. A je podľa mňa dobré jej povedať, že ti nevadí, keď ona nemá čo povedať, povedz jej, že je to pre ľudí ktorí málo hovoria prirodzené a netreba sa za to hanbiť. Ona o tom veľmi dobre vie a poteší ju to, že si taký chápavý.
Najhoršie na komunikácii je, že tu platia určité spoločenské nepísané "normy" alebo mýty, a tie treba zbúrať, lebo mnohokrát nemajú opodstatnenie a vyhovujú skôr extrovertom.

Martinit,
mám ore teba nejaké rady. Tu je problém v tom, že niekto z vás MUSÍ OTVORIŤ tú komunikáciu. Ak je tá baba hanblivá a zrejme aj ty si, tak sa jej nabudúce opýtaj:
TY: Ahoj. - pozdrav ju a usmej sa na ňu, aspoň trochu, ale tak, aby to videla aj s pozdravom
ONA: Ahoj - možno sa usmeje a možno nie, ale je to viac menej jedno. Pre introverta je ťažké sa usmiať v takýchto situáciách, kwď spoznávajú iných ľudí. Lebo sú opatrní a hanbliví (ale nie všetci)
TY: Vieš čo, minule sme sa bavili, ale mňa by zaujímalo, aké sú tvoje záujmy, čo rada robíš. Vieš. lebo ťa vôbec nepoznám, ale zaujímalo by ma to. Tieto vety skús povedať s usmiatou tvárou, tak aby bolo počuť tvoj úsmev, aj sa zasmej pri tom. To odbúra určité napätie a odľahčí o niekoľko percent vzájomné napätie.
Neboj sa ale byť ticho, kľudne si rozmysli, čo povieš.
Dievča ti už dalo najavo, že má o teba aký taký záujem. Ak nemáš čo povedať potom, kľudne od nej odíď povedz čau a usmej sa.

Neviem, čo vás dvoch spája, či je to škola, učiteľ, alebo chodíte rovnykým autobusom niekam, alebo neviem čo, tak potom skús nadviazať komunikáciu týmto smerom.

Opýtaj sa jej: Baví ťa škola? Čo hovoríš na to, že.... /Aký máš názor na....?

Napíš mi, čo s tou babou máš spoločné. Možno bývate v jednom meste.

Alebo sa jej opýtaj, kde býva. Keď ti odpovie, tak sa jej opýtaj - A čo, si spokojná,, že si tam, kde si?.....niečo ti odpovie.....a čo rodičia...znova niečo povie....potom hovoríš ty...No, u nás je to tak, že moja mama .....blá blá blá, usmeješ sa ty a usmeje sa ona. Príde do lepšej nálady a opýtaj sa jej, ak máš tú guráž, či by si s tebou nechcela zabehať. Povie ti, že veľmi rada.....
Neviem, čo bude nasledovať ďalej, ale dám ti jednu radu - hovor jej len to, čo je pravda a ako to vidíš ty. Ak si hanblivý, priznaj si to pred ňou : "Vieš čo, inak ja toho moc nenahovorím, ja som taký hanblivý a usmej sa. Ona ťa pochopí a usmeje sa tiež a možno sa ti prizná, že aj ona je hanblivá.
A UŽ TO MÁŠ! Hlavná bariéra je prekonaná a môžete sa otvorene baviť bez predsudkov o tom, o čom chcete sa baviť. Ak sa budeš riadiť mojimi radami, tak ti držím palce.
A pozri si aj ďalšie moje rady, písal som ich nižšie.

Dôležité je, aby si zhlboka dýchal.

Hanka a to, čo som tu písal je aj pre teba. Máš tu už veľa teórie, ale uvedomujem si, že to nemáš jednoduché rovnako, ako to nemá jednoduché veľa ľudí v podobnej situácii

Ale ked je introvertka a nema prilis rada spolocnost to neznamena ze chce byt stale sama. Ved aj ja som (btw neurazila som sa viem o tom a tiez nechapem co sa na tom niekomu zda zle) a je premna unavujuce a stresujuce byt casto medzi ludmi hlavne ak ich je vela a ak vela rozpravaju (aj ked nie somnou staci ak kecaju vedla mna) ale obcas by som spolocnost chcela a hlavne skor menej ludi najlepsie iba jedneho a rozpravat sa o niecom zaujimavom nie len kecat aby nebolo ticho. Mne sa nezda nic zle na tom ak s niekym som a sme ticho ale mnohym sa to zda trapne.

Lenze potom je to tazke najst si priatelov ak niesom ukecana a este ked som hanbliva a hlavne ak chcem takych s ktorymi si fakt budem rozumiet.

Ja sa otom nemam s kym porozpravat ani rodicia to nechapu ani ich to nezaujima a hovoria ze to je moja chyba ze som sa nekamaratila so spoluziackami ale spoluziacky neboli take ze by som s nimi chcela byt a ani ma nikdy nezavolali ze by somnou chceli byt (tusim som uz pisala ze sedeli vedla mna vzdy ked sa dohodovali ze pojdu von a mna si ani nevsimali aj ked sme spolu boli zadobre) a ja som sa im nanucovat nechcela ani keby to boli premna vysnivane kamaratky co neboli vobec.

Cliatsi.
So mnou tak jedno dievča chcelo začať konverzáciu, najprv v dva rozdielne dni sa ma spýtala ako sa mám prvý krát som povedal dobre, a išli sme ďalej a viac som/sme to nerozvíjali, druhý krát som len kývol rukou (ani sa nepýtaj)
Na ďalší deń sa má pýtala čo budem robiť povedal som že behať.
A vieš čo nastalo vo všetkých 3-4 prípadoch?
TICHO.
V prvom prípade som aj ja jej dal určité všeobecné otázky, ale vieš čo sa stalo? Odpovedala a bolo TICHO.
Podľa jej povahy sa mi zdať že je tiež introvertka a je radšej sama, v takom prípade neviem prečo sa ma v ďalších 3 prípadoch pýtala na tie veci.
Kde som zase ja odpovedal a bol som ticho, presnejšie nevedel som na čo nadviazať komunikáciu.

A ja si myslim ze nieje nikto s kym by som si naozaj rozumela a uz vobec nikto co by mal zaujem prave o mna. A nechcem byt s niekym len pre to aby som nebola sama ale dnes to tak byva stale.

Toto je na mna moc zlozite. Zacinam sa bat stale viac. :-D

Hanke

Začatie konverzácie

Rozhovor väčšinou nezačína priamo slovami. Pred prvým vysloveným slovom je takmer vždy utvorený mimoslovný kontakt - Očami, úsmevom, postojom, gestom. Pred začiatkom konverzácie máva mnoho ľudí tendenciu si myslieť, že konverzácia môže prebiehať dobre len v tom prípade, že sa hovorí o zaujímavých a inteligentných témach. Často býva opak pravdou. V skutočnosti konverzácie zvyčajne začína celkom obyčajnými každodennými otázkami. Američania tomu hovoria »small talks«, u nás by sa dalo povedať »pokec«. Zvyčajne začínajú otázkami typu:

• To je horúco (chladno, zima, daždivo), že?
• Poznáte tu niekoho?
• Majú tu nádhernú záhradu (bazén, pláž, terasu), že áno?
• Neviete náhodou, koľko je hodín?
• Nemáte náhodou zápalky?
• Čo vás sem priviedlo?
• Mala ste dlhú cestu?
• Ako sa vám to (tú) páči?

Väčšina ľudí vie, že otázky tohto typu sú pozvánkou k rozhovoru. Vlastne testujú, či ten druhý si chce rozprávať alebo nie. Keď rozhovor začne, väčšinou je prevedený na inú tému. Popravde sú tieto otázky prípravou na viac osobné otázky a oznámenie.

Udržiavanie konverzácie: zručnosť načúvať a podporovať Mnoho ľudí trpí obavou, že v určitej chvíli nebudú mať čo povedať. Bývajú presvedčení, že dobrý sociálny kontakt môžu mať len dobrí rečníci. V skutočnosti je to trochu inak.

Najlepší sociálny kontakt, a tiež veľkú obľubu, majú ľudia, ktorí vedia dobre načúvať. To preto, že ostatní sa v ich prítomnosti cíti uvoľnene a príjemne. Preto nie je vôbec dôležité nútiť sa niečo povedať. Stačí dávať neverbálne najavo, že počúvame, klásť otvorené otázky, občas dať voľné informácie o sebe a otvoriť sa.

• Neverbálne prejavy načúvanie. Medzi najdôležitejšie neverbálne prejavy načúvanie patrí očný kontakt a pokyvovanie hlavou sprevádzané. " Hm, Aha ".
• Empatické poznámky. Vyjadrujú krátko pochopenie, podporu, úžas vetami typu."Tomu rozumiem. Chápem vás. To muselo byť zložité. To je bezchybné ."
• Otvorené a uzavreté otázky. Otvorené otázky začínajú zámenami "Kto, čo, kde, kedy, ako Čo si myslíte o tom jedle? Aké sú vaše koníčky? Môžete mi povedať svoj názor na ...? ".
Na otvorené otázky sa väčšinou odpovedá vetou alebo celým rozprávaním. Otvorené otázky nabádajú druhého k tomu, aby sa rozvyprával. Pomáhajú udržiavať konverzáciu.
Naopak na uzavreté otázky sa odpovedá iba slovíčkami "Áno Nie". Napríklad: "Lyžujete rád? Chutí vám to jedlo? Máte rád prechádzky? Hm" mu uľahčujeme hovoriť o sebe a o veciach, ktoré pre neho majú význam. Naviac ich môžeme využiť pre voľné informácie o sebe alebo pre sebaotvorenia.
• Sebaotvorenie. Ide o oznámenie osobných myšlienok, pocitov a hodnotenia a citových reakcií, ktoré v nás vzbudzujú voľné informácie partnera. Hovoríme vlastne o sebe vo vzťahu k voľným informáciám. Sebaotvorenie vedie k osobnejšiemu tónu rozhovoru, pretože v ňom prezentujeme svoje vlastné pocity, pohnútky a preference.

Ukončenie konverzácie
Podobne ako sa učíme rozvinúť a udržať príjemne plynúce rozhovor s málovravný osobou, potrebujeme sa tiež naučiť prevádzať v rozhovore s veľavravnou osobou hovor na inú tému. Rovnako ako sa musíme naučiť nezaujímavý alebo zdržujúci rozhovor vhodne uzavrieť. Niektorí ľudia so sociálnou fóbiou majú strach, že nebudú schopní ukončiť rozhovor s inou osobou, a tiež sa im to občas stáva. Podobne ako existujú početné frázy na začatie rozhovoru, existujú iné, o ktorých väčšina ľudí vie, že slúži na jeho ukončenie.

Pozrime sa na niektoré typické:
• Príjemne som si s vami porozprával. Teraz ale budem musieť ísť za šéfom.
• Je to moc zaujímavé, ale umieram hladom (smädom). Pôjdem si niečo kúpiť.
• Ďakujem za rozhovor. Potrebujem teraz ísť chvíľu na čerstvý vzduch.
• Bolo príjemné sa s vami rozprávať, teraz by som si rada dočítala knihu.

Pri ukončovaní konverzácie robia niektorí ľudia chybu, že sa dlho ešte dívajú na partnera alebo položí ďalšiu otázku. Oboje je typické pre načúvanie a býva pre druhého signálom, že má v konverzácii pokračovať.

Reakcia spätnou väzbou Pojem spätná väzba budeme používať pre poskytnutie informácie o tom, ako určité správanie pôsobí na nás: "Ja cítim X, keď ty robíš Y. " Spätná väzba môže byť pozitívna, napr "Mne sa páčilo, že si to povedal stručne. "Pozitívna spätná väzba vedie k posilňovaniu uvedeného správania, tj k zvýšeniu pravdepodobnosti, že sa správanie bude opakovať. Môže byť tiež negatívna spätná väzba, napr "Naštval si ma, že si mi to nepovedal priamo. " Negatívna spätná väzba vedie k zoslabeniu daného správania, k zníženiu pravdepodobnosti, že sa dané správanie bude opakovať. Pre formovanie správanie je však ďaleko menej účinná ako pozitívna spätná väzba.

socialna-fobia.blogspot.sk

A ja k tým otvoreným otázkam dodám to, čo hovorím ja v realite na to, aby som začal rozhovor: Čau, ako to ide? / Čo robíš ?

No a este jedna vec, Hanka som si spomenul, ze to, že som ťa nazval, že si podľa mňa intorvertný alebo pasívny typ človeka, som nemyslel v zlom, alebo tak nejak, že si nejaká čudná. Vieš, len aby si vedela. Lebo aj o mne keď hovorili v minulosti iní ľudia, že ty si taký tichý, tak som sa cítil taký ako keby ma tí ľudia znevažovali, alebo sa mi vysmievali. Takže aby si to ty tak nebrala. Nechcel som, aby sa ťa to nejako dotklo. Mňa sa to kedysi dotklo strašne moc, ale postupom času som si sám sebe priznal, že som tichý a hanblivý – prijal som to a ak mi to aj niekto povie, tak sa na to neurazím, lebo viem, že som taký. A ak ma bude niekto kvoli tomu brať tak, že som niečo menej než on, tak ja to nazývam znevažovanie. Ak si mňa niekto neváži len pre to, že som introvert a tichý, tak takým človekom sa vo svojej hlave ani moc nezoberám, lebo si nezaslúži moju pozornosť. Ja som zástanca myšlienky, že všetci sme si rovní. Ak to niekto neakceptuje, jeho problém.

Mesačný princ, a ty si na tom ako s babami? Keďže si tiež introvert? Nejaké skúsenosti by si nevedel poradiť ? :-)))
Už sme raz spolu hovorili v inej téme, neviem, či si pamätáš www.zdravie.sk tiež sa dobre pobavím na tom, keď sa iní bavia na mne.(vtĺkanie do hlavy nových presvedčení namiesto starých, iracionálnych :-) ) Viem, že moje rady, aj keď sa zdajú univerzálne, nemusia zabrať na každého.